• Home Archivio

Slová pápeža Františka albánskym kňazom,
rehoľníkom a seminaristom

Prinášame text príhovoru Svätého Otca Františka pri slávení vešpier s kňazmi, rehoľníkmi, seminaristami a laickými hnutiami v Katedrále sv. Pavla v Tirane dňa 21. septembra 2014. Text, ktorý nasleduje, Svätý Otec odovzdal prítomným v písomnej podobe, pričom sa im prihovoril v spontánnom prejave. (Preklad predneseného príhovoru bude publikovaný samostatne.)

„Drahí bratia a sestry!

Je pre mňa veľkou radosťou, že sa s vami môžem stretnúť vo vašej milovanej domovine; vzdávam za to vďaky Bohu a vám ďakujem za vaše prijatie! Tu uprostred vás môžem lepšie vyjadriť moju blízkosť vášmu evanjelizačnému úsiliu.

Odkedy sa vaša krajina oslobodila spod diktatúry, cirkevné komunity sa opäť uviedli do chodu a zorganizovali sa k pastoračnej činnosti, hľadiac s nádejou do budúcnosti. Moje uznanie zvlášť smeruje k tým pastierom, ktorí zaplatili drahú cenu za svoju vernosť Kristovi a za rozhodnutie zostať zjednotení s Petrovým nástupcom. Odvážne sa zachovali v ťažkostiach a skúškach! Sú ešte medzi nami kňazi a rehoľníci, čo zažili skúsenosť väzenia a prenasledovania, tak ako táto sestra a tento brat, ktorí nám vyrozprávali svoj príbeh. Vrúcne vás objímam a chválim Boha za vaše verné svedectvo, ktoré je povzbudením pre celú Cirkev, aby s radosťou pokračovala v ohlasovaní evanjelia.

Stavajúc na hodnote takejto skúsenosti môže Cirkev v Albánsku rásť vo svojej misijnosti a apoštolskej odvahe. Poznám a oceňujem nasadenie, s akým čelíte novým formám „diktatúry“, ktoré hrozia zotročením jednotlivcov i komunít. Ak sa ateistický režim snažil udusiť vieru, tak tieto diktatúry môžu ešte rafinovanejšie udusiť kresťanskú lásku. Mám tu na mysli individualizmus, rivalitu a nenávistné konfrontácie: ide o svetskú mentalitu, ktorá dokáže nakaziť aj kresťanskú komunitu. Netreba sa ale nechať týmito ťažkosťami odradiť; nemajte strach ďalej kráčať Pánovou cestou. On je vždy po vašom boku, udeľuje vám svoju milosť a pomáha vám, aby ste jeden druhého podržali, prijímali sa navzájom takí, akí ste, s pochopením a milosrdne, a aby ste zušľachťovali bratské spoločenstvo.

Evanjelizácia je účinnejšou, keď sa uskutočňuje jednomyseľne a úprimnou spoluprácou medzi rozličnými cirkevnými zložkami a medzi misionármi a miestnym duchovenstvom: toto si vyžaduje odvahu vo vyhľadávaní foriem spoločnej práce a vzájomnej pomoci v oblastiach katechézy, katolíckeho vzdelávania, ako aj v oblasti ľudského pozdvihnutia a charity. V týchto oblastiach je rovnako cenný aj prínos cirkevných hnutí, ktoré vedia projektovať a pracovať v jednote s Pastiermi a tiež medzi sebou navzájom. A to je to, čo vidím tu: biskupi, kňazi, rehoľníci a laici – jedna Cirkev, ktorá túži kráčať v bratstve a jednote.

Keď sa láska ku Kristovi postaví nad všetko ostatné, aj nad oprávnené osobitné požiadavky, potom sa staneme schopnými vyjsť zo seba samých, z našich osobných a skupinových malicherností, a ísť smerom k Ježišovi, ktorý nám prichádza v ústrety v našich bratoch a sestrách; jeho rany sú ešte aj dnes stále viditeľné na tele mnohých mužov a žien, trpiacich hladom a smädom, ponižovaných, ktorí sú vo väzení či v nemocnici. Iba tak, že sa citlivo dotkneme týchto rán a budeme ich liečiť, je možné žiť evanjelium do hĺbky a uctievať Boha, ktorý žije uprostred nás.

