Predseda EP Martin Schulz pred pápežovou návštevou v Štrasburgu
Vatikán 23. novembra – Pred blížiacou sa návštevou Svätého Otca Františka v dvoch
európskych inštitúciách v Štrasburgu dňa 25. novembra 2014 prinášame
v plnom znení článok predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza
nazvaný „Zmysel únie“, s podtitulkom „Pápež František v Štrasburskom parlamente“,
ktorý priniesol vatikánsky denník L´Osservatore Romano na titulnej strane nedeľného
vydania z 23. novembra. Prešlo dvadsaťšesť rokov od prejavu
Jána Pavla II. v Európskom parlamente. Bolo to 11. októbra 1988. Pápežova návšteva
bola predohrou k annus mirabilis [podivuhodnému roku] Európy: roku 1989.
Ján Pavol II. a celá Cirkev zohrali podstatnú úlohu v procese, ktorý priniesol koniec
sovietskeho jarma, v podpore požiadavky slobody, emancipácie a nezávislosti miliónov
obyvateľov stredovýchodnej Európy.
V roku 1988 Ján Pavol II. prehovoril k
poslancom dvanástich krajín, zvolených za zástupcov 330 miliónov obyvateľov. Pápež
František prehovorí k európskym poslancom z dvadsiatich ôsmich krajín, ktorí reprezentujú
viac ako pol miliardy ľudí. Nádej, o uskutočnenie ktorej sa Ján Pavol II. pričinil,
sa dnes naplnila. Cirkev vždy podporovala Európu v jej raste, ale tiež kľúčovým spôsobom
prispela k jej zjednoteniu.
Aké poslanie však má sprevádzať Európu v jej budúcnosti?
Návšteva pápeža Františka pomôže zodpovedať túto otázku a povzbudiť všetkých Európanov,
aby sa pýtali na najhlbší význam nášho zjednotenia. Chceme Európu, ktorá bude iba
jednotným trhom pre voľnú cirkuláciu tovaru či kapitálu? Alebo chceme takú Európu,
ktorá obnoví hodnoty solidarity, tolerancie, rešpektovania ľudskej osoby a rovnosti,
ktoré inšpirovali zakladajúcich otcov?
Návšteva pápeža Františka nie je útokom
na laickosť európskych inštitúcií. Laickosť neznamená nedostatok dialógu. Laickosť
neznačí popierať pluralizmus, na ktorom sa Európa zakladá. Laickosť znamená autonómiu,
nestrannosť, istotu a slobodu, a nie zahľadenosť do seba.
Ciele a hodnoty,
ktoré nás zjednocujú, sú omnoho mocnejšie ako prvky rozdelenia. Často však na ne zabúdame.
Ako primátor som pri úsilí pomáhať bezdomovcom a prijímať utečencov mohol vždy počítať
s podporou mojej diecézy. Ako predseda Európskeho parlamentu nemôžem inak ako uznať
úlohu prvoradého významu, ktorú Cirkev plní pri zmenšovaní materiálnych a nemateriálnych
škôd ekonomickej krízy.
Prítomnosť pápeža Františka v Štrasburgu, pápeža,
ktorý prišiel z «konca sveta», môže Únii pomôcť striasť sa znepokojivého pocitu stratenosti,
ktorý v posledných rokoch privádzal Európanov k tomu, aby skôr hľadali vinníkov než
vyhľadávali riešenia. Máme program, ktorý možno zdieľať a spoločnú cestu, ktorou možno
ísť. Táto cesta má viesť Európu v ústrety jej perifériám, materiálnym i nemateriálnym,
geografickým a duchovným.
Jedným z prvých verejných aktov pápeža Františka
bola návšteva Lampedúzy, tej periférie Európy, kde je solidarita Európanov, i medzi
Európanmi navzájom, mocne vystavená skúške. Nie iba slová, ale i samotný príbeh pápeža
Františka by nám mal pripomínať, že tak ako je dnes Európa miestom prisťahovalectva,
dlhý čas bola kontinentom vysťahovalectva. Že riešenie pre budúcnosť spočíva na jednej
strane vo vytvorení systému legálneho prisťahovalectva a na druhej strane vo zvýšení
úsilia o to, aby prijímanie žiadateľov o azyl bolo záležitosťou spoločnej zodpovednosti.
Pápežove
slová nám však pripomínajú aj iné «periférie» našich čias: mladých, ktorí sú vyčlenení
zo sveta práce a z perspektívy dôstojnej budúcnosti; starších, ktorí sú ponechaní
osamotení a vnímaní ako bremeno pre rodiny a spoločnosť; dlhodobo nezamestnaných,
ktorí sa neúprosným spôsobom vzďaľujú od sveta práce; rodiny, ktoré sú vytlačené na
okraje miest bez možnosti prístupu k sociálnym službám. Naše periférie sú komplikované,
izolované a málo pohostinné. Aby sme ich zmenili, potrebujeme energiu, čas, fantáziu
a jednotu.
Uvítali sme globalizáciu, nie preto, aby sme sa ňou nechali pohltiť,
ale aby sme ju urobili ľudskejšou, sociálnejšou a udržateľnejšou. Uvítali sme Európu,
nie preto, aby sme si bránili naše výdobytky za múrom, ale aby sa stále viac ľudí
mohlo tešiť rovnakým právam, aké máme my.
Ďakujem pápežovi Františkovi za
jeho návštevu Európskeho parlamentu a Rady Európy, som si istý, že prispeje k prebudeniu
starej Európy z jej ochabnutosti a k jej návratu medzi ľudí a na svoje periférie.