Odpovede Svätého Otca novinárom pri spiatočnom lete zo Štrasburgu
Vatikán 26. novembra – Ako sa už stáva tradíciou apoštolských ciest pápeža Františka,
v lietadle pri spiatočnom lete zo Štrasburgu do Ríma poskytol novinárom priestor pre
ich otázky.
Francúzsky novinár sa odvolal na slová Svätého Otca pred Európskym
parlamentom o potrebe vyhnúť sa tomu, aby skutočná expresívna sila národov ustúpila
pred tlakom multinacionálnych mocností. Položil otázku, či táto myšlienka korešpondujúca
so sociálnodemokratickým cítením neznamená, že pápež František by mohol byť označený
za „sociálnodemokratického pápeža“. Svätý Otec s pobavením odpovedal:
„Toto
je redukcionizmus! V ňom sa cítim ako v zbierke hmyzu: „tento je hmyzom sociálnodemokratickým...“
Nie, povedal by som, že nie: neviem, či je nejaký pápež sociálnym demokratom
a či nie... Netrúfam si kvalifikovať sa na jednu, či druhú stranu. Dovolím si povedať,
že toto pochádza z evanjelia: toto je posolstvo evanjelia, prijaté sociálnou náukou
Cirkvi. V tomto konkrétnom prípade, či v iných záležitostiach – sociálnych či politických
– ktoré som povedal, nikdy som sa neoddelil od sociálnej náuky Cirkvi.
Sociálna náuka Cirkvi pochádza z evanjelia a z kresťanskej tradície.Toto,
čo som povedal – identita a národy – je evanjeliovou hodnotou, nie je
tak? Hovorím to v tomto zmysle. No rozosmial si ma, vďaka!“
Na
otázku, kedy sa uskutoční jeho prvá návšteva Francúzska a prečo počas včerajšej návštevy
nenavštívil katedrálu v Štrasburgu, Svätý Otec reagoval slovami:
„Nie
je ešte naplánovaná, no istotne sa musí ísť do Paríža, no nie? Je tu ďalej aj ponuka
ísť do Lúrd... Chcel som mesto, kam ešte nikdy neprišiel žiaden pápež, aby som pozdravil
týchto obyvateľov. V Štrasburgu sa plánovala aj katedrála, no ísť tam by znamenalo
uskutočniť už aj návštevu Francúzska a toto bol práve problém.“
Na palube
lietadla zaznela aj otázka o tzv. „transverzálnosti“ v praktickej politike, súčinnosti
naprieč politickými zoskupeniami, a o potrebe istého druhu medzigeneračnej dohody,
k čomu Svätý Otec vyzval v prejave v priestoroch Rady Európy. Pápež František odpovedal:
„Skutočnosť transverzálnosti je dôležitá. Videl som pri rozhovoroch s
mladými politikmi, vo Vatikáne, obzvlášť zrozličných politických
strán a národov, že oni hovoria s inou melódiou, ktorá smeruje k transverzálnosti:
je to hodnota! Nemajú strach vyjsť von z vlastnej príslušnosti, bez toho, aby
ju popierali, ale preto, aby viedli dialóg. Sú odvážni! Myslím, že toto
musíme napodobňovať; a zároveň aj medzigeneračný dialóg. Toto vychádzanie
von, aby sme našli ľudí iných príslušností a viedli spolu dialóg:
Európa to dnes potrebuje.“
Novinár zo Španielska položil Svätému Otcovi
otázku, ako prijal situáciu v španielskej Granade, kde bolo niekoľko kňazov obvinených
zo sexuálneho zneužívania neplnoletej osoby. Pápež František vysvetlil, že po tom,
ako si prečítal list napísaný obeťou, zatelefonoval danej osobe a inštruoval ju ísť
hneď na druhý deň za biskupom, pričom biskupovi napísal, aby začal s vyšetrovaním.
Na otázku ako prijal túto správu, Svätý Otec odpovedal: „Ako som ju prijal? S veľkou
bolesťou, s preveľkou bolesťou. No pravda je pravda a
nesmieme ju skrývať.“
V priebehu tlačovej konferencie na palube
lietadla padla aj otázka v súvislosti s pápežovým opakovaným upozorňovaním na potrebu
čeliť terorizmu a hrozbám novodobého otroctva, a to najmä v súvise s hrozbami zo
strany extrémistov tzv. Islamského štátu: „Myslíte si, že aj s týmito extrémistami
je možné viesť dialóg, alebo si myslíte, že ide o stratenú záležitosť?“
Svätý Otec odpovedal:
„Nikdy nepokladám žiadnu vec za stratenú, nikdy.
Možno nie je možné viesť dialóg, no nikdy netreba zatvárať dvere. Môžeš povedať: ‚Je
to ťažké‛, či ‚takmer nemožné‛, no dvere musia byť vždy otvorené. Dvakrát ste použili
slovo hrozba: je to pravda, terorizmus je skutočnosť, ktorá ohrozuje... No otroctvo
je skutočnosťou včlenenou do tkaniny súčasnej spoločnosti, a to už nejaký ten čas!
Otrocká práca, obchodovanie s ľuďmi, predaj detí... je to dráma! Nezatvárajme pred
týmto oči! Otroctvo, vykorisťovanie ľudí je dnes skutočnosťou... A potom je tu aj
hrozba týchto teroristov. Ale aj ďalšia hrozba, ktorou je terorizmus štátu. Keď sa
veci stupňujú a každý štát si sám o sebe myslí, že má právo masakrovať teroristov
a spoločne s teroristami padá aj mnoho nevinných. A toto je anarchiou vysokého stupňa,
ktorá je veľmi nebezpečná. Proti terorizmu sa musí bojovať, no opakujem to, čo som
povedal počas predchádzajúcej cesty: keď sa musí zastaviť nespravodlivý agresor, musí
sa tak stať s medzinárodným súhlasom.“ -zk-