Je tak veľa problémov, s ktorými sa každodenne stretávate! Tie vás vyzývajú so zanietením sa pohrúžiť do veľkorysej apoštolskej práce. Avšak, všetci vieme, že sami nič nezmôžeme. «Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú» (Ž 127,1). Toto povedomie nás volá k tomu, aby sme každý deň dali Pánovi patričný priestor, venovali mu čas, otvorili mu srdce, aby mohol konať v našom živote a v našej misii. To, čo Pán sľubuje za dôverujúcu a vytrvalú modlitbu, prekonáva všetko, čo si len môžeme predstaviť (porov. Lk 11,11-12): okrem toho, o čo prosíme, nám Pán udelí aj Ducha Svätého. Uprostred tých najnaliehavejších a najťažších úloh sa kontemplatívny rozmer nášho života stáva nevyhnutným. Čím viac nás naša misia volá ísť až k existenčným perifériám, tým viac naše srdce cíti vnútornú potrebu zjednotenia sa s Kristovým srdcom, plným milosrdenstva a lásky.

A mysliac na to, že kňazov a zasvätených ešte nie je nadostač, Pán Ježiš opakuje dnes aj nám: «Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.» (Mt 9,37-38) Netreba zabudnúť na to, že táto modlitba vychádza z pozorovania: vychádza z pohľadu Ježiša, ktorý vidí veľkú žatvu. Máme aj my takýto pohľad? Dokážeme rozoznať hojnosť plodov, ktorým dala rast Božia milosť, a množstvo práce, ktorú je potrebné ešte urobiť na Pánovom poli? Práve z pohľadu na Božie pole naplneného vierou sa rodí modlitba, každodenné naliehavé dovolávanie sa u Pána po kňazských a rehoľných povolaniach. Drahí seminaristi, postulanti a novici, vy ste ovocím tejto modlitby Božieho ľudu, ktorá vždy predchádzala a sprevádza vašu osobnú odpoveď. Cirkev v Albánsku potrebuje váš entuziazmus a vašu veľkodušnosť. Čas, ktorý teraz venujete solídnej spirituálnej, teologickej, komunitárnej a pastorálnej formácii, bude neskôr zhodnotený vo vašej adekvátnej službe Božiemu ľudu. Ľudia hľadajú viac svedkov, ako učiteľov. Pokorných svedkov Božieho milosrdenstva a nežnosti, kňazov a rehoľníkov pripodobnených Ježišovi Dobrému Pastierovi, schopných tlmočiť Kristovu lásku všetkým.

Spoločne s vami a s celým albánskym ľudom chcem vzdať Bohu vďaku za všetkých misionárov a misionárky, ktorých činnosť bola pre znovuzrodenie sa Cirkvi v Albánsku rozhodujúcou a ktorá má svoje opodstatnenie ešte aj dnes. Títo misionári významne prispeli k upevneniu duchovného dedičstva, ku ktorého zachovaniu prispeli biskupi, kňazi, zasvätené osoby a albánski laici v podmienkach najtvrdších skúšok a súžení. Pripomeňme si ohromnú prácu, ktorú vykonali náboženské inštitúty pre obnovenie katolíckeho vzdelávania: toto úsilie si zasluhuje uznanie a podporu.

Drahí bratia a sestry, nenechajte sa odradiť ťažkosťami; idúc v stopách vašich otcov, buďte vytrvalí vo vydávaní svedectva o Kristovi a kráčajte «spoločne s Bohom, smerom k nádeji, ktorá nikdy nesklame». Buďte si istí, že na tejto vašej ceste vás sprevádza a podporuje celá Cirkev. Zo srdca vám ďakujem za toto stretnutie a zverujem každého z vás a vaše spoločenstvá, projekty a nádeje svätej Božej Matke. Zo srdca vám žehnám a prosím vás: modlite sa za mňa.“

Preklad: Martina Korytiaková