Svätý Otec v mariánskej svätyni vyprosoval uzdravenie rán Srí Lanky

Vatikán/Srí Lanka 14. januára - V druhý deň návštevy Srí Lanky po rannej kononizačnej slávnosti Jozefa Vaza v Kolombe sa Svätý Otec vrtuľníkom presunul 250 km na sever ostrova do Madhu, aby sa tu spolu s polmiliónovým zhromaždením veriacich pomodlil v hlavnej mariánskej Svätyni Ružencovej Panny Márie. Mesto Madhu s prevahou populácie Tamilov patrí k diecéze Mannar s 33% katolíkov. Svätyňa leží v zóne, ktorá bola v posledných troch desaťročiach svedkom ťažkých vojnových konfliktov medzi vládnymi silami a tamilskými povstalcami a ku koncu vojny sa stala symbolom pokoja a zmierenia, keď socha Matky Božej z Madhu putovala po celom ostrove.

O 15.30 popoludní miestneho času (11.00 nášho času) pred Svätyňou v Madhu privítal pápeža Františka biskup Mannaru Mons. Joseph Rayappu a miestne autority. Dvojica detí dala Svätému Otcovi okolo krku pestrofarebnú girlandu kvetov. Svätý Otec ešte pred začiatkom mariánskej pobožnosti asi štvrťhodiny prechádzal papamobilom pomedzi veriacich, zdravil ich a požehnával deti.

Samotnú bohoslužbu slova otvoril biskup Mannaru Mons. Joseph Rayappu. V krátkom uvítacom príhovore spomenul krv mučeníkov Mannaru, ako aj úctu veriacich k Božej Matke, prejavovanú početnými návštevami pútnického miesta nielen 15. augusta v deň hlavnej púte. V tamilčine a sinhálčine zaznel hymnus k Duchu Svätému a čítanie úryvku z Matúšovho evanjelia (5,4.9-10): «Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.»

Nasledoval príhovor Svätého Otca, ktorého zhrnutie bolo následne prečítané aj po sinhálsky a tamilsky. Pápež pripomenul význam miesta, ktoré nazval „domom našej Matky, do ktorého všetci Srílančania, rovnako Tamilovia ako Sinhálci, prichádzajú ako členovia jednej rodiny.“ Potom sa už Svätý Otec priamo dotkol najbolestnejšej stránky života krajiny, ktorou sú následky 30 rokov trvajúceho konfliktu občianskej vojny, ktorý bol ukončený len v roku 2009. Poukázal na úlohu Panny Márie pri uzdravovaní rán:

„Po tak veľkej nenávisti, množstve násilia a ničenia, chceme jej poďakovať za to, že nám neustále prináša Ježiša, ktorý jediný má moc uzdraviť otvorené rany a priniesť pokoj zlomeným srdciam. Chceme ju však aj požiadať, aby nám vyprosila milosť Božieho milosrdenstva. Prosíme aj o milosť nápravy našich hriechov a všetkého zla, ktoré táto zem spoznala.

Nie je ľahké to vykonať. Avšak iba keď pochopíme vo svetle Kríža to zlo, akého sme schopní a boli sme na ňom dokonca aj účastní, môžeme zakúsiť pravé výčitky svedomia a pravé pokánie. Iba vtedy môžeme prijať milosť priblížiť sa jeden druhému s pravou kajúcnosťou, ponúkajúc a hľadajúc pravé odpustenie. V tomto ťažkom úsilí odpustiť a nájsť pokoj je tu vždy Mária, ktorá nás povzbudzuje, vedie a pomáha nám urobiť ďalší krok. Práve tak ako ona odpustila vrahom svojho Syna pod krížom, keď držala v náručí jeho telo bez života, tak teraz ona chce viesť Srílančanov k väčšiemu zmiereniu, aby tak balzam Božieho odpustenia mohol priniesť pravé uzdravenie všetkým.“

