2014-09-30 20:13:02

Evangelii gaudium - Motívy k radostnému ohlasovaniu evanjelia – 7


RealAudioMP3 Evanjelizujeme spolu s Máriou, Matkou evanjelizácie

S Duchom Svätým uprostred ľudu vždy stojí aj Mária. Ona zhromažďovala učeníkov, aby ho vzývali (porov. Sk 1, 14), a tak umožnila misijnú explóziu, ku ktorej došlo na Turíce. Ona je Matkou evanjelizujúcej Cirkvi a bez nej nemôžeme naplno pochopiť ducha novej evanjelizácie. (284)

Na kríži, keď Kristus vo svojom tele podstupoval utrpenie dramatického stretnutia medzi hriechom sveta a Božím milosrdenstvom, pri svojich nohách videl utešujúcu prítomnosť matky a priateľa. V tomto rozhodujúcom okamihu ešte predtým, než vyhlásil za dokonané dielo, ktoré mu zveril Otec, Ježiš povedal Márii: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal milovanému priateľovi: „Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 26 – 27). Tieto Ježišove slová na prahu smrti nevyjadrujú na prvom mieste jeho súcitnú starosť o matku, ale sú skôr formuláciou zjavenia, ktoré odhaľuje tajomstvo zvláštnej spásonosnej misie. Ježiš nám necháva svoju matku, aby bola našou matkou. Až keď to urobil, Ježiš pocítil, že „je už všetko dokonané“ (Jn 19, 28).

Pod krížom v najdôležitejšej hodine nového stvorenia nás Kristus privádza k Márii. Privádza nás k nej, pretože nechce, aby sme kráčali bez matky, a ľud v tomto materinskom obraze číta všetky tajomstvá evanjelia. Pánovi sa nepáči, aby jeho Cirkvi chýbala ikona ženskosti. Ona, ktorá ho s toľkou vierou zrodila, sprevádza aj ostatných „z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo“ (Zjv 12, 17). Toto intímne spojenie medzi Máriou, Cirkvou a všetkými veriacimi, z ktorých každý osobitným spôsobom privádza na svet Krista, nádherne vyjadril blahoslavený Izák zo Stelly: „V Bohom inšpirovaných Písmach, to, čo sa vo všeobecnosti rozumie o Cirkvi, panne a matke, sa v konkrétnosti chápe o Panne Márii... Možno tiež povedať, že každá verná duša je snúbenicou Božieho Slova, matkou Krista, dcérou a sestrou, pannou a plodnou matkou. […] Kristus zostal deväť mesiacov v lone Márie a zostane vo svätostánku viery Cirkvi až do skončenia vekov; a v poznaní i láske vernej duše po všetky veky vekov.“ (285)

Mária je tá, ktorá dokáže s niekoľkými biednymi plienkami a velikánskou nehou premeniť jaskyňu pre zvieratá na dom pre Ježiša. Ona je služobnicou Otca, ktorá sa chveje radosťou z jeho chvály. Je vždy pozornou priateľkou, ktorá sa stará, aby v našom živote nechýbalo víno. Je tou, ktorej srdce prenikol meč; ona chápe všetky bolesti. Ako Matka všetkých je znamením nádeje pre národy, ktoré trpia pôrodnými bolesťami, kým nevzklíči spravodlivosť. Je misionárkou, ktorá je nám nablízku, aby nás sprevádzala životom, a svojou materinskou láskou otvára naše srdcia pre vieru. Ako skutočná Matka s nami kráča, s nami bojuje a neprestajne šíri blízkosť Božej lásky. Prostredníctvom rozličných foriem mariánskej zbožnosti, ktoré sa zvyčajne viažu na jej svätyne, má účasť na životoch všetkých národov, ktoré prijali evanjelium, a stáva sa súčasťou ich historickej identity. Mnoho kresťanských rodičov si žiada krst pre svoje dieťa v mariánskej svätyni, čím prejavujú svoju vieru v materinskú starostlivosť Márie, ktorá dáva život novým deťom pre Boha. A práve tam, vo svätyniach, možno pozorovať, ako Mária zhromažďuje okolo seba deti, ktoré aj za cenu mnohých obetí prichádzajú ako pútnici, aby sa s ňou stretli, aby na nich mohla pohliadnuť. Tam nachádzajú Božiu silu pre znášanie životných trápení a námah. Ako Juanovi Diegovi, aj im Mária ponúka pohladenie svojej materinskej útechy a hovorí: „Nech sa ti srdce nestrachuje... Vari tu nie som ja, tvoja Matka?“ (286)

Matku živého evanjelia prosíme, nech oroduje za nás, aby sa toto pozvanie do novej etapy evanjelizácie stretlo s prijatím zo strany celého cirkevného spoločenstva. Ona je žena viery, ktorá kráča vo viere, a „jej jedinečná púť viery je pre Cirkev trvalým orientačným bodom“. Ona sa dala viesť Duchom Svätým po ceste viery k poslaniu služby a plodnosti. My dnes upierame svoj pohľad na ňu, aby nám všetkým pomohla ohlásiť posolstvo spásy a aby sa noví učeníci stali pracovitými hlásateľmi evanjelia. Na tejto púti evanjelizácie nechýbajú ani etapy sucha, temna a námahy, ktorú zažívala aj Mária počas rokov v Nazarete, keď Ježiš rástol: „Je to začiatok evanjelia, začiatok dobrej, radostnej zvesti. Nie je však ťažko v tomto začiatku postrehnúť zvláštnu námahu srdca, spojenú s určitou ,nocou viery‘ – aby sme použili výraz svätého Jána z Kríža –, akoby ,závoj‘, cez ktorý sa treba približovať k Neviditeľnému a žiť v dôvernosti s tajomstvom. Takýmto spôsobom totiž Mária mnoho rokov ostávala v dôvernom styku s tajomstvom svojho Syna a napredovala na svojej ceste viery.“ (287)







All the contents on this site are copyrighted ©.