Narodeninová generálna audiencia pápeža Františka: Rodina z Nazareta

Vatikán 17. decembra - „Tanti auguri a Te“ sa ozývalo Námestím sv. Petra k dnešným 78. narodeninám pápeža Františka. Účastníci generálnej audiencie v stredu 17. decembra sa postarali o skutočne slávnostnú a radostnú atmosféru už počas príchodu Svätého Otca k pódiu. Oslávenec od nich prijímal nielen gratulácie, prejavené spevom či skandovaním, ale aj darčeky. Bola medzi nimi dokonca i torta so zažatými sviečkami, ktoré musel Svätý Otec sfúknuť, kresby od detí, ktoré znalecky ohodnocoval. Pripíjal povestným juhoamerickým nápojom maté.

Samotná katechéza dnešnej 43. a poslednej generálnej audiencie v tomto roku bola pokračovaním cyklu katechéz o rodine, ktorý začal Svätý Otec minulý týždeň. Dnešná téma mala názov „Nazaret“. Biblickým pozadím pre jej uvedenie bolo čítanie z Lukášovho evanjelia (2,39-40), ktoré zaznelo v rôznych jazykoch hneď po úvodnom prežehnaní a liturgickom pozdrave. Ide o úryvok, ktorý hovorí o návrate Svätej rodiny do Nazareta. Evanjelista v ňom píše: «Keď Mária a Jozef vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.»

Vtelenie Božieho Syna a jeho narodenie, ktoré budeme čoskoro sláviť, otvára nový začiatok všeobecných dejín, povedal Svätý Otec. A tento nový začiatok sa deje v lone rodiny v Nazarete: „Ježiš sa narodil v rodine. Mohol prísť nejakým premysleným spôsobom, alebo ako bojovník, alebo ako vládca. To však nie. Prišiel ako dieťa rodiny, v rodine. Toto je dôležité, hľadieť do jasieľ na túto nádhernú scénu. Boh si zvolil, že sa narodí v ľudskej rodine, ktorú vytvoril on sám. Dal jej vzniknúť v jednej stratenej dedine na periférii Rímskeho impéria. Nie v Ríme, ktorý bol hlavným mestom impéria. (...) Nuž a práve tam, na tej periférii veľkého impéria sa začali najsvätejšie a najlepšie dejiny, dejiny Ježiša medzi ľuďmi! Tam, v tejto rodine.“

Pápež František pri audiencii reagoval na otrasné správy o teroristických atentátoch posledných dní. Vyjadril zhrozenie nad masakrom v škole v Pakistane, kde zomrelo 142 ľudí, medzi nimi 132 detí, a nad teroristickými útokmi v Jemene, kde rovnako prišlo o život veľké množstvo detí, a tiež nad prípadom v austrálskom Sydney. Pred záverečnou spoločnou modlitbou Otče náš predniesol nasledovnú výzvu:

„Chcel by som sa pomodliť spolu s vami za obete neľudských teroristických činov v posledných dňoch v Austrálii, v Pakistane a Jemene. Nech Pán prijme zosnulých do svojho pokoja, uteší príbuzných a pretvorí srdcia násilníkov, ktorí sa nezastavia ani pred deťmi.“

Svätý Otec celkom na záver medzi gratulantmi prijal aj skupinu chudobných z radov rímskych bezdomovcov v sprievode pápežského almužníka Mons. Konrada Krajewského.

Podľa dnes publikovanej štatistiky sa na 43 generálnych audienciách v roku 2014 zúčastnilo celkovo jeden milión 200-tisíc veriacich. V bilancii jednotlivých mesiacov vrchol dosiahla ich účasť v mesiaci apríl, do ktorého spadalo slávenie Veľkej noci, s počtom 205-tisíc. -jk-

Plné znenie katechézy:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Biskupská synoda o rodine, ktorú sme nedávno slávili, bola prvým úsekom cesty, ktorá sa zavŕši na budúci október slávením ďalšieho synodálneho zhromaždenia na tému «povolania a poslania rodiny v Cirkvi a vo svete». Modlitba a reflexia, ktoré majú sprevádzať túto našu cestu, sa týkajú celého Božieho ľudu. Chcel by som tiež, aby sa aj zvyčajné zamyslenia stredajších katechéz začlenili do tejto spoločnej cesty. Rozhodol som sa preto, že sa budem spolu s vami v tomto roku zamýšľať práve nad rodinou, nad týmto veľkým darom, ktorým Pán obdaroval svet už od počiatku, keď zveril Adamovi a Eve poslanie množiť sa a naplniť zem (porov. Gn 1,28). Ten dar, ktorý Ježiš potvrdil a spečatil vo svojom evanjeliu.

Blízkosť Vianoc zažína nad týmto tajomstvom veľké svetlo. Vtelenie Božieho Syna otvára nový začiatok všeobecnej histórie muža a ženy. A tento nový začiatok sa deje v lone rodiny, v Nazarete. Ježiš sa narodil v rodine. Mohol prísť nejakým premysleným spôsobom, alebo ako bojovník, či ako vládca. No nie. Prišiel ako dieťa rodiny, v rodine. Toto je dôležité, hľadieť do jasieľ na túto nádhernú scénu.

