Pápež ukázal zmysel staroby: Domovy seniorov ako pľúca ľudskosti
Vatikán 28. septembra 2014 - Hlavným bodom dnešného programu vo Vatikáne bolo stretnutie
Svätého Otca so seniormi na Námestí sv. Petra. Podujatie s účasťou 40-tisíc starších
osôb z 20 krajín sa zameralo na modlitbu, delenie sa so svedectvami o duchovnom význame
zrelého veku staroby a na dialóg s pápežom Františkom. Pozvanie na stretnutie seniorov
prijal aj emeritný pápež Benedikt XVI. Pápežská rada pre rodinu pod vedením Mons.
Vincenza Pagliu pozvala aj starší manželský pár irackých utečencov ako zástupcov mnohých
starých ľudí, ktorí trpia následkami vojnových konfliktov.
Program sa začal
o pol deviatej pásmom biblických podnetov a svedectiev, ktoré sprevádzali vystúpenia
umelcov, spevákov a recitátorov. Prvý blok sa zameral na otázku o užitočnosti starého
človeka. Predstavil biblickú postavu Sáry, zaznela poézia a čítanie odkazov vnúčat
svojim starým rodičom a svedectvo dobrovoľníkov z Národného združenia seniorov z Bologne.
Druhý blok, ktorý hovoril o osamelosti starého človeka, priblížil biblické postavy
Noemi a Rút. Zaznelo tiež svedectvo mladého človeka o tom, akým vzácnym priateľom
mu bol telesne postihnutý starší muž, ktorého ako dobrovoľník opatroval až do jeho
smrti a ako tento človek ovplyvnil jeho život.
V treťom bloku, venovanom párom,
ktoré zotrvávajú pospolu až do vysokého veku, boli biblickými postavami Zachariáš
a Alžbeta. Svedectvo predniesol 92-ročný muž, už 62 rokov žijúci so svojou manželkou,
ktorá je však už pripútaná na vozíček a tak sledovala Námestie sv. Petra z domu cez
televíziu. Nasledoval blok s biblickými postavami Simeona a Anny, v ktorom hovorili
rehoľníci a rehoľníčky o dlhom živote v službe viery. Témou posledného piateho bloku
bolo odovzdávanie viery medzi generáciami, s biblickou postavou mučeníka Eleazára
z Knihy Makabejských. Svedectvo o viere a vzájomnom vzťahu predniesol taliansky manželský
pár s troma deťmi a deviatimi vnúčatami a tiež členovia Katolíckej asociácie starých
rodičov z Írska.
Seniorom na Námestí sv. Petra spievali viacerí talianski speváci.
Počas piesne Andreu Bocelliho „Con te partirò“ celé námestie privítalo potleskom Svätého
Otca Františka a spolu s ním prichádzajúceho emeritného pápeža Benedikta. Predseda
Pápežskej rady pre rodinu Mons. Vincenzo Paglia v pozdravnom príhovore hovoril o význame
názvu „Požehnanie dlhého života“, ktorý pre dnešné stretnutie vybrala pápežská rada.
Pripomenul miesto starých ľudí v Cirkvi a spoločnosti a ich dôstojnosť, pričom citoval
slová talianskej herečky Anny Maglianovej: „Som hrdá na svoje vrásky, zarobila som
si ich jednu po druhej“. Potom predstavil Svätému Otcovi a všetkým prítomným manželský
pár z Iraku, Mubaraka a Aneesu Hanových z mesta Karakoš neďaleko Mosulu, ktorí sú
manželmi 51 rokov, majú 10 detí a 12 vnúčat.
Mubarak sa na pápeža Františka
obrátil týmito slovami: „Ďakujeme Vám, Svätý Otec, za toto Vaše prijatie a za všetko,
čo robíte pre seniorov a pre všetkých kresťanov v Iraku. Chceme svojím svedectvom
povedať, že vojna je skutočné šialenstvo a dúfame, že svet sa poučí z tejto lekcie.“
Potom s bolesťou hovoril o tom, ako zamĺkli zvony kostolov provincie Ninive a ako
na nich vejú čierne vlajky džihádistov, pred ktorými obyvatelia utiekli do irackej
provincie Kurdistan a ďalších krajín. Na záver jeho svedectva zaznel Námestím sv.
