Pápež František na sviatok Guadalupskej Panny Márie
Vatikán 12. decembra - Svätý Otec František dnes večer o 18. hodine predsedal sláveniu
Eucharistie v Bazilike sv. Petra zo sviatku Panny Márie Guadalupskej. Na slávnosti
boli zastúpené najmä latinskoamerické národy, ich veľvyslanci pri Svätej stolici a
hojný počet veriacich. Najbližšími koncelebrantmi Svätého Otca boli kardináli z Južnej
i Severnej Ameriky: prímas Mexika kardinál Rivera Carrera, arcibiskup brazílskej Aparecidy
kardinál Damasceno Assis, arcibiskup Bostonu kardinál Seán Patrick O'Malley, emeritný
arcibiskup Santiaga de Chile kardinál Errázuriz Ossa a kanadský kardinál Marc Ouellet.
Liturgické
slávenie bolo prenášané televíziou do viacerých krajín. Sprevádzané bolo impozantným
hudobným dielom „Misa Criolla“ od argentínskeho skladateľa Ariela Ramíreza, pod taktovkou
jeho syna Facunda Ramíreza, v sprievode zboru a orchestra a so sólovým spevom argentínskej
sólistky Patricie Sosa. V rámci modlitieb veriacich dnes v Bazilike sv. Petra zaznel
aj aztécky jazyk Nahuatl, jeden z množstva domorodých jazykov amerického kontinentu.
Svätý Otec vo svojej homílii, ktorú predniesol po španielsky, vyprosoval pre
národy Latinskej Ameriky ochranu ich patrónky, aby ich sprevádzala v ústrety jej Synovi.
Keď hovoril o budúcnosti kontinentu, venoval osobitnú pozornosť chudobným a trpiacim
nespravodlivosťou.
Sláveniu Eucharistie predchádzala procesia s obrazom patrónky
a vlajkami všetkých krajín kontinentu, po ktorej nasledovala modlitba „guadalupského
ruženca“ sprevádzaná tradičnými latinskoamerickými piesňami. -jb-
Homília
pápeža Františka na sviatok Guadalupskej Panny Márie 12. decembra 2014 v Bazilike
sv. Petra:
«Nech ťa chvália, Pane, všetky národy. Zmiluj sa nad
nami a žehnaj nás. Obráť k nám svoj pohľad, Pane. Nech celá zem spozná tvoju
dobrotu a národy tvoje spásne dielo. Nech ťa národy radostne ospevujú, pretože
spravodlivo súdiš svet» (porov. Ž 67)
Táto žalmistova modlitba, naliehavá žiadosť
o odpustenie a požehnanie kmeňov a národov, a zároveň radostná oslava, pomáha vyjadriť
duchovný význam tejto eucharistickej slávnosti. Národy a kmene našej veľkej vlasti,
našej veľkej latinskoamerickej vlasti dnes s vďakou a radosťou oslavujú sviatok svojej
„patrónky“, Našej Panej z Guadalupe, ktorej úcta sa rozšírila od Aljašky až po Patagóniu.
A spoločne s archanjelom Gabrielom a sv. Alžbetou sa dvíha naša synovská modlitba:
«Zdravas, Mária, milosti plná, Pán s tebou...» (Lk 1,28).
V tento sviatok Našej
Panej z Guadalupe si na prvom mieste vďačne pripomíname jej návštevu a materinskú
blízkosť, zaspievame s ňou jej «magnificat» a zveríme jej život nášho ľudu
a kontinentálnu misiu Cirkvi.
Keď sa zjavila sv. Juanovi Diegovi v Tepeyac,
predstavila sa ako «neporušená a vždy Panna, svätá Mária, Matka pravého Boha» (Nican
Mopohua) a naznačila miesto ďalšieho zjavenia. Starostlivo sa ponáhľala objať
i nové americké národy, v dramatickom období ich zrodu. Bolo to ako «veľké znamenie,
ktoré sa ukázalo na nebi... žena odetá slnkom a pod jej nohami mesiac» (Zjv 12,1),
a ktoré v sebe zahŕňa kultúrnu a náboženskú symboliku pôvodných národov a ohlasuje
a dáva svojho Syna všetkým tým ďalším novým národom, ktoré vzišli z postupného zmiešania. Mnohí skákali radosťou a nádejou z tejto jej návštevy a z daru jej Syna a
najdokonalejšia Pánova učeníčka sa stala «veľkou misionárkou, ktorá priniesla evanjelium
našej Amerike» (Aparecida, 269). Syn najsvätejšej Márie, Nepoškvrnenej v požehnanom
stave, sa takto objavuje v počiatkoch dejín nových národov ako «pravý Boh, skrze ktorého
všetko žije», ako dobrá zvesť o synovskej dôstojnosti pre všetkých jej obyvateľov.
Už viac nik nie je len sluhom, ale všetci sme deťmi toho istého Otca, bratmi navzájom
a sluhami v Sluhovi.
