Materstvo témou prvej generálnej audiencie v roku 2015
Vatikán 7. januára – Dnes sa konala prvá generálna audiencia Svätého Otca Františka
v novom roku 2015. V katechéze sa Svätý Otec zameral na materstvo ako skutočnosť,
o ktorej hodnote sa síce často vzletne rozpráva, ale v každodennej realite sa matkám
dostáva málo pomoci a v spoločnosti nie je ich úloha doceňovaná. Materstvo tak predstavuje
rozhodnutie obetovať sa, každodenne sa deliť, dávať život pre druhých. Materstvo nesie
v sebe rozmer mučeníctva, povedal Svätý Otec citujúc slová arcibiskupa Oscara Romera.
Na prvom mieste vo svojej katechéze Svätý Otec poukázal na materstvo Panny
Márie a na materstvo Cirkvi. Témou materstva tak prepojil minuloročný cyklus katechéz
o Cirkvi s nedávno začatým cyklom o rodine.
Pápež František si krátko zaspomínal
aj na obetavosť vlastnej mamy pri výchove piatich detí. Pripomenul, že spoločnosť
bez obetavých matiek by sa stala nehumánnou. Cirkev žije a rozvíja sa práve vďaka
matkám, ktoré vštepujú deťom hodnoty viery už od prvých momentov. Bez matiek by Cirkev
stratila svoje teplo.
Počas audiencie, ktorá sa dnes konala v Aule Pavla VI.,
vystúpila aj skupina artistov Golden Circus, ktorí predviedli viaceré ekvilibristické
prvky. Pápež v závere ocenil ich kreativitu vo vytváraní krásy. Ako povedal, ľudská
duša potrebuje krásu, pretože sme bytosťami, ktoré myslia, milujú a pracujú, a tieto
tri rozmery v harmónii vytvárajú krásu, ktorá má svoj základ v Bohu.
Pápež
František v závere pozdravil aj delegáciu moslimských imámov z Francúzska, ktorí sa
angažujú v kresťansko-moslimských vzťahoch a v týchto dňoch v Ríme navštívili Pápežskú
radu pre medzináboženský dialóg. -jb-
Plné znenie katechézy:
„Drahí
bratia a sestry, dobrý deň! Dnes pokračujeme v katechézach o Cirkvi a zamyslíme sa
nad Cirkvou ako matkou. Cirkev je matka. Naša Svätá Matka Cirkev.
Počas týchto
dní liturgia Cirkvi postavila pred náš zrak ikonu Panny Márie, Božej Matky. Na prvý
deň roka pripadá slávnosť Božej Matky, za ktorou nasleduje Zjavenie Pána, s pripomienkou
na návštevu Mudrcov. Evanjelista Matúš píše to, čo sme počuli: «Vošli do domu a uvideli
dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu» (Mt 2,11). A Matka po tom,
ako ho priviedla na svet, predstavuje Syna svetu. Ona nám dáva Ježiša, ona nám ukazuje
Ježiša, ona nám umožňuje vidieť Ježiša.
Pokračujeme v katechézach o rodine
– a v rodine je matka. Každá ľudská osoba vďačí za život matke, a takmer vždy jej
veľmi vďačí aj za ďalšiu jej vlastnú existenciu, ľudskú a duchovnú formáciu. Matka
však, hoci býva veľmi vyvýšená zo symbolického hľadiska – koľko básní, koľko nádherných
vecí sa poeticky hovorí o matke – býva málo počúvaná a v každodennom živote sa jej
dostáva málo pomoci, málo sa berie do úvahy jej centrálna úloha v spoločnosti. Práve
naopak, pripravenosť matiek obetovať sa kvôli deťom je často využívaná za účelom akéhosi
«šetrenia» na spoločenských výdavkoch.
Stáva sa, že aj v kresťanskom spoločenstve
sa nie vždy správne prihliada na matku, ktorá býva málo braná do úvahy. A predsa,
v strede života Cirkvi stojí Ježišova Matka. Snáď by sa matkám, ochotným obetovať
sa za vlastné deti a nezriedka i za deti tých druhých, malo dostať viac pozornosti.
Bolo by potrebné viac pochopiť ich každodenný zápas o to, aby boli účinné v práci
a pozorné a prívetivé v rodine; bolo by potrebné lepšie porozumieť, po čom túžia,
aby tak mohli preukázať tie najlepšie a najautentickejšie plody svojej emancipácie.
Matka s deťmi má vždy starosti, vždy nejakú prácu. Spomínam si ako sme doma boli piati,
a kým jeden vystrojil jednu vec, ďalší už myslel na druhú a chudera mama chodila z
jednej strany na druhú, ale bola šťastná. Dala nám veľa.
Matky sú najsilnejším
protiliekom na šírenie sa sebeckého individualizmu. Slovo «indivíduum» vyjadruje,
že niečo sa «nedá deliť». Matky sa však «delia», počnúc chvíľou, odkedy ponúkajú príbytok
dieťaťu, aby ho priviedli na svet a umožnili mu rásť. Sú to ony, matky, ktoré najviac
nenávidia vojnu, ktorá zabíja ich deti. Koľkokrát som myslel na tie matky, ktoré dostali
list so slovami: «Oznamujem vám, že váš syn padol pri obrane vlasti...» Úbohé ženy,
ako len trpí jedna matka! Ony sú svedkami nádhery života.
