Homília pápeža Františka pri otvorení synody: Boh sníva o svojom ľude
Pri slávnostnej svätej omši otvorenia III. mimoriadneho generálneho zasadnutia Biskupskej
synody v nedeľu 5. októbra 2014 v Bazilike sv. Petra predniesol Svätý Otec František
nasledovnú homíliu:
„Dnes prorok Izaiáš i Evanjelium používajú obraz Pánovej
vinice. Pánova vinica je jeho „snom“, plánom, ktorý rozvíja s celou svojou láskou,
ako vinohradník sa stará o svoju vinicu. Vinič je rastlina, ktorá si vyžaduje veľkú
starostlivosť!
Božím „snom“ je jeho ľud: on ho zasadil a udržiava ho s trpezlivou
a vernou láskou, aby sa stal svätým ľudom, ľudom, ktorý bude prinášať veľa dobrého
ovocia spravodlivosti.
No ako v dávnom proroctve, tak aj v Ježišovom podobenstve
Boží sen zostáva nenaplnený. Izaiáš hovorí, že vinica, s takou láskou opatrovaná,
«zarodila iba plánky» (Iz 5,2.4), zatiaľ čo Boh «čakal na právo a hľa, bezprávie,
čakal na spravodlivosť a hľa, kvílenie» (v. 7). V Evanjeliu zase vinohradníci ničia
Pánov plán: nekonajú si svoju prácu, ale myslia na vlastné záujmy.
Ježiš
sa so svojím podobenstvom obracia na veľkňazov a starších ľudu, čiže na
„múdrych“, na vedúcu vrstvu. Týmto Boh osobitným spôsobom zveril svoj sen, čiže
svoj ľud, aby ho zveľaďovali, starali sa oň, chránili ho pred divou zverou. Toto je
úloha vodcov ľudu: zveľaďovať vinicu so slobodou, tvorivosťou a pracovitosťou. Ježiš
však hovorí, že vinohradníci sa vinice zmocnili. Pre svoju chamtivosť a pýchu chcú
s ňou robiť to, čo sami chcú, a tak uprú Bohu možnosť uskutočniť jeho sen s ľudom,
ktorý si vyvolil.
Pokušenie žiadostivosti je vždy prítomné. Nachádzame ho aj
vo veľkom Ezechielovom proroctve o pastieroch (porov. 34. kapitola), komentovanom
sv. Augustínom v jeho slávnej reči, ktorú sme práve čítali v Liturgii hodín. Žiadostivosť
po peniazoch a moci. A na zasýtenie tejto žiadostivosti zlí pastieri kladú ľuďom na
plecia neúnosné bremená, ktoré oni sami ani len prstom nepohnú. (porov. Mt 23,4).
Aj my, na biskupskej synode, sme povolaní pracovať v Pánovej vinici. Synodálne
zasadnutia neslúžia na diskutovanie o krásnych či originálnych ideách, alebo na to,
aby sa videlo, kto je inteligentnejší... Slúžia na lepšie zušľachtenie a udržiavanie
Pánovej vinice, na spoluprácu na jeho sne, na jeho pláne lásky, ktorý má so svojím
ľudom. V tomto prípade nás Pán žiada, aby sme sa ujali starostlivosti o rodinu, ktorá
je od samotných počiatkov integrálnou súčasťou jeho plánu lásky voči človeku.
My
všetci sme hriešnikmi, aj my môžeme byť v pokušení „zmocniť sa“ vinice, z dôvodužiadostivosti, ktorá v nás, ľudských bytostiach, nikdy nechýba. Boží sen sa vždy
potýka s pokrytectvom niektorých jeho služobníkov. Môžeme „frustrovať“ Boží sen, ak
sa nenecháme viesť Duchom Svätým. Duch nám darúva múdrosť siahajúcu ďalej než vedomosti,
aby sme veľkodušne pracovali v pravej slobode a s pokornou tvorivosťou.
Synodálni
bratia, pre zveľaďovanie a dobré udržiavanie vinice je potrebné, aby naše srdcia a
mysle zachovával v Ježišovi Kristovi «Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť»,
ako hovorí sv. Pavol (Flp 4,7). Takto budú naše myšlienky a naše plány v súlade s
Božím snom: vyformovať si svätý ľud, ktorý mu bude patriť a ktorý bude prinášať ovocie
Božieho kráľovstva (porov. Mt 21,43).“