Pápež František hnutiam a novým komunitám: sviežosť charizmy, sloboda, spoločenstvo
Vatikán 22. novembra - Udržujte sviežosť charizmy, rešpektujte slobodu ľudí a vždy
sa usilujte o spoločenstvo – to sú tri piliere, na ktoré pápež František poukázal
v príhovore asi 350 účastníkom Tretieho svetového kongresu cirkevných hnutí a nových
spoločenstiev počas dnešnej audiencie. Na pozvanie Pápežskej rady pre laikov zúčastnení
delegáti počas trojdňového stretnutia uvažovali nad témou „Radosť z evanjelia, misionárska
radosť“, inšpirovanou apoštolskou exhortáciou Evangeliigaudium.
Kongres sa konal v Pápežskom medzinárodnom kolégiu Maria MaterEcclesiae.
Pri predchádzajúcich kongresoch, ktoré sa konali v rokoch 1998 a 2006, sa so zástupcami
hnutí podobne stretli pápeži Ján Pavol II. a Benedikt XVI.
Ako povedal Svätý
Otec pri dnešnej audiencii v Klementínskej sále, konverzia a poslanie sú dva ústredné
a úzko prepojené prvky. Zdôraznil, že hnutia a nové spoločenstvá sú vo fáze cirkevného
dozrievania, ktoré si vyžaduje priebežnú konverziu, aby sa evanjelizačné úsilie stávalo
čoraz plodnejším. Zdôraznil tak potrebu udržiavať „sviežosť charizmy“ a upozornil
na pokušenie vystačiť si sami, v skostnatených schémach, zabezpečených, ale neplodných.
Hovoril o „pokušení uzavrieť Ducha Svätého do klietky“ a po pripomenutí myšlienky
zo svojej exhortácie Evangelii gaudium, že „skutočnosť je dôležitejšia než
idea“ (porov. EG 231-233) vyslovil tieto slová:
„Ak saformyametódyobhajujú samoúčelne,
stávajú sa ideologickými, ďalekoodreality,
ktoráje v neustálom vývoji, uzavreténovostiDucha, anakoniecudusia samotnú
charizmu, ktoráim dala vznik. Je potrebné
vždy sa vracaťk prameňomchariziematak znovu objavíteimpulz,ako
sa postaviť k výzvam.“
Pomenovanie „hnutie“ vyjadruje pohyb.
Ako povedal Svätý Otec, aby hnutia zostali hnutiami, nie iba „skupinkami“, musia byť
vždy v pohybe:
„Vždy naceste,vždyvpohybe, vždyotvorenéprekvapeniamBoha, ktorésúvsúladesprvouvýzvouhnutia, so
zakladajúcoucharizmou.“
Druhý bod, pri ktorom sa
pápež František pristavil, je spôsob ujímania sa ľudí, najmä mladých, vzhľadom na
to, že dnes sme všetci súčasťou zraneného ľudstva, a že všetky výchovné inštitúcie,
a najmä rodiny, majú vážne ťažkosti. Pápež pripomína skutočnosť, že dnešný človek
má ťažkosť robiť vlastné rozhodnutia, a teda má tendenciu delegovať na iných dôležité
životné rozhodnutia. Toto musia hnutia správne zohľadniť:
„Je potrebné dať
si pozor na pokušenie zastupovať úlohu, ktorá patrí slobode jednotlivcov
a riadiť ich bez vyčkania na to, aby skutočne dozreli. Každá osoba má
svoje tempo, kráča vlastným spôsoboma
na tejto ceste ich máme sprevádzať. Mravný či duchovný
pokrok dosiahnutý tlačením na nezrelosť ľudíjezdanlivýúspech, odsúdenýna fiasko.
Radšej menšie počty, ale tak, že to bude bez snahy o senzáciu.
