Pápež František biskupom: Nič nie je dôležitejšie než privádzať ľudí k Bohu!

Vo štvrtok 18. septembra sa pápež František stretol vo Vatikáne s dvoma väčšími skupinami biskupov. Prvú tvorili pätnásti členovia Konferencie biskupov Pobrežia Slonoviny na čele s arcibiskupom Abidžanu Mons. Jean-Pierre Kutwom. Biskupi, ktorí si okrem osobných rozhovorov prevzali v písomnej podobe pripravený príhovor Svätého Otca, sa v rámci návštevy Ad limina zdržia v Ríme do konca týždňa. Po nich Svätý Otec prijal skupinu nových biskupov z celého sveta, vysvätených v období uplynulého roka. Títo v Ríme absolvovali formačný kurz, každoročne organizovaný Kongregáciou pre biskupov a Kongregáciou pre východné cirkvi. Stretnutie, ktoré sa konalo v Klementínskej sále, Svätý Otec využil na vytvorenie osobného kontaktu s každým z nich z tváre do tváre: „Je krásne vidieť, ako sa v tvári každého odráža jeho osobné tajomstvo a čítať v nej to, čo tam vpísal Pán. Je útechou môcť konštatovať, že Boh nenechá svoju Nevestu bez pastierov podľa jeho srdca.“

V príhovore biskupom začínajúcim svoju službu sa pápež František sústredil na potrebu blízkosti biskupa k miestnej cirkvi, osobitne voči kňazom a Božiemu ľudu. Zdôraznil význam stabilnej prítomnosti biskupa v diecéze a jeho postoja lásky, ktorá ho postupom času pripodobní k veriacemu spoločenstvu tak, ako sa milujúci manželia po rokoch začínajú ponášať jeden na druhého. Vyzval biskupov ísť do hĺbky, „prebývať v Pánovi“ a neunikať od neho, byť zahĺbení v jeho slove a v Eucharistii a predovšetkým v jeho kríži: „Vaším povolaním nie je byť strážcami akejsi zlyhávajúcej masy, ale byť udržiavateľmi evanjeliovej radosti - Evangelii gaudium -, a preto vám nesmie chýbať to jedinečné bohatstvo, ktoré máme, aby sme ho rozdávali, a ktoré si svet sám nemôže darovať: radosť z Božej lásky.“

Biskupov povzbudil, aby stáli pri svojom ľude aj v jeho zlyhaniach a nepodľahli pokušeniu chcieť ho vymeniť za iný: „Milujte ľud, ktorý vám Boh dal, aj keby sa «dopustili veľkých hriechov», neúnavne «vystupujte k Pánovi» vyprosovať od neho odpustenie a nový začiatok, aj za tú cenu, že budú zotreté mnohé vaše nepravé obrazy o Božej tvári alebo predstavy o tom, ako udržiavať ľud v spojení Bohom (porov. Ex 32,30-31).“

Ďalšie povzbudenie sa týkalo starostlivosti biskupa o kňazov, venovania „vnútorného priestoru“ pre ich prijatie s vnímavosťou voči ich potrebám. Napokon Svätý Otec hovoril o vzťahu biskupa k Božiemu ľudu: „Tento ľud potrebuje vašu trpezlivosť, aby ste ho opatrovali a viedli ho k rastu. Viem dobre, ako veľmi sa naša doba stala púšťou. Osoží teda pri vedení vášho ľudu napodobňovať Mojžiša, bez strachu, že zomriete v cudzine, ale stravujúc celú vašu energiu nie pre seba, ale pre vovedenie k Bohu tých, ktorých vediete. Nič nie je dôležitejšie než privádzať ľudí k Bohu! Zvlášť vám kladiem na srdce mladých a starších.“ Svoj príhovor pápež František zakončil žičením, aby noví biskupi dokázali prebúdzať svoje cirkvi ako bdejúci strážcovia, ako mužovia schopní zušľachťovať Božiu roľu a ako pastieri, ktorí dokážu neustále obnovovať jednotu a svornosť. -jb-