Ďalej pripomenul, že vzájomné odpustenie a zmierenie je krokom vedúcim k vytvoreniu jednoty, pri budovaní ktorej je opäť na pomoci Nebeská Matka:

„Nakoniec chceme prosiť Matku Máriu, aby sprevádzala svojimi modlitbami úsilie Srílančanov oboch komunít, tamilsky hovoriacej ako aj sinhálsky hovoriacej, aby znova vybudovali jednotu, ktorú stratili. Tak ako sa jej socha po vojne vrátila do jej svätyne v Madhu, modlime sa, aby sa všetci jej srílanskí synovia a dcéry mohli teraz vrátiť do Božieho domu v obnovenom duchu zmierenia a bratstva.“ (Plné znenie homílie je publikované samostatne.)

V modlitbách veriacich, ktoré sú v týchto krajoch prednášané vždy spevom, nie iba jednoduchým čítaním, zazneli prosby za Svätého Otca, za pokoj, za rodiny a na ďalšie úmysly. Uzavrela ich modlitba Otče náš. Ešte pred požehnaním zaznel spev vyprosujúci Pánovo milosrdenstvo na príhovor Panny Márie. Požehnanie Svätého Otca, ktoré udelil držiac v rukách sošku Panny Márie z miestnej svätyne, sa vzťahovalo na všetkým prítomných, na ich rodiny i na celé obyvateľstvo.

Neveľkú sochu Našej Panej z Madhu, ktorá bola pre túto príležitosť prenesená z vnútra sanktuária na pódium a odetá do slávnostných bielych šiat, si pápež po požehnaní uctil bozkom a na krk jej zavesil zlatý ruženec, ktorý je jeho darom pre mariánsku svätyňu. Naopak Svätý Otec dostal na pamiatku návštevy zmenšenú drevenú repliku sošky. Ešte chvíľku zotrval v tichej modlitbe a odobral sa na spiatočnú cestu do Kolomba.

História pútnického miesta Madhu má svoje korene v roku 1544, keď kráľ Jaffny menom Sankili dal zmasakrovať 600 kresťanov Mannaru z obavy pred rozširovaním vplyvu Portugalcov. Niektorí veriaci, ktorí sa ukryli v džungli, si tam vytvorili modlitebné miesto okolo sošky Panny Márie, ktorá sa dnes uchováva vo svätyni. V roku 1583 začali stavať nový kostol v blízkej oblasti. Tento prvý dom Našej Panej z Madhu bol v Mantai.
V roku 1656, keď sa na Cejlóne vylodili Holanďania, začalo sa ďalšie prenasledovanie katolíkov. Tridsať katolíckych rodín chodilo hľadajúc útočisko z dediny do dediny. Všade nosili so sebou aj sošku Panny Márie a v roku 1670 sa usadili v Maruthamandhu, na mieste, kde sa v súčasnosti nachádza sanktuárium. Tu sa uchýlili aj ďalší katolíci utekajúc pred Holanďanmi. V roku 1687 s príchodom sv. Jozefa Vaza na ostrov začína prekvitať katolícka komunita a Madhu sa v roku1706 stáva misionárskym strediskom. So stavbou aktuálneho chrámu sa začalo v roku 1872. Pápežský legát pápeža Pia XI. korunoval sochu Panny Márie z Madhu v roku 1924. Posviacka chrámu sa konala v roku 1944.

Svätyňa Ružencovej Panny Márie v Madhu je miestom modlitby nielen katolíkov, ale aj veriacich iných vyznaní. Biskupom krajiny sa v minulosti podarilo z Madhu vytvoriť demilitarizované pásmo, kde bola garantovaná bezpečnosť pútnikov a mnohých utečencov. V roku 1990 sa 160 hektárov okolo sanktuária stalo skutočným utečeneckým táborom. Od roku 2008 patrí svätyňa k diecéze Mannar a ako bohoslužobné miesto bola obnovená v roku 2010. -jk-