Petra zvuk zvonov z irackého mesta Alkoš, 40 km od Mosulu, kde sa miestny kňaz don
Ghazwan spolu so svojimi farníkmi odvážil znovu obnoviť zvonenie napriek nebezpečenstvu.
Potom sa už ujal slova Svätý Otec. Jeho príhovor uvádzame v plnom znení:
Príhovor
Svätého Otca na stretnutí seniorov
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Ďakujem
vám, že ste prišli v takom hojnom počte! A vďaka za slávnostné prijatie. Dnes je váš
sviatok, náš sviatok! Ďakujem Mons. Pagliovi a všetkým, ktorí ho pripravili. Ďakujem
osobitne emeritnému pápežovi Benediktovi XVI. za jeho prítomnosť. Veľa ráz som povedal,
že sa teším tomu, aby býval tu vo Vatikáne, pretože to je ako mať v dome múdreho starého
otca. Ďakujem!
Počúval som svedectvá niektorých z vás, ktoré predstavujú skúsenosti
spoločné toľkým starým ľuďom a starým rodičom. No jedno bolo odlišné, svedectvo bratov
z Karakošu, ktorí utiekli pred násilným prenasledovaním. Všetci spoločne im vyslovme
osobitné „ďakujem“! Je to veľmi pekné, že ste sem dnes prišli: je to dar pre Cirkev.
A my vám ponúkame našu blízkosť, našu modlitbu a našu konkrétnu pomoc. Násilie voči
starým ľuďom je nehumánne, rovnako ako násilie páchané na deťoch. No Boh vás neopúšťa,
je s vami! S jeho pomocou ste a naďalej budete pamäťou pre váš ľud; a aj pre nás,
pre veľkú rodinu Cirkvi. Vďaka!
Títo bratia nám dosvedčujú, že aj v najťažších
skúškach starí ľudia, ktorí majú vieru sú ako stromy, ktoré naďalej prinášajú ovocie.
A toto platí aj v bežnejších situáciách, v ktorých však môžu byť iné pokušenia a iné
formy diskriminácie. O niektorých sme počuli z ďalších svedectiev.
Staroba
je osobitným spôsobom časom milosti, v ktorom Pán pre nás obnovuje jeho povolanie:
Volá nás udržiavať a odovzdávať vieru, volá nás modliť sa, osobitne prihovárať sa
za druhých, volá nás byť blízkymi tým, ktorí to potrebujú. Starí ľudia, starí rodičia,
majú schopnosť chápať obzvlášť ťažké situácie: je to úžasná schopnosť! A keď sa modlia
za tieto situácie, ich modlitba je silná, je mocná!
Starým rodičom, ktorým
sa dostalo požehnanie vidieť deti svojich detí (porov. Ž 128,6), je zverená veľká
úloha: odovzdávať životnú skúsenosť, rodinný príbeh, príbeh spoločenstva, históriu
národa; v jednoduchosti sa deliť s múdrosťou, i so samotnou vierou, s tým najcennejším
dedičstvom! Blažené sú rodiny, ktoré majú starých rodičov nablízku. Starý otec je
otcom dvojnásobne a stará mama je dvojnásobne matkou. V tých krajinách, kde bolo kruté
náboženské prenasledovanie, myslím napríklad na Albánsko, ktoré som navštívil minulú
nedeľu, v týchto krajinách to boli práve starí rodičia, kto prinášal deti v skrytosti
na krst a kto im odovzdával vieru. Skvele! Boli statoční v prenasledovaniach a zachránili
vieru v týchto krajinách!
No nie vždy starší človek, starý otec, stará matka,
má rodinu, ktorá ho môže prijať. A tak prichádzajú vhod domovy pre seniorov..., kiež
sú naozaj domovmi, a nie väznicami! A kiež slúžia starým ľuďom, a nie záujmom niekoho
iného! Nemajú čo byť také ústavy, v ktorých starí ľudia žijú zabudnutí, ako ukrytí,
zanedbaní. Cítim sa blízkym toľkým starým ľuďom, ktorí bývajú v týchto ústavoch, a
myslím s vďačnosťou na tých, ktorí ich chodia navštevovať a ujímajú sa ich. Domovy
pre seniorov by mali byť „pľúcami“ ľudskosti v tom-ktorom meste, štvrti či farnosti;
mali by byť „svätyňami“ ľudskosti, kde sa tomu, kto je starý a slabý, venuje taká
starostlivosť a opatera ako staršiemu bratovi či staršej sestre. Je také záslužné
navštíviť starého človeka! Pozrite na našich chlapcov a dievčatá: často ich vidíme
rezignovaných a smutných; nech idú navštíviť starého človeka, a stanú sa radostnými!
