Katechéza pápeža Františka: Základná gramatika služby biskupa, kňaza či diakona
Vatikán 12. novembra – Počasie v Ríme dnes hrozilo dažďom, preto sa chorí prichýlili
v Aule Pavla VI., kde sa s nimi Svätý Otec stretol ešte pred začiatkom programu generálnej
audiencie. Témou generálnej audiencie bol postoj služby a bratského sebadarovania,
aký sa žiada od biskupov, kňazov a diakonov. Pápež František vymenoval niekoľko vlastností,
ktoré nazval základnou gramatikou cirkevnej služby. Takto nadviazal na svoju minulotýždňovú
katechézu, v ktorej sa venoval úlohe a charakteristikám biskupa. Audienciu otvorila
nasledovná myšlienka z Prvého listu sv. Pavla Timotejovi: «Timotejovi, pravému
synovi vo viere: (...) Buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske,
vo viere, v čistote. Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak
si budeš takto počínať, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú» (1 Tim
1,2;4,12.16). Nasleduje plné znenie katechézy:
„Drahí bratia a sestry, dobrý
deň! V minulej katechéze sme si ozrejmili, ako Pán naďalej pasie svoje stádo prostredníctvom
služby biskupov, ktorým pomáhajú kňazi a diakoni. V nich sa Ježiš sprítomňuje v moci
svojho Ducha a pokračuje v službe Cirkvi,živiacv nej vieru, nádej
a svedectvo lásky. Tieto ministériá teda predstavujú Pánov veľký dar pre každé kresťanské
spoločenstvo a pre celú Cirkev, keďže sú živým znamením jeho prítomnosti a lásky.
Dnes si chceme položiť otázku: Čo sa vyžaduje od týchto služobníkov Cirkvi, aby
mohli autentickým a účinným spôsobom prežívať službu, ktorá im je vlastná?
1.
V „pastorálnych listoch“ zaslaných učeníkom Timotejovi a Títovi, sa apoštol Pavol
dôsledne venuje postave biskupa, presbytera a diakona - a aj postave veriacich, starých
či mladých. Pristavuje sa pri opise každého kresťana v Cirkvi, pričom pre biskupov,
presbyterov a diakonov popisuje to, k čomu sú povolaní, ako aj vlastnosti, ktoré by
mali byť zjavné v tých, ktorí sú do týchto ministérií vyvolení a uvedení. Je teda
príznačné, ako spolu s darmi vzťahujúcimi sa na vieru a duchovný život – tieto nemožno
zanedbávať, predstavujú samotný život –, sú vymenované niektoré výsostne ľudské kvality:
pohostinnosť, striedmosť, trpezlivosť, miernosť, spoľahlivosť, dobrota srdca. Opakujem:
pohostinnosť, striedmosť, trpezlivosť, miernosť, spoľahlivosť, dobrota srdca. Toto
je abeceda, základná gramatika každého ministéria! Musí byť základnou gramatikou každého
biskupa, každého kňaza a každého diakona. Áno, pretože bez tejto krásnej a nefalšovanej
schopnosti stretávať sa, spoznávať, viesť dialóg, vedieť oceniť a vedieť nadväzovať
vzťahy s bratmi úctivým a úprimným spôsobom nie je možné ponúknuť službu a svedectvo,
ktoré by boli naozaj radostnými a vierohodnými.
2. Je tu i jeden základný
postoj, ktorý Pavol odporúča svojím žiakom a následne všetkým, ktorí sú uvedení do
pastoračnej služby, či už biskupi, kňazi, presbyteri, alebo diakoni. Apoštol nabáda
k neprestajnému roznecovaniu prijatého daru (porov. 1 Tim 4,14; 2 Tim 1,6). Znamená
to mať neprestajne živé povedomie, že nie sú biskupmi, kňazmi alebo diakonmi preto,
žeby boli inteligentnejší, šikovnejší a lepší ako iní, ale jedine vďaka daru, daru
lásky, ktorý im udelil Boh v moci svojho Ducha, pre dobro jeho ľudu. Toto povedomie
je naozaj dôležité a je milosťou, ktorú si treba vyprosovať každý deň! Vskutku, pastier,
ktorý si uvedomuje, že jeho ministérium vyviera jedine z milosrdenstva a z Božieho
srdca, nikdy nebude môcť zaujať autoritársky postoj akoby mal všetkých pri nohách
a akoby spoločenstvo bolo jeho vlastníctvom, jeho osobnýmkráľovstvom. 3. Vedomie, že všetko je dar - všetko je dar, všetko je milosť -, pomáha pastierovi
aj v tom, aby neupadol do pokušenia stavať sa do centra pozornosti a dôverovať jedine
sám sebe. Sú to pokušenia márnivosti, pýchy, domýšľavej sebestačnosti, nadradenosti.
