Druhé zasadnutie synody súhrnne: Aby sme rodiny v ťažkostiach mali radi
Vatikán 7. októbra - Na 2. generálnej kongregácii synody o rodine, ktorá sa konala
v pondelok 6. októbra popoludní za účasti pápeža Františka a 180 synodálnych otcov,
sa začala všeobecná diskusia. Témy boli podľa pracovného dokumentu Instrumentum
laboris nasledovné: „Boží plán pre manželstvo a rodinu“ a následne „Poznanie a
prijatie učenia Svätého písma a cirkevných dokumentov o manželstve a rodine“.
Po
prednesení prihlásených príspevkov k témam (ich dĺžka je stanovená na 4 minúty) bol
daný 60-minútový priestor pre diskusiu (18.00 – 19.00), v rámci ktorej zaznelo 19
voľných príspevkov synodálnych otcov. Na voľné príspevky je dohodnutý časový limit
tri minúty. Priblížme si obsah zasadania 2. generálnej kongregácie:
Vychádzajúc
z predpokladu, že rodina je základnou jednotkou ľudskej spoločnosti, kolískou nezištnej
lásky, musí byť chránená, pretože je budúcnosťou ľudstva. Ukázalo sa, že je nevyhnutné
prispôsobiť jazyk Cirkvi, aby učenie o rodine, živote, sexualite bolo chápané správnym
spôsobom. Je potrebné – podľa príkladu koncilu – vstúpiť do kritického, ale úprimného
a otvoreného dialógu so svetom. Pretože keď Cirkev nebude načúvať svetu, svet nebude
počúvať Cirkev. A ten dialóg má byť postavený na takých dôležitých otázkach, ako je
rovnaká dôstojnosť muža a ženy, či odmietanie násilia.
Evanjelium netreba vysvetliť,
ale ukázať - bolo povedané v aule - a predovšetkým laici musia byť zapojení do ohlasovania
radostnej zvesti prejavujúc misijnú charizmu. Evanjelizácia by nemala byť odosobnenou
teóriou, ale musí sa zaistiť, aby samotné rodiny dávali konkrétne svedectvo o kráse
a pravde evanjelia. Výzva, ako bolo povedané, spočíva v prechode od obrannej situácie
k aktívnej perspektíve, ktorá poskytne presvedčivý dôkaz a vytvorí most medzi jazykom
Cirkvi a spoločnosti.
V tomto zmysle sa vyžaduje skôr používanie biblickej
než teologicko-špekulatívnej katechézy, pretože - napriek zdaniu - ľudia už nie sú
spokojní so sebectvom a hľadajú ideály. Tiež preto, že človek túži po šťastí a kresťan
vie, že šťastie je Kristus, ale nevie nájsť vhodné výrazové prostriedky, aby to povedal
svetu. Cirkev však musí byť „magnetická“, musí pracovať na tom, aby bola príťažlivá
a mala priateľský postoj voči svetu.
Čo sa týka párov v ťažkostiach, bola zdôraznená
potreba toho, aby im Cirkev bola nablízku s porozumením, odpustením a milosrdenstvom.
Ako bolo povedané, milosrdenstvo je prvou výsadou Boha, ale treba ho vnímať v kontexte
spravodlivosti, len tak bude rešpektovaná celistvosť Božieho plánu.
Manželstvo
je a zostáva nerozlučiteľnou sviatosťou. Jednako však, keďže pravdou je Kristus, osoba,
a nie súbor pravidiel, je dôležité zachovávať zásady, aj keď sa menia konkrétne formy
ich realizácie. Stručne povedané, ako hovorieval Benedikt XVI., ide tu o „inováciu
v kontinuite“. Synoda nespochybňuje doktrínu, ale prednostne sa zaoberá pastoráciou
alebo duchovným rozlišovaním pre uplatnenie tejto doktríny zoči-voči výzvam súčasnej
rodiny. V tomto zmysle milosrdenstvo nevylučuje prikázania, ale je ich hermeneutickým
kľúčom.
Ďalej bolo poukázané na to, ako by aj nedokonalé situácie mali byť
posudzované s rešpektom: napríklad voľné zväzky, ktoré však žijú vo vernosti a láske,
vykazujú prvky posväcovania a pravdy. Je teda mimoriadne dôležité zohľadňovať ponajprv
kladné prvky, aby tak synoda dodala odvahu a nádej aj nedokonalým formám rodiny, ktorých
hodnotu možno prehlbovať podľa princípu graduality. Je naozaj potrebné, aby sme rodiny
v ťažkostiach mali radi.
V kontexte spoločnosti, v ktorej prevláda akási „egolatria“
(uctievanie seba samého), ktorá vedie k „defamiliarizácii“ (odklonu od hodnôt rodiny),
si treba vážne povšimnúť stratu zmyslu pre zmluvu medzi človekom (mužom a ženou) a
Bohom. Ohlasovanie o kráse rodiny by preto nemalo byť len akýmsi estetizmom, iba prezentáciou
ideálu, ktorý má byť napodobňovaný, ale musí byť predstavovaná dôležitosť definitívneho
záväzku, založeného na zmluve manželov s Bohom.
Ďalším dôležitým bodom, ktorého
sa dotkli synodálni otcovia, je odmietnutie klerikalizmu. Niekedy, ako sa zdá, sa
Cirkev viac zaujíma o moc, ako o službu, a preto neinšpiruje srdcia ľudí. Je preto
nevyhnutné navrátiť sa k napodobňovaniu Krista a znovu nájsť pokoru. Reforma Cirkvi
musí začínať reformou duchovenstva, pretože keď veriaci vidia pastierov, ktorí napodobňujú
Krista, potom sa vrátia, priblížia sa k Cirkvi a sami sa stanú evanjelizátormi.
Hovorilo
sa aj o hodnote sexuality v manželstve, ktorej sa často nedostáva dostatočné docenenie,
akoby tu malo ísť iba o ústupok voči nejakej nedokonalosti. Často sa totiž reč obmedzuje
len na kritiku sexuality mimo manželstva. Synoda potom hovorila o potrebe ďalšej formácie
kňazov, o dôležitosti prorodinnej politiky a o oživení odovzdávania viery v rodine.
Počas diskusie odznel tiež návrh, aby synoda vyslala posolstvo povzbudenia a ocenenia
pre rodiny v Iraku, ktorý bol schválený väčšinou hlasov. Padol tiež návrh venovať
pri uvažovaní pozornosť aj situácii ženatých kňazov východných cirkví, ktorí tiež
často prežívajú svoje krízy rodiny, ktoré môžu dôjsť až k otázke rozvodu. -jk-
Foto:
Osobitný sekretár synody Mons. Bruno Forte za predsedníckym stolom v synodálnej aule