2014-12-18 19:32:43

Štvrtková homília: Zverme sa Bohu aj v tých najtemnejších chvíľach


Vatikán 18. decembra – „Boh nás chcel spasiť uprostred dejín,“ povedal pápež František v dnešnej homílii z Domu sv. Marty. Naša spása „nie je sterilná, nie je z laboratória. Nie! Je historická. On prešiel dejinami spolu so svojím ľudom“. Takže, „neexistuje spása bez histórie. A pre to, aby sme dospeli až k dnešku, prešla dlhá, dlhočizná história“:

„A tak sa krok po kroku tvoria dejiny. Boh vytvára dejiny, aj my ich vytvárame; a keď sa pomýlime, Boh dejiny opravuje a vedie nás vpred, ďalej, vždy kráčajúc s nami. Ak nám toto nie je jasné, nikdy nepochopíme Vianoce! Nikdy nepochopíme Vtelenie Slova! Nikdy! Je to celé jedna kráčajúca história.Otče, táto história sa skončila Vianocami?‛ ‚Nie! Ešte aj teraz nám Pán v priebehu histórie dáva spásu. A kráča spoločne so svojím ľudom‛.“

V tejto histórii sa nachádzajú Boží vyvolení, tie osoby, ktoré si on vyberá, „aby pomohol svojmu ľudu ísť vpred“ – ako Abrahám, Mojžiš, Eliáš. Títo zažívajú „niekoľko nepekných chvíľ“, „chvíľ tmavých, chvíľ ťaživých, momenty, ktoré spôsobujú ťažkosti“. Sú to ľudia, ktorí možno chcú žiť v kľude, no ktorých Pán ruší. Pán nás vyrušuje, aby tvoril dejiny! Mnohokrát nám dá kráčať cestami, ktoré nechceme.“ Až do tej miery, že Mojžiš a Eliáš by v istej chvíli chceli aj umrieť, no neskôr dôverovali Pánovi.

Evanjelium podľa Matúša (1,18-24) hovorí o „inom nepeknom momente v dejinách spásy“. O Jozefovi, ktorý zistí, že jeho zasľúbená budúca nevesta Mária je tehotná: „Trpí, vidí, že ženy z dediny klebetia na trhu, naozaj trpí. ‚No ona je dobrá, poznám ju! Je to Božia žena. Čo mi to len urobila? To nie je možné!‛ Ak ju obviní, ukameňujú ju. No to nechce, aj keď nerozumie. Vie, že Mária „nie je schopná nevery“. Ako zdôraznil pápež František, „v týchto nepekných chvíľach musia títo Boží vyvolení kvôli tvoreniu dejín vziať na plecia problém, a to bez toho, aby rozumeli“. Takto „Pán vytvára dejiny“:

„Takto koná Jozef, človek, ktorý v najhoršej chvíli svojho života, v tom najtemnejšom momente, vezme problém na seba. A sám seba obviňuje v očiach druhých, aby tak kryl svoju nevestu. Možno nejaký psychoanalytik povie, že tento sen je nahromadenou úzkosťou, ktorá sa snaží vyjsť von, prejaviť sa... No nech si hovoria, čo chcú. Čo však urobil Jozef? Po sne svoju nevestu vzal k sebe. ‚Ničomu nerozumiem, ale toto mi povedal Pán; a toto dieťa sa bude zdať ako môj syn!“

Ako povedal Svätý Otec, „tvoriť dejiny spoločne so svojím ľudom pre Boha znamená vystaviť svojich vyvolených skúške“. Nakoniec ich však zachraňuje: „Vždy si pamätajme, a to s dôverou, aj v tých najhorších chvíľach, aj v momentoch choroby, keď zistíme, že musíme požiadať o posledné pomazanie, lebo už neexistuje východisko, nezabudnime povedať: ‚Pane, história sa nezačala mnou a ani sa mnou neskončí! Ty kráčaj vpred, ja som ochotný.‛ A vložme sa do Pánových rúk.“

Čomu nás teda učia Boží vyvolení? „Že Boh kráča spolu s nami, že Boh tvorí dejiny, že Boh nás vystavuje skúške a že Boh nás zachraňuje v tých najhorších momentoch, lebo je naším Otcom. A podľa Pavla je naším Oteckom. Nech nám Pán dá pochopiť toto tajomstvo jeho kráčania dejinami so svojím ľudom, nech nám dá chápať to, že svojich vyvolených vystavuje skúškam, skúša veľkosť srdca týchto vyvolených, ktorí berú na seba bolesti, problémy, dokonca aj zdanie hriešnikov – pomyslime na Ježiša –, aby posúvali dejiny vpred.“ -zk-







All the contents on this site are copyrighted ©.