P. Dufka SJ: Potrebuje duchovné vedenie každý človek?

Milí priatelia, v rámci našej rubriky sme sa minulý mesiac začali zaoberať témou duchovného vedenia. Dnes sa pokúsime odpovedať na otázku, či duchovné vedenie potrebuje každý človek.

Pod pojmom duchovné vedenie obyčajne rozumieme pravidelné usmerňovanie duchovnou autoritou, ktoré sa vzťahuje predovšetkým na zasvätené osoby alebo osoby žijúce v kláštoroch či rehoľných komunitách. I keď je pravdou, že špecifické povolanie si vyžaduje i špecifické vedenie, duchovné vedenie podvedome vyhľadáva každý človek. Každý človek ho potrebuje, i keď ho nazýva radou či dôverným rozhovorom s niekým, komu verí.

Možno teda rozlišovať medzi duchovným vedením v úzkom slova zmysle, ktoré sa týka zasvätených osôb a duchovným vedením v širšom slova zmysle, ktoré sa týka všetkých ľudí hľadajúcich radu, porozumenie a podporu u iných osôb.

O duchovné vedenie ide i vtedy, keď sa radíme, alebo keď sa otvoríme duchovne neskúsenému, pomýlenému, nerozumnému a zlému človeku. I tu ide o isté duchovné vedenie, ibaže rada či rozhovor s takouto osobou celkom isto nevedú správnym smerom. I tu sa necháme viesť duchom osoby, na ktorú sme sa obrátili. Lenže ten duch nemôže byť iný, ako človek, ktorý je jeho nositeľom. Je len prirodzené, že i názor či rada, ktoré od takéhoto človeka dostaneme, sú pomýlené, nerozumné a zlé.

Keď hovoríme o duchovnom vedení, dotýkame sa teda i oblasti duchovného rozlišovania. Ide totiž o to, akým duchom sa necháme ovplyvňovať a viesť. Otvárame sa pôsobeniu dobrého alebo zlého ducha. Pomýlený názor, ktorý si od pomýlenej osoby prisvojíme, nás bude viesť pomýleným smerom. Toto otváranie sa pôsobeniu pomýleného ducha môže mať formu rozhovoru, zdieľania, preberania klebety alebo neoverenej či zbytočnej informácie. Je len prirodzené to, čo zachytáva i naše slovenské porekadlo: Povedz mi, s kým sa kamarátiš, a ja ti poviem, kto si. Koho počúvame a s kým sa zhovárame, toho názory postupne preberáme a toho duch sa postupne udomácňuje v nás samotných. A takýto duch nás potom vedie.

Osobne som presvedčený o tom, že duchovné vedenie potrebuje každý človek, i keď ho možno takto nenazýva. V hĺbke ľudského vnútra sa nachádza potreba s niekým prekonzultovať náš myšlienkový, citový a vzťahový svet. Akoby sme si sami nestačili na to, aby sme pravdivo a objektívne porozumeli nám samotným.

Nedávno som sa stretol so susedom, s ktorým sa bližšie nepoznáme. Býva síce vedľa nás už niekoľko rokov, ale obyčajne sa pri stretnutí len pozdravíme a každý ide svojou cestou. Pred istým časom ma však prekvapil. Naše stretnutie nezostalo len pri krátkom pozdrave, ale zrazu mi vyrozprával celý svoj aktuálny životný stav so všetkým svojím citovým prežívaním. Za krátky čas som vedel o ňom viac, ako jeho vlastní rodinní príbuzní. Niečo podobné som zažil len pred niekoľkými dňami. Istá matka mi vykreslila prežívanie svojej rodinnej situácie tak detailne a hlboko, ako to nebola schopná vyrozprávať svojmu vlastnému manželovi.

Podľa niektorých autorov myšlienka a túžba po niekom, komu môžem plne dôverovať a naplno sa mu otvoriť, sa nachádza i mimo kresťanstva. Zdá sa, že tu ide o všeobecne ľudskú túžbu, ktorá sa nachádza v srdci každého človeka a ktorú vyjadruje slovo otec.

