2014-09-14 19:45:48

Evangelii gaudium - motívy k radostnému ohlasovaniu evanjelia – 6


RealAudioMP3 Evanjelizovať znamená aj v slabosti dôverovať Duchu Svätému

Keďže nie vždy vidíme tieto klíčky, potrebujeme vnútornú istotu, teda presvedčenie, že Boh dokáže konať za každých okolností aj uprostred zdanlivého zlyhania, pretože „tento poklad máme v hlinených nádobách“ (2 Kor 4, 7). Túto istotu voláme „zmysel pre tajomstvo“. Znamená to byť si istý, že kto sa z lásky ponúkne a daruje Bohu, určite prinesie úrodu (porov. Jn 15, 5). Táto plodnosť je často neviditeľná, nehmatateľná, nedá sa vyjadriť číslami. Človek vie, že jeho život prinesie ovocie, ale nenárokuje si poznať ako, kde ani kedy. Má istotu, že nijaký z jeho skutkov vykonaných s láskou sa nestratí, že sa nestratí nijaká z jeho starostí o druhých, nijaký prejav lásky pre Boha, nijaká štedrá námaha a nijaká bolestná trpezlivosť. Toto všetko prúdi vôkol sveta ako životná sila. Niekedy sa nám zdá, že sme našimi silami nedosiahli žiadny výsledok, ale misia nie je obchod alebo podnikový projekt; nie je to humanitárna organizácia ani divadlo, aby sme počítali, koľko ľudí prišlo vďaka našej propagande; je to čosi omnoho hlbšie, čo uniká každému meraniu. Pán možno použije naše snahy, aby svoje požehnanie vylial na nejakom inom mieste, kam sa my nikdy nedostaneme. Duch Svätý pôsobí, ako sám chce, kedy chce a kde chce; my sa darúvame s odovzdanosťou, ale bez toho, aby sme si nárokovali vidieť jasné výsledky. Naučme sa odpočívať v nežnosti Otcovho náručia uprostred nášho štedrého a tvorivého snaženia. Poďme ďalej s plným nasadením, ale dovoľme, aby on zúrodnil naše námahy, ako sám chce. (279)


Na udržanie živého misionárskeho zápalu je potrebné rozhodne dôverovať Duchu Svätému, pretože on „prichádza na pomoc našej slabosti“ (Rim 8, 26). Túto štedrú dôveru však treba niečím oživovať, a preto ho musíme neustále vzývať. On nás môže uzdraviť zo všetkého, čo nám berie sily v misionárskom snažení. Je pravda, že táto dôvera v neviditeľné môže spôsobiť aj závrat: je to ako pohrúžiť sa do mora, v ktorom nevieme, čo stretneme. Ja sám som to mnohokrát zažil. Niet však väčšej slobody, než je tá, keď sa dáme viesť Duchom; keď sa vzdáme prepočítavania a kontrolovania a keď mu dovolíme, aby nás osvetľoval, viedol, smeroval a poháňal tam, kam on chce. On dobre vie, čo je v každej dobe a v každom okamihu potrebné. Toto znamená byť tajomne plodnými! (280)


Existuje jedna forma modlitby, ktorá nás osobitným spôsobom povzbudzuje, aby sme sa snažili evanjelizovať, a motivuje nás tiež hľadať dobro druhých: je to modlitba príhovoru, orodovania. Všimnime si na chvíľu vnútorný svet takého veľkého hlásateľa evanjelia, akým bol svätý Pavol, aby sme si uvedomili, aká bola jeho modlitba. Bola to modlitba plná ľudí: „Vždy, v každej svojej modlitbe... s radosťou prosím za vás všetkých... veď vás v srdci nosím“ (Flp 1, 4. 7). Tu vidíme, že modlitba príhovoru nás neoddeľuje od skutočnej kontemplácie, pretože kontemplácia, ktorá vynecháva ľudí, je podvodom. (281)

Tento postoj sa premieňa aj na vzdávanie vďaky Bohu za druhých: „Predovšetkým vzdávam vďaky svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za vás všetkých“ (Rim 1, 8). Je to neustále vďakyvzdávanie: „Ustavične vzdávam vďaky svojmu Bohu za vás pre Božiu milosť, ktorú ste dostali v Kristovi Ježišovi“ (1 Kor 1, 4); „Vzdávam vďaky svojmu Bohu zakaždým, keď si na vás spomeniem“ (Flp 1, 3). Nie je to pochybovačný, negatívny alebo beznádejný pohľad, ale pohľad duchovný; pohľad hlbokej viery, ktorá si uvedomuje, čo Boh koná v živote druhých ľudí. Zároveň je to vďačnosť vyvierajúca zo srdca, ktoré je naozaj pozorné voči ostatným. Takýmto spôsobom hlásateľ evanjelia, keď sa vynorí z modlitby, do ktorej sa pohrúžil, bude mať srdce štedrejšie a oslobodené od izolovaného svedomia, bude v ňom túžba konať dobro a prežívať život s druhými. (282)


Veľkí Boží muži a ženy boli aj veľkými orodovníkmi. Orodovanie je ako „kvas“ v lone Trojice. Je to vstúpenie do Otcovho vnútra a objavenie nových dimenzií, ktoré osvecujú a premieňajú konkrétne situácie. Mohli by sme povedať, že Božie srdce je dojaté orodovaním, avšak on nás v skutočnosti vždy predchádza, a tak to, čo my môžeme dosiahnuť svojím orodovaním, je, že jeho moc, jeho láska a jeho vernosť sa jasnejšie prejavia v ľude. (283)








All the contents on this site are copyrighted ©.