2014-11-02 14:42:28

Peter Dufka SJ: Spoločenstvo svätých


RealAudioMP3 Raz som navštívil istého priateľa, ktorý študuje patrológiu. Vopred som sa neohlásil, a tak sa na moju návštevu nemohol nijako pripraviť. Našiel som ho spokojného pri zapnutom počítači uprostred otvorených kníh. Po krátkom čase mi začal rozprávať o svojom štúdiu a s rozžiarenými očami povedal: „Otcovia Cirkvi sú mojimi najlepšími priateľmi. Žijú tu so mnou, i keď zomreli pred stáročiami. Hovoria ešte viac, ako počas svojho života a radia mi tak, ako mi nemôžu poradiť ľudia, ktorých bežne stretávam.“

Sviatok Všetkých svätých a Spomienka na všetkých verných zosnulých nás akosi spontánne privádzajú k podobným myšlienkam. Ale ako komunikujú a ako nás vyučujú tí, ktorí nás predišli do večnosti? Ako s nimi môžeme vytvoriť spoločenstvo?

V starozákonnej dobe sa život po smrti nevykresľoval práve príťažlivými farbami. Smrť mala účasť na kráľovstve tieňov, kde zaznieval pochmúrny tón. Stačí si všimnúť napríklad žalm 88: „Či mŕtvym budeš robiť zázraky? Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote a na mieste zániku o tvojej vernosti? Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti?(Ž 88, 11-13).

V novozákonných časoch sa smrť už nevníma ako niečo zlé, ale naopak. Ide o o istý program života. Gregor Niský píše: „Každá vznešená duša spriatelená s Bohom po vyslobodení z pút tela vstúpi do krásy, ktorú očakáva. Z čoho iného má teda žiť kresťan, ak nie z nádeje, že sa stane duchom po tom, čo odloží odev tela, ktoré je len prekážkou?“ I podľa niektorých gréckych Otcov zmyslom tohto života je žiť pre budúci svet, pre nové spoločenstvo. Solovjev však vo svojich úvahách ide ďalej. Hovorí: „Kristus po svojej smrti vstáva so svojím osláveným telom, svojou smrťou premohol smrť. V tomto fakte spočíva všetka novosť a riešenie problému smrti.“ Definitívny život spočíva v zduchovnení. V prežívaní spoločenstva svätých, ktoré začína už tu na zemi.

Myšlienka na nebo bola vždy obsahom kresťanskej nádeje. Svoj vrchol nachádza u mučeníkov, z ktorých prvý bol sv. Štefan. V Skutkoch apoštolov čítame: „Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha“ (Sk 7, 55-56).

Mučeníctvo môže mať rozličné podoby. Benedikt XIV., keď hovorí o mučeníctve a svätosti, cituje jeden osobitný moment zo života blahoslavenej Kamily Gentile, ktorú zavraždil v roku 1486 jej vlastný manžel, pretože sa starala o svoju matku. Tejto blahoslavenej bol prisúdený titul „mučenica“ z dôvodu, že dôsledne plnila základné prikázanie – cti svojho otca a svoju matku – a v jeho zachovávaní bola verná až na smrť.

Do spoločenstva svätých vstupujeme očisťovaním, ktoré nespočíva len v mučeníctve v úzkom slova zmysle. Nikolaj Berďajev, keď hovorí o slovanskej nábožnosti, poznamenáva: „Náš ľud sa naučil znášať utrpenia, ktoré sú nasmerované na záhubu a mravnú deformáciu človeka. Odolávanie takýmto útokom človeka očisťuje a premieňa. Privádza ho na cestu spásy a vlastnej záchrany“. Viacerí duchovní autori sú presvedčení o tom, že statočné nesenie tých krížov, ktoré sa nedajú zmeniť a ktoré súvisia s naším povolaním, nás posväcuje. Je to proces postupného očisťovania, ktorý nám už teraz umožňuje zakúsiť kúsok neba a mať účasť na živote svätých, vstúpiť do ich spoločenstva. Na tomto mieste netreba zabudnúť na sviatosť zmierenia. Je to sviatostný spôsob očisťovania, ktorý nás vedie k duchovnej citlivosti a otvára pre nebo. Ťažkosti, ktoré sú spojené s touto sviatosťou, nemajú len psychologický charakter, ale i duchovný. Sv. Ignác hovorí o tom, ako nepriateľ našej duše vedie k uzavretosti a víťazí nad človekom, ktorý sa uzavrie v mlčaní a nechá v sebe bez vonkajšej kontroly (dialógu) klíčiť zlé myšlienky.

Jedným z prostriedkov, ako sa priblížiť ku spoločenstvu svätých je napodobovanie. O dôležitosti pozitívnych vzorov v našom živote nikto nepochybuje. I antická literatúra podčiarkuje napodobňovanie ako dôležitý aspekt výchovy. V duchovnej oblasti je to podobné. I v tomto procese má osobitné miesto napodobňovanie svätých. Nejde však o bezduché napodobovanie vonkajších prejavov života svätcov. To by pripomínalo istého dirigenta, ktorý s cieľom vyrovnať sa majstrovstvu veľkého dirigenta Herberta von Karajana študoval jeho gestá a potom ich napodobňoval. Celé jeho imitovanie však v praxi dopadlo veľmi komicky. Dirigovanie je predovšetkým vniknutie do ducha hudby a až sekundárne ide o gesto. To iste platí i pri napodobňovaní svätých. I tu ide predovšetkým o vniknutie do ich ducha a až sekundárne o aplikovanie tohto ducha v zmenených kultúrnych či spoločenských podmienkach.

Svätí tu žijú s nami, i keď zomreli pred stáročiami. Hovoria ešte viac, ako počas svojho života a môžu nám poradiť oveľa lepšie ako ľudia, s ktorými sa bežne stretávame. Raz sme s priateľmi boli v nemocnici navštíviť 28-ročnú dievčinu zomierajúcu na rakovinu. Poznali sme sa z kostola. Jej rodinní príbuzní boli neveriaci. Bol už večer. Jej rodina sa už poberala preč, a preto sme chceli odísť i my. Ona sa však na nás obrátila s prosbou: „Zostaňte ešte chvíľku. Veď vy ste moja rodina.“ Duchovné vzťahy medzi veriacimi môžu byť intenzívnejšie ako medzi rodinnými príbuznými. I vzťahy medzi tými, čo nás predišli do večnosti, môžu mať podobný charakter. Preto je celý cirkevný rok taký bohatý na spomienky a sviatky na rôznych svätých a preto je dôležité nechať sa nimi inšpirovať.

Je zaujímavé sledovať, aké je pre niektorých kresťanov Východu ťažké si predstaviť Krista inak, ako v strede svätých. Sú v jeho tesnej blízkosti, sú zjednotení s ním. Ján Kronštat si kladie otázku: „Ako môžu svätí vypočuť naše prosby, keď sa na nich obraciame?“ A odpovedá: „Duša, ktorá je zjednotená s Bohom ako so slnkom, ktoré osvecuje celý svet a pozná všetky potreby ľudí, prosí za to isté, čo on už dávno pozná. Pozri teda, aké je jednoduché komunikovať so svätými. Stačí, aby tvoje srdce bolo čisté, aby uprelo zrak na jedného alebo viacerých svätých, tebe známych, a môžeš prosiť o čo chceš a dostaneš to.“

Milí priatelia, oplatí sa komunikovať so svätými. Sú pri Bohu a preto nám môžu poradiť oveľa lepšie ako ľudia, s ktorými sa bežne stretávame.







All the contents on this site are copyrighted ©.