Ďakovná slávnosť za kanonizáciu dvoch misionárov Kanady

Vatikán 12. októbra – Hlavnou udalosťou vo Vatikáne dnes bola slávnosť v Bazilike sv. Petra na poďakovanie za kanonizáciu dvoch veľkých misionárov Kanady zo 17. storočia, ktorými sú biskup Québecu sv. František de Laval (1623-1708) a vdova, rehoľníčka a zakladateľka uršulínskeho kláštora v Québecu sv. Mária od Vtelenia, rodným menom Marie Guyartová (1599-1672). Pri tlačovej konferencii v Ríme v predchádzajúci deň sa kardinál Gérald Cyprien Lacroix, arcibiskup Quebecu a prímas Kanady vyjadril o nových svätých, že sú to „dvaja giganti prvej evanjelizácie Quebecu“. Oboch vyhlásil za svätých pápež František 3. apríla tohto roku podpísaním dekrétu bez slávnostného aktu kanonizácie, teda tzv. ekvipolentnou alebo ekvivalentnou formou svätorečenia.

Slávnosť osobitne prežívali najmä veriaci z Kanady a tiež z krajiny ich pôvodu, Francúzska. Úcta k zakladateľke kanadskej vetvy uršulínok, mystičky nazývanej aj „Teréziou Nového sveta” či „Matkou kanadskej cirkvi“, priviedla na ďakovnú slávnosť do Ríma členky rehoľnej rodiny uršulínok z viacerých krajín, aj zo Slovenska.

Svätej omši v Bazilike sv. Petra so začiatkom o 10. hodine predsedal Svätý Otec František za koncelebrácie arcibiskupa Quebecu kardinála Géralda Cypriena Lacroix, predsedu Konferencie biskupov Kanady Mons. Paul-André Durochera, Mons. Denisa Grondina, pomocného biskupa Quebecu a ďalších kanadských kardinálov, biskupov a kňazov, z ktorých viacerí prišli do Ríma sprevádzajúc 450-člennú púť z Kanady do Ríma cez Francúzsko. Prítomná bola aj generálna predstavená sestier uršulínok z Kanady, predstavený seminára v Quebecu a ďalší zahraniční hostia, taktiež aj viacerí kardináli a biskupi, ktorí sa v Ríme v týchto dňoch zúčastňujú na synode.

Svätý Otec si incenzáciou uctil relikvie vystavené v dvoch relikviároch. V homílii poukázal na povolanie misionárov, ktorí s Božou posilou „mali odvahu ‚vyjsť‛ do ulíc sveta, dôverujúc v Pána, ktorý ich volá“. Pripomenul, že misionári neraz toto svoje rozhodnutie zaplatia vlastným životom, ako sa to deje aj v dnešnej dobe. Podstata misie Cirkvi pritom spočíva „v ohlasovaní Božej lásky, milosrdenstva a odpustenia“, darov, ktoré „vychádzajú zo Spasiteľovho srdca“, povedal pápež František. Sv. Františka de Laval a sv. Máriu od Vtelenia dal kanadským veriacim za vzor v dobe, keď ich krajina zápasí s nedostatkom povolaní. Kanada pritom v minulosti oplývala misionármi, ktorými obohatila celý svet, pripomenul Svätý Otec a kanadských veriacich vyzval, aby zo spomienky na svojich misionárov načerpali odvahu, vzopreli sa pokušeniu diabla a vyprosovali od Pána nové povolania pre quebeckú cirkev.

Homília pápeža Františka v plnom znení

„Počúvali sme proroctvo Izaiáša: «Pán Boh zotrie slzy z každej tváre...» (Iz 25,8). Tieto slová, plné Božej nádeje, poukazujú na cieľ, predstavujú budúcnosť, ku ktorej smerujeme na našej ceste. Na tejto ceste nás svätí predchádzajú a vedú nás. Tieto slová tiež naznačujú povolanie mužov a žien – misionárov.

Misionári sú tí, ktorí v poslušnosti Duchu Svätému majú odvahu žiť evanjelium. Aj toto evanjelium, ktoré sme práve počuli: «Choďte preto na rázcestia» – povedal kráľ svojim sluhom (Mt 22,9). Sluhovia idú a zhromažďujú všetkých, ktorých našli, «zlých aj dobrých», aby ich doviedli na svadobnú hostinu kráľa (porov. v. 10).

Misionári prijali túto výzvu: vyšli na križovatky sveta, aby pozvali všetkých, a urobil tak veľa dobrého pre Cirkev, pretože, ak sa Cirkev zastaví a uzavrie, ochorie, môže sa pokaziť, či pre hriechy alebo pre falošnú vedu, vzdialenú od Boha, ktorou je svetský sekularizmus.

Misionári obrátili svoj pohľad na ukrižovaného Krista, prijali jeho milosť a nenechali si ju pre seba. Rovnako ako svätý Pavol sa stali všetkým pre všetkých, boli schopní žiť v chudobe a bohatstve, sýti i o hlade, všetko mohli v tom, ktorý ich posilňoval (porov. Fil 4,12-13). A s touto Božou mocou mali odvahu „vyjsť” na cesty celého sveta s dôverou v Pána, ktorý volá. Taký je život misionára, misionárky... Aby potom skončili ďaleko od domova, ďaleko od svojej vlasti, mnohokrát zabití, zavraždení! Ako sa to stalo v týchto dňoch mnohým našim bratom a sestrám.

