Problémy Cirkvi očami pápeža Františka – z rozhovoru pre La Nación
Vatikán 13. decembra - Svätý Otec František už viackrát komunikoval svoje myšlienky
prostredníctvom rozhovorov s novinármi. V ostatnom z nich, ktorý poskytol argentínskej
novinárke Elisabette Piquéovej pre denník La Nación (vyšiel v španielčine s
priloženým anglickým prekladom 7. decembra 2014), sa vyjadruje k viacerým aktuálnym
témam. Patria medzi ne najmä priebeh októbrovej biskupskej synody o rodine, doterajší
priebeh reformy Rímskej kúrie či reakcie na niektoré jeho konkrétne rozhodnutia.
V
rozhovore pápež František s plnou rozhodnosťou vyjadril presvedčenie o správnosti
začatého synodálneho procesu. Vysvetlil dôležitosť slobody vyjadrovania pri rokovaniach
synody, pričom upozornil, že synoda nie je parlamentnou diskusiou, ale chráneným priestorom
pre pôsobenie Ducha Svätého. Zároveň sa vyjadril, že sa neznepokojuje samotným faktom
rozličnosti pohľadov v rámci synodálneho procesu. Na synode podľa jeho slov nebol
spochybnený nijaký bod z cirkevnej doktríny o manželstve. V tejto súvislosti upresnil,
že v rámci synody nikto nehovoril o „homosexuálnom manželstve“, problematika homosexuality
sa preberala len v súvislosti so situáciou rodín, ktoré majú dieťa s takouto orientáciou.
Predbežný náčrt tzv. Relácie pred diskusiou treba podľa slov pápeža Františka chápať
v rámci celkového procesu, ktorý pokračoval pripomienkovaním a vyznačoval sa transparentnosťou.
Výstupmi synody sú podľa jeho slov až záverečná relácia, text posolstva a príhovor,
ktorý on sám osobne predniesol pri záverečnom zasadnutí.
V súvislosti s nedávnym
sviatkom Guadalupskej Panny Márie, patrónky Latinskej Ameriky, ktorý pritiahol pozornosť
na život Cirkvi v tejto časti sveta si všimnime niektoré vyjadrenia Svätého Otca zo
spomínaného rozhovoru. Najprv robí základnú rekapituláciu: „Latinská Amerika napreduje
na ceste už nejaký čas, od prvého stretnutia Rady biskupských konferencií
Latinskej Ameriky (CELAM), od jej založenia. Mons. Larraín, prvý predseda CELAM-u,
mu dal veľký impulz. Bola to konferencia v Riu, potom v Medellíne, ďalej v Pueble,
Santo Domingu a v Aparecide. Sú to míľniky, ktoré položil latinskoamerický
episkopát, v kolegialite, s rozličnými metodológiami, spočiatku nesmelo. No túto cestu
päťdesiatich rokov nemožno ignorovať, pretože je to cesta vytvárania vlastného
povedomia Cirkvi v Latinskej Amerike a dozrievania vo viere. Spolu s touto
cestou sa vzbudil aj veľký záujem o štúdium guadalupského odkazu. Množstvo
štúdií o Guadalupskej Panne Márii, o jej obraze, o jej miešaneckej charakteristike,
o Nican Mopohua [historický text rozprávania o zjavení] je obdivuhodné, je
to teológia základov. Preto pri slávení Dňa Guadalupskej Panny Márie,
patrónky Ameriky 12. decembra, a 50. rokov Misa criolla [argentínska zhudobnená
omša], si pripomíname cestu, ktorou Latinskoamerická cirkev prešla.“
Podľa
Elisabeth Piquéovej výsledky prieskumu ukazujú, že v spomínanom regióne sa aj napriek
pozitívnemu „františkovskému efektu“, naďalej vyskytujú katolíci, ktorí opúšťajú Cirkev.
„Poznám
štatistiku, ktorá bola k dispozícii v Aparecide, to je jediný údaj, ktorý mám.
Zjavne sú tu viaceré faktory, ktoré sa na tom podieľajú, ktoré sú zvonka Cirkvi.
Napríklad teológia prosperity inšpiruje mnohé ponuky, ktoré priťahujú ľudí.
Ale neskôr títo ľudia zostávajú na pol ceste. Avšak odhliadnuc od toho,
čo je zvonka Cirkvi, kladiem si otázku: Čo vo vnútri našej Cirkvi
pôsobí na veriacich tak, že sa cítia neuspokojení? Je to nedostatok blízkosti a klerikalizmus.
Blízkosť je dnešnou výzvou pre katolíkov: vyjsť a stať sa blízkymi
ľuďom s ich problémami, v ich situácii. Klerikalizmus, ako som povedal biskupom
CELAM-u v Riu de Janeiro, zabrzdil laikov v Latinskej Amerike v ich dozrievaní. To,
v čom sa laici v Latinskej Amerike prejavujú najzrelšie, je práve ich
ľudová nábožnosť. No laické organizácie sa vždy stretávali s problémom klerikalizmu.
Hovoril som o tom v Evangelii gaudium.“
Je obnova Cirkvi, ku ktorej vyzývate,
zameraná tiež na hľadanie týchto „zatúlaných ovečiek“ a zastavenie „krvácania“ - odchádzania
veriacich?
„Nepáči sa mi tento obraz «krvácania», pretože
to je obraz veľmi spätý s prozelytizmom. Nepáči sa mi používať pojmy
spojené s prozelytizmom, lebo v tom nespočíva pravda. Páči sa mi používať obraz
poľnej nemocnice: sú tu ľudia veľmi zranení, ktorí čakajú na to, že im prídeme ošetriť
ich rany, rany z tisícich dôvodov. Musíme vyjsť k nim a liečiť ich rany.“-jb-