Arcibiskup Oskar
Arnulfo Romero hovorieval, že mamy prežívajú «mučeníctvo materstva» - mučeníctvo materstva.
V homílii na pohrebe jedného kňaza, ktorý bol zavraždený smrtiacim komandom, povedal,
odvolávajúc sa na Druhý vatikánsky koncil: «Všetci máme byť pripravení zomrieť pre
svoju vieru, aj keby nám Pán túto poctu neudelil... Dať život neznamená iba podstúpiť
smrť; dávať život, mať ducha mučeníctva, to znamená dávanie v povinnostiach, v mlčaní,
v modlitbe, v poctivom plnení povinností; v tom tichu každodenného života; dávať život
po troške? Áno, tak ako ho dáva matka, keď bez strachu s jednoduchosťou mučeníctva
materstva počne vo svojom lone dieťa, porodí ho, kŕmi, umožňuje mu rásť a láskavo
sa oň stará. Toto znamená dávať život. A toto sú matky! Toto je mučeníctvo». Koniec
citátu. Áno, byť matkou neznamená iba priviesť na svet dieťa, ale je to aj životná
voľba – čo si zvolí matka, aká je životná voľba matky? Životnou voľbou matky je rozhodnutie
dať život. A toto je veľkolepé a nádherné.
Spoločnosť bez matiek by bola spoločnosťou
neľudskou, pretože matky vedia vždy, aj v najťažších chvíľach, preukázať nehu, oddanosť,
mravnú silu. Matky taktiež často odovzdávajú najhlbší význam praktizovania náboženstva:
v prvých modlitbách, v prvých gestách nábožnosti, ktorým sa dieťa učí, je vpísaná
hodnota viery v živote človeka. Je to posolstvo, ktoré veriace matky vedia odovzdať
bez mnohých vysvetľovaní: tie prídu na rad neskôr, no zárodok viery sa nachádza práve
v týchto prvých najcennejších momentoch. Bez matiek nielen že by neboli noví veriaci,
ale viera by stratila veľkú časť zo svojej jednoduchej a hlbokej vrúcnosti. A Cirkev
je matka, s týmto všetkým, je naša matka! Nie sme siroty, máme matku! Pannu Máriu,
matku Cirkev a našu vlastnú mamu. Nie sme siroty, sme deti Cirkvi, deti Panny Márie
a sme deti našich matiek.
Najdrahšie mamy, vďaka, vďaka vám za to, čím ste
v rodine a za to, čo dávate Cirkvi a svetu. A tebe, milovaná Cirkev, vďaka, vďaka
za to, že si matka. Tebe, Mária, Božia Matka, vďaka, že nám umožňuješ vidieť Ježiša.
A všetky tu prítomné mamy pozdravme našim potleskom!“
Príhovor Svätého Otca
po vystúpení artistov:
„Predovšetkým by som chcel poďakovať členom cirkusu,
ktorí sem zavítali. Niekto si pomyslí: «Poďme do cirkusu, trochu sa zabavíme...» Áno,
je to pravda, cirkus je predstavenie a strávime tam pekný čas. Zároveň vidíme mužov
a ženy, ktorí robia mimoriadne veci, a sú vynikajúci pri udržaní rovnováhy... Ach,
áno, je to pravda, videli sme to. Sú aj tu, pozdravme ich teda! Avšak učia nás aj
niečo navyše. Ľudia, ktorí účinkujú v predstavení v cirkuse, vytvárajú krásu, sú tvorcami
krásy. A toto poteší dušu.
Ako veľmi potrebujeme krásu! Vskutku, náš život
je veľmi praktický, robiť veci, vykonávať prácu, to je potrebné konať: pracovať, reč
rúk, pracovať... A tiež, náš život je myslieť, rozum. A toto je dôležité, pretože
sme živočíchy, ktoré rozmýšľajú; no nie, že by sme rozmýšľali ako zvieratá, všakže?
Sme mysliace živočíchy. Rozmýšľať je dôležité, je to reč mysle. Sme zároveň osoby,
ktoré milujú, ktoré majú túto schopnosť milovať, túto reč srdca. Máme teda reč mysle,
čo je rozmýšľať, reč srdca, čo je milovať a reč rúk, čo znamená pracovať. A všetky
tieto tri reči sa zjednocujú, aby vytvorili v človeku harmóniu. A tam je krása a títo
ľudia, ktorí nám dnes uviedli svoje predstavenie, sú tvorcami harmónie, tvorcami nádhery,
ktorí učia tejto vyššej ceste krásy.
Boh je nepochybne pravdivý, Boh je nepochybne
dobrý, Boh vie nepochybne tvoriť veci, stvoril svet, ale predovšetkým, Boh je krásny!
Božia krása! Koľkokrát zabúdame na krásu, však? Ľudstvo rozmýšľa, cíti, koná, no dnes
veľmi potrebuje krásu. Nezabudnime na to a poďakujme sa týmto šikovným ľuďom, šikovným
v udržaní rovnováhy pri predstavení, ale najmä vďaka vytváraniu krásy. Veľká vďaka
všetkým vám.“