2014-11-12 15:06:24

Katechéza pápeža Františka: Základná gramatika služby biskupa, kňaza či diakona


Vatikán 12. novembra – Počasie v Ríme dnes hrozilo dažďom, preto sa chorí prichýlili v Aule Pavla VI., kde sa s nimi Svätý Otec stretol ešte pred začiatkom programu generálnej audiencie. Témou generálnej audiencie bol postoj služby a bratského sebadarovania, aký sa žiada od biskupov, kňazov a diakonov. Pápež František vymenoval niekoľko vlastností, ktoré nazval základnou gramatikou cirkevnej služby. Takto nadviazal na svoju minulotýždňovú katechézu, v ktorej sa venoval úlohe a charakteristikám biskupa. Audienciu otvorila nasledovná myšlienka z Prvého listu sv. Pavla Timotejovi: «Timotejovi, pravému synovi vo viere: (...) Buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote. Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú» (1 Tim 1,2;4,12.16). Nasleduje plné znenie katechézy:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! V minulej katechéze sme si ozrejmili, ako Pán naďalej pasie svoje stádo prostredníctvom služby biskupov, ktorým pomáhajú kňazi a diakoni. V nich sa Ježiš sprítomňuje v moci svojho Ducha a pokračuje v službe Cirkvi, živiac v nej vieru, nádej a svedectvo lásky. Tieto ministériá teda predstavujú Pánov veľký dar pre každé kresťanské spoločenstvo a pre celú Cirkev, keďže sú živým znamením jeho prítomnosti a lásky.

Dnes si chceme položiť otázku: Čo sa vyžaduje od týchto služobníkov Cirkvi, aby mohli autentickým a účinným spôsobom prežívať službu, ktorá im je vlastná?

1. V „pastorálnych listoch“ zaslaných učeníkom Timotejovi a Títovi, sa apoštol Pavol dôsledne venuje postave biskupa, presbytera a diakona - a aj postave veriacich, starých či mladých. Pristavuje sa pri opise každého kresťana v Cirkvi, pričom pre biskupov, presbyterov a diakonov popisuje to, k čomu sú povolaní, ako aj vlastnosti, ktoré by mali byť zjavné v tých, ktorí sú do týchto ministérií vyvolení a uvedení. Je teda príznačné, ako spolu s darmi vzťahujúcimi sa na vieru a duchovný život – tieto nemožno zanedbávať, predstavujú samotný život –, sú vymenované niektoré výsostne ľudské kvality: pohostinnosť, striedmosť, trpezlivosť, miernosť, spoľahlivosť, dobrota srdca. Opakujem: pohostinnosť, striedmosť, trpezlivosť, miernosť, spoľahlivosť, dobrota srdca. Toto je abeceda, základná gramatika každého ministéria! Musí byť základnou gramatikou každého biskupa, každého kňaza a každého diakona. Áno, pretože bez tejto krásnej a nefalšovanej schopnosti stretávať sa, spoznávať, viesť dialóg, vedieť oceniť a
vedieť nadväzovať vzťahy s bratmi úctivým a úprimným spôsobom nie je možné ponúknuť službu a svedectvo, ktoré by boli naozaj radostnými a vierohodnými.

2. Je tu i jeden základný postoj, ktorý Pavol odporúča svojím žiakom a následne všetkým, ktorí sú uvedení do pastoračnej služby, či už biskupi, kňazi, presbyteri, alebo diakoni. Apoštol nabáda k neprestajnému roznecovaniu prijatého daru (porov. 1 Tim 4,14; 2 Tim 1,6). Znamená to mať neprestajne živé povedomie, že nie sú biskupmi, kňazmi alebo diakonmi preto, žeby boli inteligentnejší, šikovnejší a lepší ako iní, ale jedine vďaka daru, daru lásky, ktorý im udelil Boh v moci svojho Ducha, pre dobro jeho ľudu. Toto povedomie je naozaj dôležité a je milosťou, ktorú si treba vyprosovať každý deň! Vskutku, pastier, ktorý si uvedomuje, že jeho ministérium vyviera jedine z milosrdenstva a z Božieho srdca, nikdy nebude môcť zaujať autoritársky postoj akoby mal všetkých pri nohách a akoby spoločenstvo bolo jeho vlastníctvom, jeho osobným kráľovstvom.

