P. Lombardi o mimoriadnosti synody a úlohe Svätého Otca počas nej
Nikdy predtým synoda biskupov nevzbudila takú pozornosť ako tohtoročná mimoriadna
synoda o rodine. O tom, prečo synoda pritiahla taký veľký záujem a o tom, ako ju prežíval
pápež František, hovorí riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice páter Federico
Lombardi:
„Bola to naozajveľmišpecifická skúsenosťaveľmi odlišnáod predchádzajúcichsynod,
pretože–ako užbolopovedanéa akopápežvysvetlil–tentorazišlo o etapu cesty, ktoránepredstavujesynodu uzatvorenú do seba, ukončenú epizódu,
aledlhéadôkladnérozlišovanieCirkviako spoločenstva na ceste. (...) Pápežsarozhodol pre tento zložitejší plán postupovania, pretožetuide o riešenieproblémovveľmiťažkých,veľmicitlivých,týkajúcich
sa života, skúseností spoločenstvaCirkvi vcelej
jeho šírke: Božiehoľudu, veriacich,
laikovatiežpastierov, ktorísúvodcami na tejto ceste. Nešlo
teda otémy špecifickydoktrinálne, ale
o doktrinálneasúčasne pastoračné. Atorobilo tútosynoduzvlášťpútavou, mimoriadne sledovanou.“
Hovorca Vatikánu
konštatoval, že pápež František synodou uviedol do pohybu univerzálnu Cirkev, podarilo
sa zapojiť spoločenstvo Cirkvi na všetkých jej úrovniach, počnúc konzultáciami s komunitami,
cez všetkých predsedov biskupských konferencií, kardinálov, ale aj prostredníctvom
pozorovateľov či audítorov. A ako vnímal túto synodu Svätý Otec? Páter Lombardi odpovedá:
„Pápežsledoval na tejto synodeveľmijasnú líniu, ktorábolaočakávaná, aktorása odrazila v homíliipri svätej omšiotvoreniaa pri prvomzhromaždení pléna,
apotom pri počúvaní. Chcelpočúvaťpo celúdobu, atobez osobného zasahovania, práve preto, aby nechal priestor
presloboduprejavu, ku ktorej veľmipovzbudzovalsvojímkrátkymasilnýmpríhovoromnaprvej generálnej
kongregácii, pozývajúc naozajvšetkých, abyhovorilisúplnoujasnosťou, súplnouslobodou, bez najmenších obáv o to, ako to azda
vníma onsámalebo čo o tom súdi. Chcel,
aby bola garantovaná úplnásloboda, ato boloveľmicenenéaefektívne
sa to odrazilo nadynamikesynody. Potomsa odmlčalaž do záverečného príhovoruvsobotuvečer, vktorom
istým spôsobom zhrnul duchovnú skúsenosťsynody
ako udalosti cirkevnej a duchovnej.Urobil tosmimoriadnouautoritou.Myslím si, žebezzáverečného príhovorupápežavsobotuvečerabez homílie priblahorečenípápežaPavlaVI.,
ale predovšetkým bez záverečného prejavuvsobotuvečer, by synodabola tak
trochunedokončená anebola by chápaná podľa
kľúčového pohľaduviery, ktorounaozaj bolainšpirovanáa motivovaná.Pápež teda zasiahol
nazačiatkuanakonci,
počas zasadanianezasahoval. Ale všetci, ktorí
mali s ním do činenia,ho vždynašlimaximálnepokojného, atoajvo
chvíľach, keď sa mohlo zdať, žebolo na synode
napätiealebointernédiskusie.“
-jk-