Zamyslenie P. Bubáka: Zavolajte na svadbu všetkých, čo nájdete

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD k 28. nedeli v cezročnom období cyklu A (Mt 22, 1-14)

Milí priatelia, zaiste mi dáte za pravdu, že naša predstava neba súvisí s tým, čo pokladáme vo svojom živote za najcennejšie a čo by sme si želali mať najviac. Toto platilo vždy. Každá doba znova a znova vymýšľala a vymýšľa svoje nebo, ktoré je odzrkadlením jej vlastných túžob a snov.

Tak nejako to je aj s nedeľným podobenstvom o svadobnej hostine. Ježiš v ňom prirovnáva nebeské kráľovstvo ku kráľovskej svadbe s množstvom jedla a nápojov. No nech sú jedlo a nápoje v tomto podobenstve akokoľvek príťažlivé, osobne si nemyslím, že by nebeské kráľovstvo spočívalo v tomto. Jedlo, nápoje a hodovanie tu nie sú podstatou. V živote som sa ako kňaz zúčastnil na množstve svadobných či iných rôznych hostín, na ktorých sa ponúkalo jedlo a nápoje od výmyslu sveta. A aj keď to bola zaujímavá skúsenosť nemyslím si, že práve toto by malo byť vrcholom mojej blaženosti. Uznávam, že nebolo tomu tak vždy. I v mojom živote jestvovali chvíle, kedy jedlo stálo na mojom rebríčku hodnôt vysoko a kedy by som bol zaň dal možno aj to posledné. Vtedy som jedlo pokladal aj keď nie rovno za nebo, určite za niečo, čo bolo pre mňa symbolom aspoň istého stupňa blaženosti. Dnes tomu tak nie je. Verím, že vy máte podobné skúsenosti.

V dobe Ježišovej bolo jedla nedostatok, a tak pre mnohých myšlienka na hostinu plnú vyberaných jedál bola silná. Preto Ježiš používa práve obraz jedla a hostiny na popis nebeského kráľovstva. No podstata je v inom. Je v tom, ako naznačuje nedeľné prvé čítanie z proroka Izaiáša, že všetci ľudia a všetky národy sa dajú dohromady a budú zjednotení okolo toho istého stola. Stôl a jedlo je v mnohých kultúrach veľmi silný symbol jednoty, spoločenstva a bratstva.

Neviem, čo je pre vás momentálne nebom. Možno je to tiež jedlo. No môže to byť aj niečo iného. Pre mňa osobne je to zjednotenie sa ľudí v spoločných hodnotách. Mám dojem, že nikdy v minulosti nebolo toľko rozdelenia, ako je práve teraz. Nehovorím len o rozdelení medzi národmi, ale aj o rozdeleniach na miestnych úrovniach. Pozrime sa na rozdelenie, ktoré prináša politika, rozdelenie vyplývajúce z rozličných hodnôt, názorov a myšlienok, zo spoločenského postavenia, z toho, čo človek má, či nemá, z bohatstva, či chudoby. A toto všetko nie je len na rovine svetskej. Platí to – podobne ako za doby Ježišovej – aj na náboženských predstaviteľov, kde sa rozdelenie myslí a hodnôt prejavovalo často na tej najparadoxnejšej úrovni.

Sme teda volaní do spoločenstva, v ktorom by nebola nerovnosť, kde by mal každý dostatok, kde by bol každý každému hodný rovnakej pozornosti, kde by aj napriek rôznosti panovala jednota a vzájomná úcta. No toto pozvanie sa môže dnes podobne ako aj v minulosti stretnúť s rozličnými reakciami. Nedeľné evanjelium nám podáva štyri reakcie. Sú tam ľudia, ktorí pozvanie na svadbu prijali ľahostajne, potom tí, ktorí ho odmietli s použitím sily. Ďalej tam je jeden, ktorý reprezentuje povrchnosť a nedostatok rešpektu voči hostiteľovi. A konečne máme tam hostí, ktorí sa na stretnutie pri svadobnom stole úprimne tešili. Pozrime sa na každú skupinu zvlášť.

1. ĽAHOSTAJNÍ. To boli tí, ktorým kráľ a jeho pozvanie boli ukradnuté. Táto ich ľahostajnosť mohla mať viacero príčin. Prvou mohol byť obyčajný nezáujem. „Tvoj svet je tvoj svet, náš svet je náš svet. A tieto dva svety nemajú nič spoločné. Jednoducho daj nám so svojím pozvaním pokoj.“ Toto je motto, podľa ktorého sa riadili. Je jasné, že nasilu nemožno nikoho k stolu ťahať, a preto ich treba nechať tak. Ak niekto nemá o približovanie sa k druhému záujem, ani sila ani demagógia to nevyriešia. Druhou boli rozdielne priority. „Jeden išiel na svoje pole, iný za svojím obchodom,“ hovorí evanjelista. Títo vcelku neboli proti účasti na svadobnej hostine, ale v ich živote boli veci, ktoré boli pre nich dôležitejšie ako svadba: pole, obchod a milión ďalších. I týchto je škoda. Aj keď veci ich života sú dôležité, zabúdajú, že odmietaním stretania sa s inými veľa strácajú.

2. BOJOVNÍ BEZBOŽNÍCI: To boli tí, ktorí otvorene bojovali proti svadbe aj proti kráľovi. Títo boli plní energie, lenže bola to energia negatívna. Títo ľudia nechcú, aby ľudia sedeli pri jednom stole, aby sa spolu tešili zo svojich darov, aby sa delili o jedlo i o svoju prítomnosť, aby spolu žartovali, tancovali a sa smiali. Chcú naopak rozdelenie, nejednotu, separáciu. Neznesú pohľad na to, ako ľudia pod vedením svojho kráľa pracujú na jednom projekte. A na presadenie svojho odporu neváhajú použiť i agresivitu, aroganciu či násilie. Sú to ľudia, ktorí neznesú pohľad na dobro a cez ktorých je teda v činnosti Zlý.

3. POVRCHNÍ: Títo sú v evanjeliu reprezentovaní hosťom, ktorý prišiel bez svadobného rúcha. Treba vedieť, že podľa vtedajších obyčajov, každému hosťovi bolo pred vstupom do svadobnej siene poskytnuté svadobné oblečenie. Náš hosť ho teda odmietol a vstúpil do svadobnej siene pravdepodobne zafúľaný a zapáchajúci. Tým podcenil nielen kráľa a jeho podujatie, ale i ostatných hostí. Myslel si, že kráľ môže byť rád, že vôbec prišiel. Mýlil sa. Kráľ tam nepotreboval komparzistov. Kráľ bol náročný a svoju svadbu cenil a to očakával aj od ostatných. A konečne boli tu ľudia

4. ÚPRIMNÍ, skutočne túžiaci po účasti na svadbe kráľovho syna, ale aj po stretnutí sa s kráľom a s ostatnými hosťami. Pre nich pozvanie a účasť na svadbe bolo cťou a vyznačením. Samozrejme, nebolo to bez ich zásluhy. Museli prijať podmienky účasti na svadbe. Ale bez nich by svadba nebola svadbou. Bola by to obyčajná vývarovňa pre bezdomovcov, kde sa síce človek naje, ale nič viac. Jeho duch a duša ostávajú nenasýtené. To, čo nás nasycuje, nie je jedlo, ale spoločenstvo s inými ľuďmi, s našimi bratmi a sestrami.