Kresťanská výchova si naopak vyžaduje také sprevádzanie, ktoré vie mať
trpezlivosť s tempom každého, tak ako ju má Pán s každým z nás. Pán
má s nami trpezlivosť! Trpezlivosť je jedinou cestou, ako skutočne milovať
aprivádzať ľudí k úprimnému vzťahu s Pánom.“
Svätý
Otec ďalej pripomenul tretí pilier – spoločenstvo:
„Nezabúdajme, že najvzácnejším
dobrom, pečaťou Ducha Svätého, je spoločenstvo. Ide tu o najvyššiu milosť,
ktorú nám Ježiš vydobyl na kríži, milosť, ktorú ako zmŕtvychvstalý
pre nás neúnavne vyprosuje, keď ukazuje svoje oslávené rany Otcovi:
«Aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v
nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal» (Jn 17,21). Aby svetuveril, žeJežišje Pán, musímedzikresťanmividieťspoločenstvo,
nieohováranie, rivalitu a ohováranie,‚terorizmus ohovárania‘. Prosím vás, ak vidno tieto veci,
ako možno evanjelizovať?“
V tejto súvislosti pápež František pripomenul
ďalšiu myšlienku z Evangelii gaudium:
„Pamätajte na tento ďalší princíp:
«Jednota prevažuje nad konfliktom» (porov. EG 226-230), pretože brat zaváži
omnoho viac než naše osobné pozície: za neho Kristus prelial svoju krv (porov.
1 Pt 1,18-19), za moje idey neprelial nič! Opravdivé spoločenstvo
potom nemôže v hnutí alebo novej komunite existovať, ak sa nezačleňuje
do väčšieho spoločenstva, ktorým je naša Svätá Matka hierarchická Cirkev.“
Vzápätí
Svätý Otec pripomenul ďalšiu zásadu zo svojej exhortácie:
«Celok
je viac ako časť» (porov. EG 234-237) a časť má zmysel vo vzťahu
k celku. Navyše, spoločenstvo spočíva aj vspoločnom
a jednotnom konfrontovaní sa snajdôležitejšímiotázkami,
akoje život, rodina, mier, bojprotichudobevovšetkýchjejpodobách, sloboda náboženskéhovyznaniaavýchova. A zvlášť sú hnutia a komunity povolané
spolupracovať, aby prispeli kliečeniuránvytvorenýchglobalizovanou mentalitou, ktorástavia
do centra konzum, zabúdajúc na Bohaazákladné
hodnoty existencie.“
Pápež František potom účastníkom Tretieho svetového
kongresu cirkevných hnutí a nových spoločenstiev zosumarizoval návod na dosiahnutie
cirkevnej zrelosti:
„Pre dosiahnutie cirkevnej zrelosti teda udržujte –
opakujem to – sviežosť charizmy, rešpektujte slobodu osôb a hľadajte
vždy spoločenstvo. Nezabúdajte však, že pre dosiahnutie tohto cieľa musí byť
obrátenie misionárskym: sila na prekonanie pokušení a nedostatkov prichádza z hlbokej
radosti z ohlasovania evanjelia, ktorá tvorí základ všetkých vašich chariziem. Totiž,
«keď Cirkev pozýva na úlohu evanjelizovať, nerobí nič iné než to, že kresťanom
ukazuje pravý dynamizmus ich osobnej realizácie» (EG 10), pravú motiváciu
pre obnovu ich života pretože misia je účasťou na poslaní Krista, ktorý
nás pri evanjelizácii vždy predchádza a vždy nás sprevádza.“
Svätý Otec
v závere poukázal na bohaté ovocie, ktoré hnutia a komunity „priniesli Cirkvi a celému
svetu, a v budúcnosti prinesú ešte väčšie s pomocou Ducha Svätého, ktorý vždy vzbudzuje
a obnovuje dary a charizmy.“ Napokon obrátil pozornosť k Panne Márii:
„Teraz
vás prosím, všetkých spoločne, modliť sa kPanneMárii, ktorámalatútoskúsenosťzachovaniasviežostiprvého stretnutiasBohom, aby ste napredovalispokorou,
alevždykráčali, rešpektujúctempo jednotlivých ľudí. A tiež aby vás nikdy neomrzelomať totomisionárske srdce.“ -jk, jb-