Sociálny rozmer evanjelizácie – slová pápeža Františka rade Iustitia et pax
Vatikán 2. októbra – Na sociálny rozmer prítomný v požiadavke evanjelizácie sa sústredila
Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj (Iustitia et pax) na svojom plenárnom
zasadnutí v dňoch 1. – 3. októbra vo Vatikáne. Pri piatom výročí vydania sociálnej
encykliky pápeža Benedikta XVI. Láska v pravde (Caritas in veritate)
a desať rokov od vydania Kompendia sociálnej náuky Cirkvi sa obsah vystúpení
a diskusií zameral na nadväznosť, ktorú tieto dokumenty nachádzajú v apoštolskej
exhortácii pápeža Františka Radosť evanjelia(Evangelii gaudium).
Účastníci postupne preskúmali túto súvislosť z pohľadu jednotlivých kontinentov vzhľadom
na špecifické situácie Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky, Severnej Ameriky a Európy.
Moderátormi diskusií boli okrem predsedu pápežskej rady kardinála Petra Turksona aj
jej podpredsedkyňa Dr. Flaminia Giovanelliová, ďalej kardináli Reinhard Marx a Laurent
Monsengwo Pasinya a sekretár rady Mons. Mario Toso SDB.
V dnešný deň účastníkov
plenárneho zasadnutia prijal Svätý Otec. Na poludnie sa v Klementínskej sále Apoštolského
paláca prihovoril 60-člennej skupine, v mene ktorej ho na úvod pozdravil kardinál
Peter Turkson. V súvislosti s reflexiou o posolstve encykliky Caritas in veritate
pri príležitosti piateho výročia jej vydania Svätý Otec povedal:
„Je to
základný dokument pre evanjelizáciu v sociálnej oblasti, ktorý ponúka vzácne usmernenia
pre prítomnosťkatolíkov v spoločnosti, v inštitúciách, v oblasti ekonómie a
finančníctva či v politike. Encyklika Caritas in veritate upozornila
na prínosy, ale aj nebezpečenstvá globalizácie, v prípade, že
nemá za cieľ dobro všetkých národov. Ak globalizácia priniesla zreteľný
nárast objemu bohatstva, a to v celkovom meradle a tiež z pohľadu niektorých
jednotlivých štátov, vyhrotila aj rozdiely medzi rozličnými sociálnymi skupinami
vytváraním nerovností a nových typov chudoby v samotných krajinách, ktoré sú považované
za bohaté.
Jedným z aspektov súčasného ekonomického systému je ťaženie
z medzinárodnej nerovnováhy v cenách práce, ktoré využíva miliardy ľudí
žijúcich z menej než dvoch dolárov na deň. Takýto nepomer nielenže nerešpektuje
dôstojnosť tých, ktorí sú lacnou pracovnou silou, ale tiež ničí pracovné
zdroje v tých regiónoch, kde práca vo veľkej miere požíva ochranu. Vzniká
tu teda problém, ako vytvoriť mechanizmy ochrany pracovných práv a tiež
aj životného prostredia zoči-voči rastúcej konzumistickej
ideológii, ktorá sa nespráva zodpovedne vo vzťahu k ľudskej pospolitosti
ani vo vzťahu k stvorenstvu.
Nárast nerovnosti a chudoby
je ohrozením inkluzívnej a participatívnej demokracie, ktorá vždy predpokladá takú
ekonomiku a trh, ktoré nikoho nevylučujú a vyznačujú sa
rovnosťou. Ide teda o prekonanie štrukturálnych príčin nerovností
a chudoby. V apoštolskej exhortácii Evangelii gaudiumsom chcel naznačiť
tri základné prostriedky pre sociálne začlenenie tých najnúdznejších:
je to vzdelanie, prístup k zdravotnej starostlivosti a práca pre všetkých (porov.
EG 192).“
„Inými slovami, sociálny právny štát nesmie byť
narušený a najmä nie základné právo na prácu. Toto sa nesmie považovať
za premennú závisiacu od finančných a menových trhov. Je základným dobrom vzhľadom
na dôstojnosť(porov. tamtiež), na vytváranie rodiny,
na napĺňanie spoločného dobra a pokoja. Vzdelanie a práca, prístup k
blahobytu (welfare) pre všetkých (porov. EG 205), sú kľúčovými prvkami
ako pre rozvoj a spravodlivé prerozdelenie dobier, tak aj pre dosiahnutie sociálnej
spravodlivosti, pre príslušnosť k spoločnosti (porov. EG 53) spojenú so slobodnou
a zodpovednou účasťou na politickom živote, chápanom ako správa vecí
verejných (res publica). Vízie, ktoré sľubujú zvýšenie výnosnosti
za cenu obmedzenia trhu práce, čo vytvára vyraďovanie ďalších
osôb, nezodpovedajú ekonómii slúžiacej človeku a spoločnému dobru, inkluzívnej
a participatívnej demokracii.“
Svätý Otec vo svojom prejave ďalej upozornil
na požiadavku záujmu o chudobných a sociálnej spravodlivosti (porov. EG 201). Ako
povedal, „toto si vyžaduje na jednej strane hlboké reformy, ktoré zabezpečia
prerozdeľovanie vyprodukovaného bohatstva a „univerzalizáciu“ slobodných trhov
pre dobro rodín, a na druhej strane prerozdelenie suverenity, ako na národnej tak
i na nadnárodnej úrovni.“
Pápež František zdôraznil „mimoriadnu aktuálnosť
princípu „Caritas in veritate“. Láska naplnená pravdou je totiž základom pre vybudovanie
toho pokoja, ktorý je dnes tak mimoriadne túžený a potrebný pre dobro všetkých. Umožňuje
prekonať nebezpečné fanatizmy, konflikty kvôli vlastníctvu zdrojov, migráciu
biblických dimenzií, pretrvávajúce pliagy hladu a chudoby, obchodovanie s ľuďmi,
sociálne a ekonomické nespravodlivosti a nerovnosti, nezrovnalosti v prístupe ku kolektívnym
dobrám.“
„Cirkev je stále na ceste, hľadajúc nové cesty pre ohlasovanie
evanjelia aj na sociálnom poli,“ povedal na záver Svätý Otec a účastníkom plenárneho
stretnutia Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj poďakoval za ich úsilie v tejto
oblasti, zveriac ich do ochrany Panny Márie.-zk, jb-