Evanjelizačné poslanie Cirkvi je v podstate ohlasovaním Božej lásky, milosrdenstva a odpustenia, v ich zjavovaní ľudstvu skrze život, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Misionári slúžili poslaniu Cirkvi tým, že lámali chlieb Slova tým najmenším a najvzdialenejším a prinášali všetkým dar nevyčerpateľnej lásky, ktorá prúdi od samotného Spasiteľa.

Takými boli sv. František de Laval a sv. Mária od Vtelenia. Chcem vám, drahí kanadskí pútnici, v tento deň dať dve rady: sú prevzaté z Listu Hebrejom, ale mysliac na misionárov veľmi osožia vašim komunitám.

Prvou je toto: Božie slovo hovorí: «Pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru» (Hebr. 13,7). Pamiatka misionárov je nám oporou vo chvíľach, keď pociťujeme nedostatok pracovníkov evanjelia. Ich príklady nás priťahujú, povzbudzujú nás napodobňovať ich vieru. Sú plodným svedectvom, ktoré rozmnožuje život!

Druhá rada je toto: «Rozpomeňte sa na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení. Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. Potrebujete vytrvalosť...» (porov.10,32.35-36). Uctievať si tých, ktorí trpeli pre evanjelium, znamená, že tiež máme viesť ten dobrý boj viery, pokory, miernosti a milosrdenstva v každodennom živote. A to prináša ovocie.

Spomienka na tých, ktorí nás predišli, na tých, ktorí založili našu cirkev, plodnú cirkev v Quebecu! Plodnú v mnohých misionároch, ktorí šli všetkými smermi. Svet bol plný kanadských misionárov, akými boli títo dvaja. Teraz táto rada: Aby sme vďaka tejto spomienke nezanechali otvorenosť, nevzdali sa odvahy! Možno... Nie, nie možno, je pravda, že diabol je závistlivý a neznesie, že jedna krajina je tak úrodná na misionárov. Preto je potrebná modlitba k Pánovi, aby sa Quebec vrátil na túto cestu plodnosti, aby dal svetu mnohých misionárov. A títo dvaja, ktorí takpovediac založili cirkev v Quebecu, nech nám pomáhajú ako zástancovia, aby semeno, ktoré zasiali, rástlo a prinášalo ovocie v nových odvážnych mužoch a ženách s prezieravosťou, so srdcom otvoreným pre Pánovu výzvu. Toto dnes musíme vyprosovať pre vašu krajinu – a oni budú v nebi našimi zástancami –, aby bol Quebec opäť žriedlom dobrých a svätých misionárov.

Toto je radosť a odkaz tejto vašej púte: byť pamäťou svedkov, misionárov viery vo vašej krajine. Táto pamäť nás neustále bude podporovať na ceste k budúcnosti, k cieľu, keď «Pán Boh zotrie slzy z každej tváre ...» «Radujme sa, radujme sa z jeho spásy» (Iz 25,9).“

(Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ)

Stručne si pripomeňme životné osudy nových kanadských svätých. Sv. Mária od Vtelenia, vlastným menom Mária Guyartová sa narodila v roku 1599 vo francúzskom Tours. V 17 rokoch sa vydala za priemyselníka a spracovateľa hodvábu. Po dvoch rokoch manželského života zostala vdovou so šesťmesačným synčekom, ktorého neskôr ako dvanásťročného zverila do výchovy svojej rodnej sestre. V roku 1631 vstúpila k uršulínkam v rodnom Tours. Vo svojich štyridsiatich rokoch sa s ďalšími sestrami presunula do Kanady, kde vybudovala rehoľný dom a založila školu pre indiánske dievčatá z kmeňov Hurónov a Algonkínov. Keď sa k nej pridávali ďalšie rehoľníčky, dosiahla schválenie rehoľného spoločenstva Kanadskej únie rádu sv. Uršule od biskupa, ktorým bol práve sv. František de Laval. Ten tiež prišiel do Kanady ako misionár z Francúzska. Narodil sa v roku 1623 v šľachtickom sídle svojho rodu v diecéze Chartres. Po kňazskej vysviacke sa pripravoval na misiu v Tonkine, dnešnom Vietname, tá sa však nakoniec neuskutočnila a v roku 1658 bol vymenovaný za apoštolského vikára francúzskych kolónií nazývaných Nové Francúzsko. O desať rokov neskôr sa stal biskupom Quebecu. Bol horlivým duchovným pastierom a založil tu vôbec prvý kanadský seminár. Mnohé pramene dosvedčujú jeho vyčerpávajúce cesty po rozsiahlej diecéze a starostlivosť o domorodé obyvateľstvo i kolonizátorov. Veľký rozruch vzbudilo jeho rozhodnutie exkomunikovať bielych kresťanov, ktorí indiánom predávali alkohol. Dokonca vymohol u kráľa Ľudovíta XIV. dekrét, ktorý zakazoval predaj alkoholu domorodcom. Biskup de Laval v dvoch volebných obdobiach zastával aj úrad guvernéra Nového Francúzska.

Sestra Mária od Vtelenia zomrela v roku 1672 v Québecu, o 36 rokov neskôr v tom istom meste zomrel aj biskup de Laval. Oboch spoločne blahorečil 22. júna 1980 pápež Ján Pavol II. Svätorečil ich 3. apríla 2014 pápež František. -jb-