Je
tu však aj realita odkladania starých ľudí: koľkokrát sú starí ľudia odsúvaní bokom
s takými postojmi ponechania napospas, že ide o skutočnú skrytú eutanáziu! Je to výsledok
tej kultúry vyraďovania, ktorá prináša nášmu svetu toľko zla. Vyraďujú sa deti, vyraďujú
sa mladí, pretože nemajú prácu, a vyraďujú sa starí ľudia pod rúškom udržiavania „rovnováhy“
ekonomického systému, v centre ktorého nie je ľudská osoba, ale peniaze. Všetci sme
povolaní čeliť tejto jedovatej kultúre vyraďovania!
My kresťania, spolu so
všetkými ľuďmi dobrej vôle, sme povolaní trpezlivo budovať spoločnosť, ktorá bude
iná: pohostinnejšia, ľudskejšia, inkluzívnejšia, ktorá nepotrebuje vyraďovať toho,
kto je slabý na tele či na duchu, ale naopak, je to spoločnosť, ktorá svoje napredovanie
meria práve vo vzťahu k týmto osobám.
Ako kresťania a ako občania sme povolaní
vynachádzať s predstavivosťou a múdrosťou, cesty na zhostenie sa tejto výzvy. Národ,
ktorý sa nestará o starých rodičov a nezaobchádza s nimi dobre, je národom, ktorý
nemá budúcnosť! Prečo nemá budúcnosť? Pretože stráca pamäť a odtína sa od svojich
vlastných koreňov. Ale pozor: vy máte zodpovednosť udržiavať tieto korene živé vo
vás samých! Modlitbou, čítaním evanjelia, skutkami milosrdenstva. Takto zostaneme
ako živé stromy, ktoré ani v starobe neprestávajú prinášať ovocie. Jednou z najnádhernejších
vecí v živote rodiny, v našom ľudskom živote ako rodiny, je pohladiť dieťa a nechať
sa pohladiť starým otcom a starou mamou. Ďakujem!“ (Preklad: Jozef Bartkovjak SJ)
Nasledovala
svätá omša, pri ktorej so Svätým Otcom koncelebrovala stovka starších kňazov. Svätý
Otec sa opäť prihovoril v homílii, ktorú zameral na stretnutie Panny Márie s Alžbetou,
ako ho opisuje Lukášovo evanjelium, pričom toto stretnutie predstavil ako stretnutie
generácií. (Preklad bude publikovaný samostatne.) Liturgiu sprevádzal zbor
Cappella Sistina spoločne so Zborom Rímskej diecézy, ktorého 30. výročie pôsobenia
Svätý Otec pripomenul na záver pred modlitbou Anjel Pána. Pripomenul aj blahorečenie
biskupa Álvara del Portilla, ktoré sa konalo včera v Madride a zopakoval výzvu k modlitbe
za synodu, ktorá sa začne už o týždeň:
„Na budúcu nedeľu sa začne
synodálne zhromaždenie na tému rodiny. Je tu prítomný kardinál Baldisseri,
modlite sa za neho. Pozývam všetkých, jednotlivcov a spoločenstvá, modliť sa
za toto dôležité podujatie a zverujem tento úmysel do príhovoru Panny Márie,
Spásy rímskeho ľudu (Salus Populi Romani).“
Potom pápež František
modlitbou Anjel Pána spolu s veriacimi vyprosoval ochranu Panny Márie pre starých
ľudí celého sveta, osobitne za tých, ktorí sú v ťažkých situáciách. Po záverečnom
apoštolskom požehnaní podaním ruky pozdravil všetkých svojich koncelebrantov a veriacich
na celom námestí pozdravoval prechádzajúc pomedzi nich v otvorenom džípe. -jb-