Svätá Božia Matka tieto národy navštívila, a chcela s
nimi zostať. Zanechala svoj obraz, tajomne vtlačený do «tilmy» (plášťa) svojho posla,
aby sme ho mali pred očami a stal sa z neho symbol zmluvy medzi Máriou a týmto ľudom,
ktorému dávadušua nehu. Na jej príhovor sa kresťanská viera začala
stávať čoraz bohatším pokladom duše amerických národov, ktorej vzácnou perlou je Ježiš
Kristus: dedičstvo, ktoré sa prenáša a predstavuje až podnes v krste množstva osôb,
vo viere, v nádeji a v láske mnohých, vo vzácnej ľudovej nábožnosti a aj v tom americkom
étose, ktorý sa prejavuje vo vedomí dôstojnosti ľudskej osoby, v oduševnení
za spravodlivosť, v solidarite s najchudobnejšími a trpiacimi, a v nádeji, niekedy
aj napriek všetkej beznádeji.
A tak my, ktorí sme dnes tu, môžeme naďalej
chváliť Boha za obdivuhodné činy, ktoré vykonal v živote latinskoamerických národov.
Boh, vo svojom štýle, «tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil ich maličkým,
pokorným a tým, čo majú jednoduché srdce» (porov. Mt 11,25). V obdivuhodných veciach,
ktoré Pán uskutočnil v Márii, ona rozpoznáva štýl a spôsob konania svojho Syna v dejinách
spásy. Rozvrátením ľudských súdov, zničením modiel moci, bohatstva, úspechu za každú
cenu, odmietaním sebestačnosti, pýchy a svetských mesianizmov, ktoré odďaľujú od Boha,
Máriin chválospev vyznáva, že Boh má zaľúbenie v zvrhnutí svetských ideológií a hierarchií.
Dvíha ponížených, prichádza na pomoc chudobným a maličkým, napĺňa dobrotami, požehnaniami
a nádejami tých, ktorí sa spoliehajú na jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie,
zatiaľ čo zráža bohatých, mocných a vladárov z ich trónov.
«Magnificat»
nás takto vovádza do Blahoslavenstiev, syntézy a prvoradého zákona evanjeliového posolstva.
V jeho svetle sa cítime byť pobádaní vyprosovať si milosť, milosť tak veľmi kresťanskú,
aby bola budúcnosť Latinskej Ameriky formovaná v prospech chudobných a tých, ktorí
trpia, pre ponížených, pre tých, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, pre súcitných,
pre tých, ktorí majú čisté srdce, pre tých, ktorí pracujú pre pokoj, pre prenasledovaných
pre Kristovo meno, «pretože ich je nebeské kráľovstvo» (porov. Mt 5, 1-11). Nech je
to milosť byť takto sformovanými v prospech tých, ktorých dnes modloslužobný systém
kultúry vyraďovania odsúva do kategórie otrokov, predmetov na použitie alebo jednoducho
odpadu.
Prosme si o to, aby Latinská Amerika bola «kontinentom nádeje!»,
aby mohla dúfať v nové modely rozvoja, ktoré zosúladia kresťanskú tradíciu a občiansky
rozvoj, spravodlivosť a rovnosť so zmierením, vedecký a technický rozvoj s ľudskou
múdrosťou. Plodné utrpenie s radostnou nádejou. Túto nádej je možné uchrániť
iba s veľkými dávkami pravdy a lásky, fundamentmi každej reality, revolučnými motormi
autentického nového života.
Položme tieto skutočnosti a tieto túžby na oltár
ako dar príjemný Bohu. Naliehavo prosme o odpustenie a dôverujúc v jeho milosrdenstvo
slávme túto obetu a veľkonočné víťazstvo nášho Pána, Ježiša Krista. On je jediný Pán,
«vysloboditeľ» zo všetkých našich zotročení a úbohostí, ktoré vyplývajú z hriechu.
On je uholným kameňom dejín a bol veľkým vyradeným. On nás volá, aby sme žili pravý
život, ľudskejší život, spoločne ako deti a bratia, otvoriac tak bránu do «novej zeme
a nového neba» (Zjv 21,1). Prosme svätú Pannu Máriu, s jej vzývaním podľa Guadalupe
– Matka Božia, Kráľovná, moja Pani, moje dievčatko, moja maličká, ako ju nazýval sv.
Juan Diego, a všetkými láskyplnými pomenovaniami, ktorými sa na ňu obracia ľudová
zbožnosť, prosme ju, aby naďalej sprevádzala, pomáhala a chránila naše národy. A nech
vedie za ruku všetky deti, ktoré v tých krajoch putujú v ústrety jej Synovi, Ježišovi
Kristovi, nášmu Pánovi, prítomnému v Cirkvi, v jej sviatostnom charaktere, osobitne
v Eucharistii, prítomnému v poklade svojho Slova a učenia, prítomnému vo svätom veriacom
Božom ľude, prítomnému v tých, ktorí trpia a v tých, ktorí majú pokorné srdce. A ak
nás tento tak odvážny program vystraší, alebo nás ohrozí svetská malodušnosť, nech
opäť príde, aby nám prehovorila do srdca a dala nám počuť jej hlas Matky, „mamičky“,
„veľkej mamy“: Prečo sa bojíš? Či tu azda nie som ja, ktorá som tvojou matkou?