3. Vedomie, že všetko je dar - všetko je dar, všetko je milosť -, pomáha pastierovi aj v tom, aby neupadol do pokušenia stavať sa do centra pozornosti a dôverovať jedine sám sebe. Sú to pokušenia márnivosti, pýchy, domýšľavej sebestačnosti, nadradenosti. Beda, ak by si biskup, kňaz či diakon myslel, že vie všetko, že vždy má správnu odpoveď na všetko a nikoho nepotrebuje. Naopak, vedomie, že on ako prvý je predmetom Božieho milosrdenstva a súcitu, má služobníka Cirkvi privádzať k tomu, aby bol čoraz viac pokorný a chápavý voči iným. Aj popri vedomí, že je povolaný neohrozene chrániť poklad viery (porov. 1 Tim 6,20), bude ľuďom načúvať. Uvedomuje si teda, že sa má vždy čomu učiť, aj od tých, ktorí môžu byť ešte vzdialení od viery a od Cirkvi. V spojení so svojimi spolubratmi potom toto všetko musí privádzať k zaujatiu nového postoja, charakterizovaného vzájomným zdieľaním sa, spoluzodpovednosťou a spoločenstvom.

Drahí priatelia, máme byť vždy vďační Pánovi, pretože v osobe a ministériu biskupov, kňazov a diakonov naďalej vedie a formuje svoju Cirkev a umožňuje jej rásť na ceste svätosti. Zároveň máme pokračovať v modlitbe za to, aby pastieri našich spoločenstiev boli živým obrazom spoločenstva a Božej lásky. Ďakujem.“

(Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ)

Medzi prítomnými na generálnej audiencii boli aj skupiny zo Slovenska: farníci z Vrútok a z Jarovníc. Svätý Otec v závere pozdravil väčšie skupiny pútnikov, okrem iného študentov a učiteľov Pápežskej saleziánskej univerzity, ktorá slávi 25 rokov svojej existencie, a karmelitánske misionárky sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša, ktoré majú svoju generálnu kapitulu. Pozdravil aj rodiny, ktorí stratili niektorého zo svojich členov pri dopravných nešťastiach a tiež rodiny zmiznutých osôb.

Pútnikov z Mexika Svätý Otec uistil o svojej blízkosti rodinám študentov, ktorí sa nedávno stali obeťami hromadnej vraždy, úradne sú považovaní za nezvestných, no za ich smrťou sa skrýva pôsobenie drogovej mafie. Pápež František pozdravil aj skupinu vojakov z Čile prítomných na námestí sv. Petra. Pripomenul pri tom 30. výročie podpísania mierovej zmluvy medzi Čile a Argentínou. Vyzdvihol ochotu k dialógu, vďaka ktorej sa v roku 1984, za prispenia takých osobností, ako sv. Ján Pavol II. a kardinál Samoré, podarilo politicky vyriešiť územný spor, ktorý hrozil prepuknutím do vojenského konfliktu medzi Argentínou a Čile.

Ďalej pripomenul 25. výročie kanonizácie poľského svätca Adama Chmielowského nazývaného aj brat Albert: „Pápež Ján Pavol II. ho nazýval „patrónom ťažkého prerodu vo vašej vlasti a v Európe“. Učme sa od neho uvádzať do praxe milosrdnú lásku k najnúdznejším, ktorí sú živým obrazom Krista – ‚Ecce Homo‛, Hľa, človek. Motto brata Alberta ‚Byť dobrým ako chlieb‛ nech v nás živí záujem o našich bratov.“

Ako zvyčajne Svätý Otec venoval aj niekoľko myšlienok chorým, mládeži a mladomanželom, ktorí pravidelne prichádzajú na generálne audiencie, kde majú svoje privilegované miesto: Včera sme oslávili pamiatku sv. Martina, biskupa Tours. Jeho veľká dobročinná láska nech je príkladom pre vás, drahí mladí, aby ste žili svoj život ako sebadarovanie. Jeho odovzdanosť Kristovi Spasiteľovi nech posilňuje vás, drahí chorí, v temných chvíľach utrpenia. A jeho duchovný zápal nech pripomína vám, drahí novomanželia, ústredné miesto viery v manželskom živote.“ -jb-








All the contents on this site are copyrighted ©.