Synoda na 4. a 5. zasadnutí venovala pozornosť rodinám v Afrike
Vatikán 8. októbra – Pri dnešnom rannom zasadnutí, v poradí 5. generálnej kongregácii,
synoda venovala výraznú pozornosť otázkam rodiny v Afrike, informoval páter Federico
Lombardi novinárov na poludňajšom brífingu, na ktorom odpovedali na ich otázky aj
rektor Katolíckej univerzity Argentíny Mons. Victor Fernandez a Mons. Ignatius Kaigama,
biskup diecézy Jos v Nigérii, ťažko skúšanej terorom zo strany islamských fundamentalistov
z Boko Haram.
Predsedajúcim delegátom bol dnes brazílsky kardinál Raymundo
Damasceno Assis. Hlavné témy boli kríza viery a život rodiny, kritické situácie vo
vnútri rodiny a vonkajšie tlaky na rodinu a tiež niektoré osobitné situácie. Svedectvo
dnes ráno predniesla predsedkyňa Národného združenia katolíckych žien z Pobrežia Slonoviny,
pani Jeannette Touré, ktorá sa na synode zúčastňuje ako audítorka. Je vydatá za moslima,
s ktorým už 52 rokov žijú v harmonickom manželstve, pričom manžel súhlasí s katolíckou
výchovou detí.
Vráťme sa k 4. generálnej kongregácii v utorok podvečer,
na ktorej pokračovala všeobecná rozprava v rámci témy pastorácie rodín. Ako informoval
riaditeľ Tlačového strediska, odznelo celkovo 37 vystúpení. Priblížme si v stručnosti
obsah popoludňajšieho zasadnutia:
Viacerí synodálni otcovia zdôraznili prepojenie
medzi krízou viery a krízou rodiny, pričom prvá spôsobuje tú druhú. Slabosť viery
mnohých pokrstených častokrát vedie k uzatváraniu manželstva bez toho, aby o ňom manželia
mali správne vedomie. Hovorilo sa aj o takzvanej „diktatúre uniformného myslenia“,
ktorá sa pokúša vniesť do spoločnosti také zásady, ktoré deformujú vnímanie manželstva
ako zväzku medzi mužom a ženou.
Bolo poukázané na misijnú úlohu rodín, ktoré,
ak sú si vedomé svojej príslušnosti k Cirkvi, priťahujú ďalšie rodiny a Cirkev môže
rásť vďaka príťažlivosti. Cirkev musí v človeku prebúdzať zmysel príslušnosti k rodinnej
jednotke. A keďže tá je odrazom Božej lásky, ktorá nikdy nie je izolovaná, rodina
musí byť otvorená pre vzťahy s inými, stávajúc sa tak základom spoločnosti.
V
priebehu kongregácie bolo spomenuté aj prepojenie, ktoré existuje medzi kňazmi a rodinami.
Navzájom sa podporujú vo svojom povolaní: zo strany kňaza je to sprevádzanie rodín
vo všetkých dôležitých etapách života a rodina zas pomáha kňazovi žiť svoj celibát
ako citovú vyrovnanosť. Rodina je tiež „kolískou povolaní“.
Na kongregácii
sa hovorilo aj o spojitosti medzi krstom a manželstvom: bez serióznej a prehĺbenej
kresťanskej iniciácie sa umenšuje aj význam sviatosti manželstva. Kresťanské manželstvo
nemôže byť len kultúrnou tradíciou či spoločenskou požiadavkou. Musí byť chápané ako
rozhodnutie ohľadom povolania, ktoré si vyžaduje primeranú prípravu.
V utorok
podvečer sa na synode hovorilo aj o tom, ako na dynamiku rodín vplýva zamestnanie,
napr. stále flexibilnejší pracovný čas, nové modely pracovných zmlúv, časovo náročné
dochádzanie. Vďaka novým technológiám si ľudia prinášajú prácu domov, no sťažuje sa
rodinný dialóg.
Početné vystúpenia zástupcov afrického kontinentu upriamili
pozornosť na problémy afrických rodín, akými sú: polygamia, levirát (povinnosť vziať
si vdovu po zosnulom bratovi), sekty, vojna, chudoba, migrácia a medzinárodný tlak
ku kontrole pôrodnosti. Odpoveďou na tieto skutočnosti musí byť prehĺbenie evanjelizácie,
ktorá šíri hodnoty pokoja, spravodlivosti a lásky, adekvátna podpora postavenia ženy
v spoločnosti, dôsledné vzdelávanie detí a ochrana práv všetkých obetí násilia.
V
rámci voľných vystúpení bola venovaná pozornosť aj africkým rodinám postihnutým epidémiami,
medzi ktoré patrí aj ebola. Témou bola aj situácia rodín, ktoré napriek túžbe nemôžu
počať vlastné deti. Opäť sa hovorilo o potrebe nového štýlu jazyka pri ohlasovaní
evanjelia, a to najmä v súvislosti s novými technológiami. Svetlo, ktoré Cirkev prináša
svetu, a ktoré slúži celému ľudstvu, bolo charakterizované obrazom, že nejde iba o
nehybný maják svietiaci z diaľky, ale skôr o fakľu či pochodeň, „jemné svetlo“, ktoré
sprevádza ľudstvo na jeho ceste, krok za krokom. Pápežská rada pre rodinu venovala
členom synody svoju publikáciu „Enchiridion o rodine“, v ktorom sú zozbierané texty
cirkevnej Tradície na tému rodiny.
Svedectvo z Afriky zaznelo aj v úvode dnešnej
popoludňajšej 6. generálnej kongregácie, venovanej zložitým pastoračným situáciám.
Koordinátori organizácie Retrouvaille Stephen a Sandra Conwayoví z Durbanu
v Juhoafrickej republike hovorili o skúsenostiach s trojmesačným programom pomoci
párom v kríze pre ich záchranu pred separáciou či rozvodom. Medzi častými príčinami
kríz menovali život v štýle individualistov („the singles married lifestyle”), ktorí
sú síce zosobášení, ale každý z nich sa venuje celkom inej činnosti, čo po čase vyústi
do krízy vzťahu. -zk, jb-