Vatikánska knižnica v službe ekumenizmu, diplomacie a evanjelizácie kultúry
Vatikán 22. decembra – Evanjelizácia, ekumenizmus a diplomacia sa uskutočňujú aj prostredníctvom
kultúry – obzvlášť kultúry spojenej s knihou. Je o tom čoraz viac presvedčený Mons.
Jean-Louis Bruguès, archivár a bibliotekár Svätej rímskej cirkvi. Vatikánska
apoštolská knižnica (Biblioteca Apostolica Vaticana) aj jeho prostredníctvom
uzavrela dohody a zmluvy o spolupráci s početnými štátnymi knižnicami, medzi ktorými
figuruje aj Čína a Kuba. Posledným v chronologickom poradí bol podpísaný protokol
so Srbskou národnou knižnicou, ktorý umožňuje výmenu publikácií, ako aj poznatkov
z oblasti budovania zbierok, digitalizácie, spracovania a ochrany knižných materiálov.
Ide o historickú príležitosť aj pre vzťahy medzi srbskou vládou a Svätou stolicou
a zároveň aj medzi Pravoslávnou cirkvou a Katolíckou cirkvou, ktorá je v krajine menšinovou.
Mons. Bruguès vysvetľuje mimoriadny význam tohto počinu:
„Prvý dôvod:
treba pamätať na to, že počas vojny dal Hitler príkaz vypáliť [srbskú]
Národnú knižnicu. A spáliť knižnicu je ako spáliť pamäť, vymazať pamäť.
Takže celá krajina vlastne prišla o svoju pamäť! Obrátili sa
na Vatikánsku knižnicu vo veci znovuzískania niektorých diel, týkajúcich sa ich histórie
a ich identity, ktoré sme vlastnili. Dominantnou miestnou cirkvou je Pravoslávna
cirkev, takže sme nadviazali humanisticko-politický vzťah s národnou knižnicou
a ekumenický vzťah s patriarchátom. Toto bola podľa mňa veľmi
pozitívna skutočnosť pre maličkú Katolícku cirkev, ktorá existuje v
Srbsku: vytvorili sme vitrínu pre Katolícku cirkev, zvýšiac tak hodnovernosť
a viditeľnosť tejto malej cirkvi.“
Môže knižnica zohrávať
primárnu rolu v diplomatickom či ekumenickom úsilí?
„Kultúra krok za krokom
zohráva v politike centrálnu rolu: nielen v medzištátnej politike, ale aj
vo vnútroštátnej politike jedného národa. Pápež Benedikt XVI. svojho času vysvetlil,
že nová evanjelizácia sa uskutočňuje prostredníctvom kultúry. Táto dôležitá
národná knižnica požiadala našu Vatikánsku knižnicu o vzťah patronátu. Urobili
sme tak v Belehrade, no aj v Bulharsku a prednedávnom aj v niektorých latinskoamerických
krajinách: v Kostarike, Kube, Kolumbii a Čile. Tieto krajiny chcú z
rozličných dôvodov rozvíjať kultúrnu politiku, v ktorej by národná knižnica
mohla zohrávať veľmi dôležitú rolu. Tieto krajiny však nemajú tradíciu vkultúre
pamäti, nemohli si vytvoriť bohaté knižnice či archívy, a tak
žiadajú Vatikánsku knižnicu o patronát v tom zmysle, aby sa Vatikánska knižnica stala
pre nich akousi matkou kultúry.“
Pokiaľ ide o Čínu: myslíte si, že je
možné dosiahnuť v úvodzovkách normalizáciu vzťahov medzi Svätou stolicou a Čínou?
„Pokiaľ
ide o Čínu alebo lepšie o celú Áziu, treba postupovať politikou malých
krôčikov, po francúzsky sa tomu hovorí „des petits pas“: aktuálna čínska
vláda vedela, že Vatikánska knižnica vlastní 1200 starobylých čínskych
rukopisov z poslednej dynastie. Takže nás poprosili o digitalizáciu týchto
rukopisov. Keď prišli za mnou, dal som im dve podmienky: prvá,
že pochopiteľne zaplatia náklady spojené s digitalizáciou; a druhá, že v Pekingu
zorganizujú výstavu spoločne pripravenú Svätou stolicou a komunistickou
Čínou, aj napriek absencii vzájomných diplomatických vzťahov týchto
dvoch krajín. Nechali ma niekoľko mesiacov bez odpovede a teraz mi povedali, že môžu
zorganizovať výstavu nielen v Pekingu, ale aj v hlavných univerzitných
mestách krajiny. Toto sa uskutoční v roku 2017. Podľa mňa, tieto výstavy
– teraz sa konajú viaceré výstavy – by mohli tvoriť prvú malú etapu
smerom k vzájomnému diplomatickému uznaniu.“-zk-