Armáda spásy na návšteve u pápeža Františka

Vatikán 13. decembra – „Moja stará mama mi vaším svedectvom otvorila dvere k ekumenizmu“ – povedal s úsmevom Svätý Otec vedúcim predstaviteľom Armády spásy, ktorých prijal na audiencii vo Vatikáne v piatok 12. decembra. Vyjadril pri tom túžbu po prehlbovaní ekumenickej spolupráce v evanjeliovej službe milosrdenstva: „Zo srdca si želám, aby katolíci a členovia Armády spásy pokračovali v spoločnom vydávaní svedectva o Kristovi a evanjeliu vo svete, ktorý tak veľmi potrebuje zažiť milosrdenstvo Boha.“

Medzinárodné kresťanské charitatívne hnutie Armáda spásy, ktoré je navonok charakteristické svojimi uniformami s písmenom „S“ na klope, pracuje vo vyše 120 krajinách a má za sebou takmer 150-ročnú tradíciu. Vzniklo v roku 1865 v Londýne ako iniciatíva metodistického kazateľa Williama Bootha na pomoc bezdomovcom. Postupne sa vyvinulo na rozsiahlu sieť sociálnej pomoci a ohlasovania Božieho slova s heslom „Soup, Soap, Salvation“ (Polievka, mydlo, spása), najmä vo forme vývarovní a útulkov. -jb-

Plné znenie príhovoru pápeža Františka predstaviteľom Armády spásy
„Drahí priatelia! Srdečne vás vítam, vedúcich Armády spásy, ktorú dobre poznám zásluhou jej evanjelizačnej a dobrovoľníckej misie. Vaša návšteva je dobrým ovocím častých a hodnotných kontaktov, ktoré sa v posledných rokoch rozvinuli medzi Armádou spásy a Pápežskou radou pre napomáhanie jednoty kresťanov; tých kontaktov, medzi ktorými je treba spomenúť sériu teologických rozhovorov s cieľom napomôcť lepšiemu spoznaniu sa navzájom, vzájomnému rešpektu a pravidelnej spolupráci. Ešte raz ďakujem za túto knihu o rozhovoroch. Zo srdca si želám, aby katolíci a členovia Armády spásy pokračovali v spoločnom vydávaní svedectva o Kristovi a evanjeliu vo svete, ktorý tak veľmi potrebuje zažiť milosrdenstvo Boha. Potrebuje to!

Katolíci a členovia Armády spásy, spolu s ostatnými kresťanmi, rozpoznali, že núdzni majú v Božom srdci osobitné miesto, o to viac, že sám Pán Ježiš Kristus sa pre nás stal chudobným (porov. 2 Kor 8,9). Preto je možné ich vidieť, ako sa často stretávajú na rovnakých perifériách ľudskej civilizácie. Mojou živou nádejou je, aby táto spoločná viera v nášho Spasiteľa Ježiša Krista, jediného Prostredníka medzi Bohom a človekom (porov. 1 Tim 2,5), stále viac slúžila ako pevný základ pre naše vzájomné priateľstvo a spoluprácu.

«Cirkev „vychádzajúca“ je spoločenstvo učeníkov, misionárov, ktorí preberajú iniciatívu, zapájajú sa, sprevádzajú, prinášajú ovocie a oslavujú ... Spoločenstvo, ktoré ohlasuje evanjelium, si uvedomuje, že Pán prevzal iniciatívu, predišiel všetkých v láske (porov. 1 Jn 4,10), a práve preto vie urobiť prvý krok. Vie prevziať iniciatívu, bez strachu ísť dopredu, hľadať tých, čo sa vzdialili, a dôjsť na každú križovatku ciest v snahe odovzdať pozvanie odlúčeným. Prežíva neuhasiteľnú túžbu ponúkať milosrdenstvo, ovocie toho, že zažilo Pánovo nekonečné milosrdenstvo» (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 24).

Modlím sa, aby v dnešnom svete všetci Kristovi učeníci mohli ponúkať svoj príspevok s rovnakou presvedčivosťou a rovnakým dynamizmom, ako to preukazuje Armáda spásy svojou oddanou a hodnotnou službou. Rozdiely medzi katolíkmi a členmi Armády spásy vo veciach teologických a ekleziologických nesmú byť prekážkou svedectva našej spoločne zdieľanej lásky k Bohou a k blížnemu; lásky, ktorá dokáže podnietiť energické úsilie v záujme znovunavrátenia dôstojnosti tým, ktorí žijú na okraji spoločnosti.

Teraz by som chcel pripomenúť jednu anekdotu, a tiež Vám poďakovať. Tu je anekdota: Keď som mal štyri roky – to bolo v roku 1940 [s úsmevom], nikto z vás ešte nebol na svete, že? – kráčal som so starou mamou po ulici. V tom čase vládlo presvedčenie, že všetci protestanti pôjdu do pekla. Po druhej strane chodníka prichádzali dve ženy z Armády spásy v klobúčikoch, aké ste nosievali. Aj vy ste ste ho nosili? [s úsmevom] Spomínam si, ako by to bolo dnes, ako som sa spýtal starej mamy: „Kto sú to? Mníšky, sestričky?“ Stará mama odpovedala: „Nie. Sú to protestantky. Ale sú dobré.“ A takto mi moja stará mama vďaka vášmu svedectvu otvorila dvere k ekumenizmu: prvú ekumenickú kázeň som dostal práve pred vami. Veľmi vám ďakujem.

Drahí priatelia, obraciam sa k Bohu modlitbou za prácu, ktorú Armáda spásy vyvíja, aby mnohí ľudia v núdzi mohli rátať s vašou činnosťou, ktorá umožňuje Kristovmu svetlu zažiariť do tmavých zákutí ich života. Kiež vy, vaši bratia a sestry z Armády spásy prekypujete darmi Ducha Svätého – múdrosťou, rozlišovaním, silou, pokojom... – aby ste svedčili o Pánovom kráľovstve v našom trpiacom svete. A verím, že aj vy sa budete modliť za mňa, lebo to potrebujem. Ďakujem.“

(Preklad: Martina Korytiaková)