Pápež František Konferencii o humanitárnom dopade jadrových zbraní vo Viedni
Vatikán/Rakúsko 9. decembra – Pri príležitosti Konferencie o humanitárnom dopade jadrových
zbraní v dňoch 8.-9. decembra vo Viedni zaslal Svätý Otec posolstvo, v ktorom vyjadruje
presvedčenie, že ľudstvu sa podarí dospieť k definitívnemu zákazu jadrových zbraní.
V mene budúcich generácií vyzýva k upevneniu vzájomnej dôvery medzi národmi, ako nevyhnutnému
základu pre pravý a trvalý mier. Posolstvo pápeža Františka je adresované rakúskemu
ministrovi pre európsku integráciu a zahraničné záležitosti Sebastianovi Kurzovi,
predsedajúcemu konferencii, ktorej dejiskom je viedenský palác Hofburg. -jb-
Plné
znenie posolstva pápeža Františka:
„Teší ma, že môžem pozdraviť Vás, pán
predseda, ako aj všetkých zástupcov rôznych národných a medzinárodných organizácií,
a zároveň aj predstaviteľov občianskej spoločnosti, ktorí sa zúčastňujú na viedenskej
konferencii o humanitárnom dopade jadrových zbraní.
Jadrové zbrane sú globálnym
problémom, ovplyvňujú všetky národy a majú dopad na budúce generácie a na planétu,
ktorá je naším domovom. Ak chceme zredukovať jadrové nebezpečenstvo a pracovať na
tom, aby došlo k jadrovému odzbrojeniu, potrebná je globálna etika. Teraz viac než
kedykoľvek predtým vzájomná technologická, sociálna a politická závislosť urgentne
volá po etike solidarity (porov. Ján Pavol II., Sollicitudo rei socialis, 38),
ktorá povzbudzuje ľudí k spolupráci pre bezpečnejší svet a pre budúcnosť stále viac
zakorenenú v morálnych hodnotách a zodpovednosti v celosvetovom meradle.
Humanitárne
dôsledky jadrových zbraní sú predvídateľné a majú dosah na celú planétu. Hoci sa často
pozornosť sústreďuje na potenciál jadrových zbraní hromadne zabíjať, musí sa venovať
viac pozornosti „zbytočnému utrpeniu“, ktoré ich používanie prináša. Vojenské kódexy
a medzinárodné právo okrem iného oddávna zakazovali spôsobovať zbytočné utrpenie.
Ak je toto utrpenie zakázané pri zvažovaní konvenčnej vojny, o čo viac by malo byť
zakázané v jadrových konfliktoch. Sú medzi nami obete týchto zbraní; varujú nás, aby
sme neurobili tie isté nenapraviteľné chyby, ktoré zničili populácie a tvorstvo. Odovzdávam
srdečný pozdrav osobám Hibakusha [tým, čo prežili výbuchy atómových
bômb v Hirošime a Nagasaki – pozn. prekl.], ako aj ďalším obetiam
testovania jadrových zbraní, ktorí sú prítomní na tomto stretnutí. Všetkých ich povzbudzujem
k tomu, aby boli prorockými hlasmi volajúcimi ľudskú rodinu k hlbšiemu oceňovaniu
krásy, lásky, spolupráce a bratstva a zároveň hlasmi pripomínajúcimi svetu riziká
jadrových zbraní, ktoré majú potenciál zničiť tak nás, ako aj civilizáciu.
Nukleárne
odstrašovanie a hrozba pripravenosti k vzájomnému zničeniu nemôžu byť základom etiky
bratstva a pokojného spolužitia medzi národmi a štátmi. Mladí dneška a zajtrajška
si zasluhujú oveľa viac. Zaslúžia si mierový poriadok sveta, založený na jednote ľudskej
rodiny, na úcte, spolupráci, solidarite a spolucítení. Teraz je čas postaviť proti
logike strachu etiku zodpovednosti a tak posilniť klímu dôvery a úprimného dialógu.
Míňanie
peňazí na jadrové zbrane plytvá bohatstvom národov. Uprednostnenie takéhoto utrácania
je chybou a zlým rozložením zdrojov, ktoré by mohli byť oveľa lepšie investované do
oblastí integrálneho ľudského rozvoja, vzdelávania, zdravotníctva ako aj do boja proti
extrémnej chudobe. Keď dochádza k utrácaniu zdrojov, daň za to znášajú chudobní a
slabí žijúci na okrajoch spoločnosti.
Túžba po slobode, bezpečí a stabilite
je jedným z najhlbších prahnutí ľudského srdca. Svoje korene má vo Stvoriteľovi, ktorý
robí zo všetkých ľudí členov jednej ľudskej rodiny. Táto túžba nikdy nemôže byť uhasená
len prostredníctvom vojenských prostriedkov, o to menej vlastnením jadrových zbraní
a iných zbraní hromadného ničenia. Pokoj «sa neobmedzuje na ustálenie rovnováhy medzi
protikladnými silami, nie je ani výsledkom despotickej vlády» (Gaudium et spes,
78). Pokoj sa musí budovať na spravodlivosti, na sociálno-ekonomickom rozvoji, na
slobode, na rešpektovaní základných ľudských práv, na účasti všetkých na verejných
záležitostiach a na budovaní dôvery medzi národmi. Pápež Pavol VI. to stručne vyjadril
v jeho encyklike Populorum progressio: «Rozvoj je nové meno pokoja» (76). Nám
prislúcha povinnosť prijať konkrétne opatrenia podporujúce pokoj a bezpečie, a mať
zároveň vždy na pamäti obmedzenosť krátkozrakých prístupov k problémom národnej a
medzinárodnej bezpečnosti. Musíme sa hlboko vložiť do posilňovania vzájomnej dôvery,
lebo len prostredníctvom tejto dôvery môže byť nastolený skutočný a trvalý pokoj medzi
národmi (porov. Ján XXIII., Pacem in terris, 113).
V kontexte tejto
konferencie by som chcel povzbudiť k úprimnému a otvorenému dialógu medzi stranami
vo vnútri každého jadrového štátu, k dialógu medzi rozličnými jadrovými štátmi navzájom,
ako aj k dialógu medzi jadrovými a nejadrovými štátmi. Tento dialóg musí byť inkluzívny,
musí zahŕňať medzinárodné organizácie, náboženské spoločenstvá a občiansku spoločnosť
a musí byť orientovaný smerom k všeobecnému dobru a nie k hájeniu partikulárnych záujmov.
„Svet bez jadrových zbraní“ je cieľ zdieľaný všetkými národmi, zaznievajúci z úst
všetkých svetových lídrov, ako aj ašpirácia miliónov mužov a žien.
Som presvedčený,
že túžba po pokoji a bratstve zasadená hlboko v ľudskom srdci prinesie plody prostredníctvom
konkrétnych spôsobov, aby sa tak raz a navždy zaistil zákaz jadrových zbraní pre dobro
nášho spoločného domova. Bezpečnosť našej vlastnej budúcnosti závisí od garancie mierovej
bezpečnosti iných, lebo ak mier, bezpečnosť a stabilita nie sú nastolené globálne,
nebude možné tešiť sa im vôbec. Sme individuálne a kolektívne zodpovední za aktuálne
a budúce blaho našich bratov a sestier. Je mojou veľkou nádejou, že táto zodpovednosť
prenikne naše snahy v prospech jadrového odzbrojenia, lebo svet bez jadrových zbraní
je skutočne možný.