Srílanský kardinál Ranjith: Pohľad na Áziu pred cestou pápeža Františka

Ázia a predovšetkým Srí Lanka ďakuje Bohu za dvojnásobný dar, za návštevu Petrovho nástupcu a za svätorečenie blahoslaveného Jozefa Vaza, uviedol arcibiskup Kolomba a predseda Konferencie biskupov Srí Lanky Malcolm Ranjith pre denník L` Osservatore Romano. Ako sa však zrodilo rozhodnutie pápeža Františka navštíviť Srí Lanku? Ako píše Mons. Ranjith, s pozvaním sa obrátil na novozvoleného pápeža Františka hneď v deň jeho voľby 13. marca 2013. „Prejavil nadšené otvorenie sa myšlienke. Chcel vyjadriť konkrétnym spôsobom milujúcu blízkosť malému Božiemu stádu tohto obrovského kontinentu. To naznačuje, ako je jeho srdce pastiera otvorené prijatiu každého, dokonca aj ľudí tohto nášho malého ostrova.“

Nasledovali pozvania od biskupskej konferencie a orgánov štátnej správy. Potom počas stretnutia so srílanskými migrantmi v Taliansku, ktoré sa konalo v Bazilike svätého Petra 8. februára 2014, pápež verejne vyjadril nádej, že bude môcť prísť do krajiny. A pri príležitosti návštevy Ad limina apostolorum biskupov Srí Lanky 3. mája cestu oficiálne potvrdil. Predseda Konferencie biskupov Srí Lanky pokračuje:

„Pri prvom pozvaní som pápežovi vysvetlil, že Srí Lanka by bola pre neho ideálnym miestom na kaleidoskopický pohľad na Áziu, so svojimi početnými náboženskými presvedčeniami, a spôsobom, akým malé Pánovo stádo žije a vyznáva vieru uprostred mora nekresťanov. To je to, čo ho priťahovalo, pretože František bol vždy oduševneným zástancom harmónie medzi náboženstvami a zástancom jednoty. Tiež kontinent s viac ako dvoma tretinami svetovej populácie a len 2,6 percentami kresťanov, by mohol byť zaujímavým a novým zdrojom obohatenia pre Cirkev.

Ázia sa v skutočnosti riadi morálnymi a duchovnými hodnotami, ktoré sa odrážajú v étose hinduizmu, budhizmu, islamu, konfucianizmu, taoizmu a kresťanstva. Ázijská duša je duša náboženská. Jej základná filozofická orientácia nie je ovládaná grécko-rímskym princípom protirečenia, skôr zahŕňa protiklady. Nie je lineárna, ale kruhová a je hlboko ovplyvnená zakladateľmi starovekých náboženstiev. Ázia sa snaží vyrovnať sa s nedostatkami, a napriek tomu má optimistický hospodársky rast; je sužovaná chudobou a sociálnym napätím, no napriek tomu túži po pokoji. Pokúša sa použiť všetky prírodné zdroje na zlepšenie, ale je si vedomá úzkeho puta, ktoré existuje medzi hmotným svetom a ľudským životom.

Cirkev na našom kontinente nemôže ignorovať tieto kontrasty, ale musí s nimi udržiavať stály dialóg. Ak na jednej strane situácia „malého stáda“ vystavuje cirkev nebezpečenstvu synkretizmu, na strane druhej jej pomáha naučiť sa prežiť a dokonca šíriť sa v kontexte, ktorý sa v tichosti uznáva príťažlivosť toho, čo je nové. Dôvodom čoho je to, že mnoho Ázijcov oceňuje sviežosť kresťanskej viery, ktorá je relatívne mladá v porovnaní s inými náboženstvami. Východné cirkvi, ktoré tiež majú svoju históriu tichého vstupu na kontinent, a nie koloniálneho vniknutia, majú veľa spoločného s univerzálnou Cirkvou, čo sa týka veku a skúsenosti v evanjelizácii. Z tohto dôvodu môže návšteva pápeža v typicky ázijskom kontexte poslúžiť k vzájomnému obohateniu.“

A tak cesta pápeža bude dôležitým medzníkom v novom spôsobe uskutočňovania evanjelizácie, ktorý pápež František odporúča najmä prostredníctvom apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium. Návšteva by mohla zvýšiť záujem oboch strán - Cirkvi a celého kontinentu - učiť sa od seba navzájom a vzájomne sa oceňovať. Jedným z najsilnejších svedectiev z pedagogického hľadiska je v tomto zmysle postava bl. Jozefa Vaza. Ide o prvého svätého Indie, oratoriánskeho kňaza, misionára na Cejlóne.

Jozef Vaz (1651- 1711) sa narodil v oblasti Goa v Indii v rodine portugalských rodičov. Stal sa kňazom oratoriánov sv. Filipa Neriho. Dozvedel sa, že na ostrove Cejlón, pod nadvládou holandských kalvínov katolíci už desaťročia nemajú kňazov. Odobral sa tam tajne ako žobravý robotník (1686). Vyhýbajúc sa dozoru Holanďanov vyhľadáva katolíkov, pracujúc často v noci. V snahe vyhnúť sa zatknutiu hľadá útočisko u budhistického kráľa Kandy, ale je uväznený. Na slobodu bol prepustený po niekoľkých rokoch a v roku 1696 dostane povolenie ohlasovať evanjelium. Až do smrti obetuje svoj život apoštolátu medzi katolíkmi kráľovstva Kandy a tajne na územiach kontrolovaných Holanďanmi. Spolu s jedným spolubratom začiatkom 18. storočia preložil evanjelium do sinhálčiny a tamilčiny. Zomrel v Kandy 16. januára 1711.

Zaujímavosťou je, že pápež František vyhlási bl. Jozefa Vaza za svätého 14. januára 2015, teda 20 rokov po jeho blahorečení Jánom Pavlom II. (21. januára 1995) na tom istom mieste, v parku „Galle Face Green“ v Kolombe. -jk-