Pápež na sviatok Sedembolestnej: Máme dve Matky - Máriu a Cirkev
Vatikán 15. septembra - Tak ako by bez Márie nebol Ježiš, tak ani bez Cirkvi nemožno
ísť vpred. To sú slová Svätého Otca z rannej svätej omše v Dome sv. Marty pri príležitosti
liturgickej spomienky Bolestnej Panny Márie. Pápež František pripomenul, že liturgia
nám ukazuje pokornú a tichú Matku po tom, ako nám včera predostrela preslávny kríž.
V Liste Hebrejom z prvého čítania (Hebr 4,7-9) zdôraznil tri silné slová: Ježiš sa
učil, poslúchal a trpel. Je to opak toho, čo sa prihodilo nášmu otcovi Adamovi, ktorý
sa nechcel naučiť tomu, čo mu prikazoval Pán, nechcel trpieť, ani poslúchať. Ježiš,
naopak, aj keď bol Bohom, ponížil sa, pokoril sa a stal sa sluhom. Toto je sláva Kristovho
kríža:
„Ježiš prišiel na svet, aby sa naučil byť človekom a zároveň, aby
kráčal spolu s ľuďmi. Prišiel na svet poslúchať a aj poslúchal. Ale tejto poslušnosti
sa naučil vďaka utrpeniu. Adam vyšiel z raja s prísľubom, ktorý trval mnoho storočí.
Dnes, vďaka tejto poslušnosti, vďaka Ježišovmu sebazrieknutiu
a uponíženiu sa, sa tento prísľub stal nádejou. A Boží ľud kráča s bezpečnou
nádejou. Aj Matka, „nová Eva“, ako ju nazýva sám Pavol, je účastná
na tejto Synovej ceste: učila sa, trpela a poslúchala. A stala sa Matkou.“
Evanjelium
nám ukazuje Máriu pod krížom. Ježiš povedal Jánovi: «Hľa tvoja matka». Mária bola
podľa slov Svätého Otca „pomazaná za Matku“:
„A toto je aj naša nádej.
My nie sme sirotami, máme mamy - matku Máriu, ale aj Cirkev je Matkou a je pomazaná
za Matku vtedy, keď ide cestou Ježiša a Márie: cestou poslušnosti, utrpenia,
a keď sa snaží neustále sa učiť Pánovej ceste. Tieto dve ženy
– Mária a Cirkev – sú nositeľkami nádeje, ktorou je Kristus; dávajú
nám Krista, rodia v nás Krista. Bez Márie by nebol Ježiš Kristus. Bez Cirkvi nemôžeme
ísť vpred.“
Ako hovorí Svätý Otec, sú tu dve ženy a dve matky a popri nich
naša duša, ktorá, ako hovorieval mních Izák, opát z kláštora v Stelle, je „ženského
rodu“ a pripomína Máriu a Cirkev:
„Dnes, keď hľadíme na túto ženu
stojacu pri kríži, tak pevnú v nasledovaní svojho syna v utrpení, aby sa naučila
poslušnosti, hľadiac na ňu hľadíme na Cirkev a hľadíme na našu Matku. A hľadíme tiež
na našu maličkú dušu, ktorá sa nikdy nestratí, ak bude aj naďalej ako žena
stáť v blízkosti týchto dvoch veľkých žien, ktoré nás
v živote sprevádzajú: Márie a Cirkvi. A ako z raja odišli naši rodičia s prísľubom,
tak my dnes môžeme ísť vpred s nádejou, ktorú nám dáva naša Matka
Mária stojaca neochvejne pod krížom, ako aj naša Svätá Matka hierarchická Cirkev.
-zk-