Boh sa rozhodol, že sa narodí v ľudskej rodine, ktorú vytvoril on sám. Dal jej vzniknúť v jednej zapadnutej dedine na periférii Rímskeho impéria. Nie v Ríme, ktorý bol hlavným mestom impéria, nie v nejakom veľkom meste, ale na takmer neviditeľnej periférii, dokonca so skôr zlou povesťou. Pripomínajú to i evanjeliá, akoby chceli povedať: «Môže byť z Nazareta niečo dobré?» (Jn 1,46). Možno, že v mnohých častiach sveta aj my sami takto hovorievame, keď počujeme názov niektorej okrajovej časti nejakého veľkého mesta. Nuž a práve tam, na tej periférii veľkého impéria, sa začali najsvätejšie a najlepšie dejiny, dejiny Ježiša medzi ľuďmi! A tam bola tá rodina.

Ježiš zostal na tej periférii zo tridsať rokov. Evanjelista Lukáš rekapituluje toto obdobie takto: «Ježiš im bol poslušný» - čiže Márii a Jozefovi. Niekto však môže povedať: ale tento Boh, ktorý nás prichádza spasiť, tam stratil tridsať rokov, na tej vykričanej periférii? Stratil tridsať rokov? On to však chcel. Ježišova cesta bola v tejto rodine. «Matka zachovávala v srdci všetky tieto veci, a Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí» (Lk 2,51-52). Nehovorí sa o zázrakoch, uzdraveniach a kázňach - neurobil v tom čase ani jednu. Nehovorí sa o kázaní, o zástupoch, ktoré sa zbiehajú; v Nazarete sa zdá, že všetko prebieha «normálne», podľa obyčají nábožnej a pracovitej izraelskej rodiny: pracovalo sa, mama varila, konala všetky domáce práce, žehlila košele, ... to všetko ako každá mama. Otec, tesár, pracoval a práci priúčal aj syna. - Tridsať rokov: aké plytvanie, otče! Avšak, nikdy sa nevie. Božie cesty sú tajuplné. Ale to, čo tam bolo dôležité, bola rodina! A toto nebolo mrhanie! Boli to veľkí svätí: Mária, najsvätejšia žena, nepoškvrnená a Jozef, najspravodlivejší muž... Rodina.

Istotne by na nás zapôsobilo rozprávanie o tom, ako si dospievajúci Ježiš počínal pri stretnutiach náboženskej komunity a ako sa staval k povinnostiam spoločenského života; keby sme poznali, ako pracoval s Jozefom ako mladý robotník; a tiež jeho spôsob, akým sa zúčastňoval na počúvaní Písem, na modlitbe žalmov a na mnohých ďalších zvyklostiach každodenného života. Evanjeliá vo svojej striedmosti nespomínajú nič o Ježišovom dospievaní a prenechávajú túto úlohu nášmu precítenému rozjímaniu. Umenie, literatúra či hudba sa vydali touto cestou predstavivosti. Isteže, nie je ťažké predstaviť si, koľko by si mamy mohli osvojiť z Máriinej starostlivosti o tohto Syna! A koľko by otcovia mohli vyťažiť z príkladu Jozefa, spravodlivého muža, ktorý venoval svoj život starostlivosti a ochrane dieťaťa a manželky – svojej rodiny – v ťažkých úsekoch života! A nehovoriac už, ako by mohli byť mladí povzbudení príkladom dospievajúceho Ježiša, aby si uvedomili potrebu a krásu zušľachťovať svoje najhlbšie povolanie a mať veľké sny! A Ježiš tridsať rokov zušľachťoval svoje povolanie, kvôli ktorému ho Otec poslal, však? Boh, Otec. Ježiš sa v tom období nikdy nedal odradiť, ale rástol v odvahe napredovať vo svojom poslaní.

Každá kresťanská rodina – ako to robili Mária a Jozef – môže predovšetkým prijať Ježiša, načúvať mu, hovoriť s ním, chrániť ho, obraňovať, rásť spolu s ním, a takto robiť svet lepším. Vytvorme v našom srdci a v našich dňoch priestor pre Pána. Tak to robievali aj Mária s Jozefom a nebolo to ľahké: koľko ťažkostí museli prekonať! Nebola to akási predstieraná rodina, nebola to rodina nereálna. Nazaretská rodina nás zaväzuje k tomu, aby sme objavili povolanie a poslanie rodiny, každej rodiny. A ako sa to udialo počas tých tridsiatich rokov v Nazarete, môže sa to udiať aj u nás: že sa pre nás stane normálnou láska, a nie nenávisť, že sa pre nás stane bežnou vzájomná pomoc, a nie ľahostajnosť či nepriateľstvo. Nie náhodou slovo «Nazaret» značí «Tá, ktorá chráni», ako Mária, ktorá – ako hovorí evanjelium – «chránila v srdci všetky tieto veci» (porov. Lk 2,19;51). Odvtedy zakaždým, keď nejaká rodina chráni toto tajomstvo, aj keby to bolo na periférii sveta, tajomstvo Božieho Syna, tajomstvo Ježiša, ktorý nás prichádza spasiť, toto tajomstvo pôsobí. A prichádza spasiť svet. A toto je veľké poslanie rodiny: urobiť miesto Ježišovi, ktorý prichádza, prijať Ježiša v rodine, v osobe detí, manžela, manželky, starých rodičov, pretože Ježiš je tam. Prijať ho tam, aby v tej rodine duchovne rástol. Nech nám Pán udelí túto milosť v týchto posledných dňoch pred Vianocami. Ďakujem.

(Preklad: Agnes Jenčíková CJ)