2014-10-07 19:59:55

Druhé zasadnutie synody súhrnne: Aby sme rodiny v ťažkostiach mali radi


Vatikán 7. októbra - Na 2. generálnej kongregácii synody o rodine, ktorá sa konala v pondelok 6. októbra popoludní za účasti pápeža Františka a 180 synodálnych otcov, sa začala všeobecná diskusia. Témy boli podľa pracovného dokumentu Instrumentum laboris nasledovné: „Boží plán pre manželstvo a rodinu“ a následne „Poznanie a prijatie učenia Svätého písma a cirkevných dokumentov o manželstve a rodine“.

Po prednesení prihlásených príspevkov k témam (ich dĺžka je stanovená na 4 minúty) bol daný 60-minútový priestor pre diskusiu (18.00 – 19.00), v rámci ktorej zaznelo 19 voľných príspevkov synodálnych otcov. Na voľné príspevky je dohodnutý časový limit tri minúty. Priblížme si obsah zasadania 2. generálnej kongregácie:

Vychádzajúc z predpokladu, že rodina je základnou jednotkou ľudskej spoločnosti, kolískou nezištnej lásky, musí byť chránená, pretože je budúcnosťou ľudstva. Ukázalo sa, že je nevyhnutné prispôsobiť jazyk Cirkvi, aby učenie o rodine, živote, sexualite bolo chápané správnym spôsobom. Je potrebné – podľa príkladu koncilu – vstúpiť do kritického, ale úprimného a otvoreného dialógu so svetom. Pretože keď Cirkev nebude načúvať svetu, svet nebude počúvať Cirkev. A ten dialóg má byť postavený na takých dôležitých otázkach, ako je rovnaká dôstojnosť muža a ženy, či odmietanie násilia.

Evanjelium netreba vysvetliť, ale ukázať - bolo povedané v aule - a predovšetkým laici musia byť zapojení do ohlasovania radostnej zvesti prejavujúc misijnú charizmu. Evanjelizácia by nemala byť odosobnenou teóriou, ale musí sa zaistiť, aby samotné rodiny dávali konkrétne svedectvo o kráse a pravde evanjelia. Výzva, ako bolo povedané, spočíva v prechode od obrannej situácie k aktívnej perspektíve, ktorá poskytne presvedčivý dôkaz a vytvorí most medzi jazykom Cirkvi a spoločnosti.

V tomto zmysle sa vyžaduje skôr používanie biblickej než teologicko-špekulatívnej katechézy, pretože - napriek zdaniu - ľudia už nie sú spokojní so sebectvom a hľadajú ideály. Tiež preto, že človek túži po šťastí a kresťan vie, že šťastie je Kristus, ale nevie nájsť vhodné výrazové prostriedky, aby to povedal svetu. Cirkev však musí byť „magnetická“, musí pracovať na tom, aby bola príťažlivá a mala priateľský postoj voči svetu.

Čo sa týka párov v ťažkostiach, bola zdôraznená potreba toho, aby im Cirkev bola nablízku s porozumením, odpustením a milosrdenstvom. Ako bolo povedané, milosrdenstvo je prvou výsadou Boha, ale treba ho vnímať v kontexte spravodlivosti, len tak bude rešpektovaná celistvosť Božieho plánu.

Manželstvo je a zostáva nerozlučiteľnou sviatosťou. Jednako však, keďže pravdou je Kristus, osoba, a nie súbor pravidiel, je dôležité zachovávať zásady, aj keď sa menia konkrétne formy ich realizácie. Stručne povedané, ako hovorieval Benedikt XVI., ide tu o „inováciu v kontinuite“. Synoda nespochybňuje doktrínu, ale prednostne sa zaoberá pastoráciou alebo duchovným rozlišovaním pre uplatnenie tejto doktríny zoči-voči výzvam súčasnej rodiny. V tomto zmysle milosrdenstvo nevylučuje prikázania, ale je ich hermeneutickým kľúčom.

Ďalej bolo poukázané na to, ako by aj nedokonalé situácie mali byť posudzované s rešpektom: napríklad voľné zväzky, ktoré však žijú vo vernosti a láske, vykazujú prvky posväcovania a pravdy. Je teda mimoriadne dôležité zohľadňovať ponajprv kladné prvky, aby tak synoda dodala odvahu a nádej aj nedokonalým formám rodiny, ktorých hodnotu možno prehlbovať podľa princípu graduality. Je naozaj potrebné, aby sme rodiny v ťažkostiach mali radi.

V kontexte spoločnosti, v ktorej prevláda akási „egolatria“ (uctievanie seba samého), ktorá vedie k „defamiliarizácii“ (odklonu od hodnôt rodiny), si treba vážne povšimnúť stratu zmyslu pre zmluvu medzi človekom (mužom a ženou) a Bohom. Ohlasovanie o kráse rodiny by preto nemalo byť len akýmsi estetizmom, iba prezentáciou ideálu, ktorý má byť napodobňovaný, ale musí byť predstavovaná dôležitosť definitívneho záväzku, založeného na zmluve manželov s Bohom.

Ďalším dôležitým bodom, ktorého sa dotkli synodálni otcovia, je odmietnutie klerikalizmu. Niekedy, ako sa zdá, sa Cirkev viac zaujíma o moc, ako o službu, a preto neinšpiruje srdcia ľudí. Je preto nevyhnutné navrátiť sa k napodobňovaniu Krista a znovu nájsť pokoru. Reforma Cirkvi musí začínať reformou duchovenstva, pretože keď veriaci vidia pastierov, ktorí napodobňujú Krista, potom sa vrátia, priblížia sa k Cirkvi a sami sa stanú evanjelizátormi.

Hovorilo sa aj o hodnote sexuality v manželstve, ktorej sa často nedostáva dostatočné docenenie, akoby tu malo ísť iba o ústupok voči nejakej nedokonalosti. Často sa totiž reč obmedzuje len na kritiku sexuality mimo manželstva. Synoda potom hovorila o potrebe ďalšej formácie kňazov, o dôležitosti prorodinnej politiky a o oživení odovzdávania viery v rodine. Počas diskusie odznel tiež návrh, aby synoda vyslala posolstvo povzbudenia a ocenenia pre rodiny v Iraku, ktorý bol schválený väčšinou hlasov. Padol tiež návrh venovať pri uvažovaní pozornosť aj situácii ženatých kňazov východných cirkví, ktorí tiež často prežívajú svoje krízy rodiny, ktoré môžu dôjsť až k otázke rozvodu. -jk-

Foto: Osobitný sekretár synody Mons. Bruno Forte za predsedníckym stolom v synodálnej aule







All the contents on this site are copyrighted ©.