Svätý Otec zasväteným osobám: Beda nám, ak hľadáme útechu mimo Pána!

Príhovor Svätého Otca počas vešpier s kňazmi a zasvätenými osobami 21. septembra v Katedrále sv. Pavla v Tirane. Týmito spontánnymi slovami pápež František reagoval na svedectvá, ktoré predniesli 84-ročný kňaz Ernest Simoni Troshani a 85-ročná rehoľná sestra Mária Kaletaová.

„Pripravil som si pre vás niekoľko slov, ale odovzdám ich arcibiskupovi, aby vám ich potom dal k dispozícii. Preklad je už pripravený, takže sa k nemu budete môcť dostať. Ale teraz mi napadlo povedať vám niečo iné.

V čítaní sme počuli: «Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás.» (2 Kor 1,3-4). Je to text, nad ktorým nás Cirkev pri vešperách pobáda rozjímať. Počas posledných dvoch mesiacov som sa pripravoval na túto návštevu čítaním dejín prenasledovania v Albánsku. A bolo to pre mňa prekvapením. Nevedel som, že váš ľud tak veľmi trpel! A potom dnes, na ceste z letiska až po námestie, som videl všetky tie fotografie mučeníkov. Vidieť, že tento národ ešte pamätá na svojich mučeníkov, na tých, čo tak veľmi trpeli!

Ste ľudom mučeníkov. A dnes, na začiatku tohto slávenia, som sa dotkol dvoch z nich. To, čo vám ja môžem povedať, je to, čo oni povedali svojím životom, svojimi jednoduchými slovami... Rozprávali s jednoduchosťou o veciach, ktoré sú však také bolestné. My sa ich môžeme spytovať: „Ako ste dokázali prežiť toľké súženia?“ A odpovedia nám to, čo sme počuli v tomto úryvku z druhého listu Korinťanom: „Boh je Otcom milosrdenstva a Bohom všetkej útechy. To on nás potešoval!“ Povedali nám to s touto svojou jednoduchosťou. No vytrpeli si mnoho. Trpeli fyzicky, psychicky, úzkosťou neistoty, či budú zastrelení a či nie, a takto žili, s týmto strachom. No Pán ich utešoval.

Myslím na Petra vo väzení, v reťaziach, celá Cirkev sa za neho modlila. A Pán Petra utešil. Tak isto aj mučeníkov, aj týchto dvoch, ktorých sme dnes počuli, Pán ich tiež utešil, pretože v Cirkvi boli ľudia, sväté a dobré starenky, mnohé klauzúrne sestry, Boží ľud, ktorý sa za nich modlil. A toto je tajomstvo Cirkvi: keď Cirkev prosí Pána, aby utešil svoj ľud; a Pán utešuje pokorne, dokonca aj v skrytosti. Utešuje v intimite srdca a utešuje veľmi mocne. Oni, som si istý, sa nechvália tým, čo prežili, lebo vedia, že to bol Pán, ktorý im dal ísť vpred. No oni nám čosi hovoria! Vravia nám, že pre nás, ktorí sme boli Pánom povolaní nasledovať ho zblízka, jediná útecha prichádza od neho.

Beda nám, ak hľadáme inú útechu! Beda kňazom, rehoľníkom, rehoľným sestrám, novickám a zasväteným osobám, keď hľadajú útechu ďaleko od Pána. Nechcem vás tu dnes „palicovať“, nechcem sa tu stať „katom“, no vedzte dobre: ak hľadáte útechu inde, nebudete šťastní! Ba viac: nebudeš schopný nikoho utešiť, lebo tvoje srdce nebolo otvorené pre útechu od Pána. A skončíš tak, ako hovorí prorok Eliáš ľudu Izraela, „krívajúc na obe nohy“. «Nech je zvelebený Boh Otec, Boh všetkej útechy, ktorý nás utešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás.» A to je to, čo dnes urobili títo dvaja. Pokorne, bez nárokov, bez toho, aby sa chválili, nám vykonali službu: utešili nás. Hovoria nám tiež: „Sme hriešnici, no Pán bol s nami. Toto je cesta. Nenechajte sa odradiť!“ Prepáčte mi, že vás dnes používam ako príklad, no všetci musíme byť príkladom jeden pre druhého. Cestou domov si dobre uvedomme: dnes sme sa dotkli mučeníkov.“

Preklad: Zuzana Klimanová