Pri štúdiu nápisov na egyptských sarkofágoch sa objavili texty, ktoré hovoria o tom, že mŕtvy sa zmení na dieťa, aby sa opäť zveril starostlivosti otca a matky. I toto je istý dôkaz, že jestvuje univerzálna túžba človeka stať sa dieťaťom a zveriť sa starostlivosti otca a matky.

Túžba mať nejakú dôveryhodnú osobu, ktorej sa môžem vyrozprávať a odhaliť svoje skryté tajomstvá, patrí teda k základným potrebám človeka. Problém je iba v tom, že túto základnú túžbu človeka nie vždy usmerňujeme správnym smerom.

V rímskej uličke, ktorá ústi na známe námestie Piazza Navona, človek v každom ročnom období nájde niekoľko malých stolíkov s dvoma stoličkami. Na jednej z nich sedí veštec, ktorý čaká na klienta. Obyčajne je o tento spoplatňovaný druh služby značný záujem. Ľudia sa začnú zaoberať radou človeka pochybného pôvodu a nechajú takto na seba pôsobiť pochybného ducha.

V istom bratislavskom Centre zdravia a krásy na propagačnom letáku nájdete pestrú ponuku služieb. Popri kozmetickej a masérskej službe vám ponúkajú i poradenskú službu a ezoteriku. Takzvaní odborníci vám tu poskytnú poradenstvo v oblasti zdravia, numerológie, veštenia z karát, ako i veštbu s kyvadlom a z aury. Numerológia či rôzne druhy veštenia sú však nielen zbytočnou stratou peňazí, ale spôsobujú oveľa väčšiu stratu - stratu duchovnú.

Túžbu po komunikácii, zdieľaní a otvorení sa niekomu druhému možno jasne zachytiť i v komunikácii cez internet, v chatovaní či používaní facebooku. Je prekvapujúce, ako sa človek dokáže pri tejto komunikácii s úplne neznámym človekom otvoriť a zdieľať s ním i veci, s ktorými sa nezdôveril ani najbližším rodinným príbuzným. Robí to v nádeji, že na druhej strane nájde dobrú radu alebo porozumenie. Porozumenie a dobrú radu však nájde len podľa toho, aký je človek, s ktorým komunikuje.

Človek k svojmu rastu potrebuje pochopenie, povzbudenie, ale potrebuje i niekoho, kto mu nastaví pravdivé zrkadlo o jeho skutočnom stave. Aby však tento rast bol skutočne duchovný, toto nastavenie zrkadla nemôžeme prijať od hocikoho. Musí to byť duchovná osoba. Istý autor sa raz vyjadril takto: Nikdy by som neprijal radu od človeka, ktorý sa nemodlí.

Nie všetko, čo sa pokladá za duchovné vedenie, ním aj skutočne je. Vedenie poskytované v rámci sviatosti zmierenia nie je často ničím iným, ako krátkou neosobnou homíliou prednesenou všetkým kajúcnikom. Ale vedenie je svojou podstatou osobné. Je jasné, že rehoľníčka, ktorá vie, že dostala rovnako vágnu a všeobecnú radu ako dvadsať spolusestier pred ňou, právom nemá pocit, že dostáva duchovné vedenie. Na druhej strane kňaz nikdy nemôže skutočne poskytnúť duchovné vedenie individuálne, i keď by to rád urobil, pokiaľ mu kajúcnik dostatočne neodhalil svoje svedomie.

O duchovnom vedení v úzkom ale i v širokom slova zmysle možno hovoriť iba vtedy, ak dotyčný dostatočne odhalí svoje svedomie a vedomie. Je potrebné, aby sme svojmu duchovnému radcovi umožnili stretnúť sa s naším skutočným ja, ako to najlepšie dokážeme. Ak nájdeme dôveryhodnú osobu, netreba sa báť odhaliť pred ňou i naše falošné ja. Je dobré umožniť nášmu vnútru poznať, na čo skutočne myslíme, čo skutočne cítime, po čom skutočne túžime, i keď tieto veci nie sú ani trochu čnostné. Ide o prirodzenú potrebu človeka. Mali by sme svoje motívy vyjaviť tak úprimne, ako to len dokážeme, ale celkom isto nie hocikomu. Kvalitami a spôsobom výberu duchovného vodcu sa budeme zaoberať v našom februárovom vysielaní.