Moslimskí lídri by mali celosvetovo odsúdiť terorizmus

Vatikán 1. decembra – Pri včerajšej tlačovej konferencii na palube lietadla pri návrate z Turecka novinárka z tureckej televízie Yasemin Taskinová položila pápežovi Františkovi otázku o obsahu jeho stretnutia s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom v piatok 28. novembra:

„Prezident Erdogan hovoril o „islamofóbii“, vy ste sa prirodzene pristavili viac pri aktuálnej christianofóbii na Blízkom východe, pri tom, čo sa deje s kresťanmi a menšinami. Odvolávajúc sa na výzvu k medzináboženskému dialógu, čo viac sa dá urobiť? Čiže, stačí medzináboženský dialóg? Dá sa ísť ďalej? A čo podľa Vás musia urobiť svetoví lídri?“

Pápež František odpovedal:

„Položili ste otázky, ktoré by boli na celú knihu ... Chcel by som niečo povedať o medzináboženskom dialógu, o islamofóbii a christianofóbii: o týchto troch veciach. O islamofóbii: je pravda, že zoči-voči týmto teroristickým činom, nielen v tejto oblasti, ale aj v Afrike, existuje istá reakcia a človek si povie: ‚ak toto je islam, hnevám sa naň!‛ A mnohí moslimovia sú urazení, veľmi veľa moslimov. Hovoria: ‚Nie, toto predsa nie sme my. Korán je knihou pokoja, je prorockou knihou pokoja. Toto nie je islam‛. Chápem to a verím – aspoň ja to úprimne verím –, že nemôžeme hovoriť, že všetci moslimovia sú teroristami, nemôže sa tak povedať. Presne tak, ako sa nemôže povedať, že všetci kresťania sú fundamentalisti, lebo aj my ich máme, nie je tak? Vo všetkých náboženstvách existujú tieto skupinky, nie je tak?

Prezidentovi som povedal: ‚Bolo by dobre, aby všetci moslimskí lídri – či už politickí, náboženskí alebo akademickí – aby jasne prehovorili a odsúdili tieto veci, lebo toto pomôže väčšine moslimského obyvateľstva povedať „nie“, ale skutočne, z úst ich vodcov: náboženských, akademických... z úst mnohých intelektuálov a politických lídrov. Toto bola moja odpoveď. Lebo my všetci potrebujeme jedno celosvetové odsúdenie, ako aj to zo strany moslimov, ktorí majú identitu a ktorí by povedali: ‚My nie sme takíto. Korán nie je toto.‛ Toto je prvá vec.

Christianofóbia: ale skutočne! Nechcem používať zjemňujúce sladké slová, nie. Kresťanov vyháňajú z Blízkeho východu. Niekedy, ako sme to videli v Iraku v oblasti Mosulu, musia odísť a zanechať úplne všetko alebo zaplatiť daň, ktorá nakoniec aj tak nepomôže... Inokedy nás vyháňajú v bielych rukavičkách, nie je tak? Napríklad v nejakom štáte, je istý pár, manžel žije tu, žena žije tam. Ale nie, aby manžel išiel bývať ku žene! Nie, nie, nech žena odíde a zanechá tak svoj dom. K tomuto dochádza v niektorých tých krajinách! Je pravda, že v prvom prípade ide o výsledok terorizmu, ale keď sa to robí diplomaticky, v bielych rukavičkách, je to preto, že sa za tým niečo skrýva. A toto nie je dobré.“

Svätý Otec vo svojej odpovedi ďalej upozornil, že je potrebné dôsledné rozlišovanie:

„Musíme vždy rozlišovať medzi tým, čo dané náboženstvo predkladá, a tým, ako konkrétne s tým naloží konkrétna vláda. Možno hovorí: ‚Ja som moslim, som žid, som kresťan‛. - No ty svoju krajinu vedieš nie ako moslim, ako žid, či ako kresťan. V tom je priepastný rozdiel, no nie? Treba takto rozlišovať, lebo mnohokrát sa síce používa meno, no v skutočnosti nejde o záležitosť náboženstva.“

V súvislosti s témou medzináboženského dialógu pápež František vo svojej odpovedi tureckej novinárke hovoril o veľmi pozitívnych stretnutiach s tureckým predsedom Úradu pre náboženské záležitosti v Ankare ako aj s novým veľvyslancom Turecka, ktorého stretol predtým vo Vatikáne. Obaja podľa jeho slov vyjadrili názor, že v medzináboženskom dialógu je treba posunúť sa na vyšší kvalitatívny stupeň, smerom k dialógu osôb rozličných príslušností, kde sa nebude hovoriť o teológii, ale skôr o náboženskej skúsenosti. A toto by bol podľa Svätého Otca veľký krok vpred. -zk-