Beda, ak by si biskup, kňaz či diakon myslel, že vie všetko, že vždy má správnu odpoveď
na všetko a nikoho nepotrebuje. Naopak, vedomie, že on ako prvý je predmetom Božieho
milosrdenstva a súcitu, má služobníka Cirkvi privádzať k tomu, aby bol čoraz viac
pokorný a chápavý voči iným. Aj popri vedomí, že je povolaný neohrozene chrániť poklad
viery (porov. 1 Tim 6,20), bude ľuďom načúvať. Uvedomuje si teda, že sa má vždy čomu
učiť, aj od tých, ktorí môžu byť ešte vzdialení od viery a od Cirkvi. V spojení so
svojimi spolubratmi potom toto všetko musí privádzať k zaujatiu nového postoja, charakterizovaného
vzájomným zdieľaním sa, spoluzodpovednosťou a spoločenstvom.
Drahí priatelia,
máme byť vždy vďační Pánovi, pretože v osobe a ministériu biskupov, kňazov a diakonov
naďalej vedie a formuje svoju Cirkev a umožňuje jej rásť na ceste svätosti. Zároveň
máme pokračovať v modlitbe za to, aby pastieri našich spoločenstiev boli živým obrazom
spoločenstva a Božej lásky. Ďakujem.“
(Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ)
Medzi
prítomnými na generálnej audiencii boli aj skupiny zo Slovenska: farníci z Vrútok
a z Jarovníc. Svätý Otec v závere pozdravil väčšie skupiny pútnikov, okrem iného študentov
a učiteľov Pápežskej saleziánskej univerzity, ktorá slávi 25 rokov svojej existencie,
a karmelitánske misionárky sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša, ktoré majú svoju generálnu
kapitulu. Pozdravil aj rodiny, ktorí stratili niektorého zo svojich členov pri dopravných
nešťastiach a tiež rodiny zmiznutých osôb.
Pútnikov z Mexika Svätý Otec uistil
o svojej blízkosti rodinám študentov, ktorí sa nedávno stali obeťami hromadnej vraždy,
úradne sú považovaní za nezvestných, no za ich smrťou sa skrýva pôsobenie drogovej
mafie. Pápež František pozdravil aj skupinu vojakov z Čile prítomných na námestí sv.
Petra. Pripomenul pri tom 30. výročie podpísania mierovej zmluvy medzi Čile a Argentínou.
Vyzdvihol ochotu k dialógu, vďaka ktorej sa v roku 1984, za prispenia takých osobností,
ako sv. Ján Pavol II. a kardinál Samoré, podarilo politicky vyriešiť územný spor,
ktorý hrozil prepuknutím do vojenského konfliktu medzi Argentínou a Čile.
Ďalej
pripomenul 25. výročie kanonizácie poľského svätca Adama Chmielowského nazývaného
aj brat Albert: „Pápež Ján Pavol II. ho nazýval „patrónom ťažkého prerodu vo vašej
vlasti a v Európe“. Učme sa od neho uvádzať do praxe milosrdnú lásku k najnúdznejším,
ktorí sú živým obrazom Krista – ‚Ecce Homo‛, Hľa, človek. Motto brata Alberta ‚Byť
dobrým ako chlieb‛ nech v nás živí záujem o našich bratov.“
Ako zvyčajne
Svätý Otec venoval aj niekoľko myšlienok chorým, mládeži a mladomanželom, ktorí pravidelne
prichádzajú na generálne audiencie, kde majú svoje privilegované miesto: „Včera
sme oslávili pamiatku sv. Martina, biskupa Tours. Jeho veľká dobročinná
láska nech je príkladom pre vás, drahí mladí, aby ste žili svoj život ako sebadarovanie.
Jeho odovzdanosť Kristovi Spasiteľovi nech posilňuje vás, drahí chorí,
v temných chvíľach utrpenia. A jeho duchovný zápal nech pripomína vám,
drahí novomanželia, ústredné miesto viery v manželskom živote.“ -jb-