Pápež v Redipuglii:Obráťme sa od ‚Čo je mňa do toho?‘ k plaču
Vatikán/Taliansko 13. septembra - Pápež František slávil v sobotu 13. septembra svätú
omšu na mieste vojenského pamätníka Redipuglia pri príležitosti 100. výročia Prvej
svetovej vojny, aby sa tu modlil za obete všetkých vojen a odovzdal svetu posolstvo
pokoja.
Po prílete a privítaní štátnymi predstaviteľmi a arcibiskupom Gorizie
Mons. Carom Robertom Redaellim Svätý Otec navštívil najprv miestny rakúsko-uhorský
cintorín, kde je pochovaných 15-tisíc vojakov. Pri vstupe do objektu vojenského pamätníka
Redipuglia pápeža privítal taliansky vojenský ordinár Mons. Santo Marcianò.
Asi
15-tisíc veriacich sa zúčastnilo na následnom eucharistickom slávení. So Svätým Otcom
koncelebrovali kardinál Christoph Schönborn, arcibiskup Viedne a Josip Bozanic, arcibiskup
Záhrebu, kardnál Miloslav Vlk, emeritný pražský arcibiskup, 60 biskupov, z toho13
vojenských ordinárov a početná skupina vojenských kaplánov. Liturgiu sprevádzal spevácky
zbor talianskych vojakov a námorníkov. Na slávení sa zúčastnili aj členovia Deviatej
púte ordinariátu OS a OZ SR, vedenej vojenským ordinárom Mons. Františkom Rábekom,
ďalej delegácie z Maďarska, Slovinska, Rakúska a Chorvátska, ale aj zástupcovia židov
a moslimov.
V homílii Svätý Otec označil akúkoľvek vojnu za šialenstvo a dodal
silné slová na margo aktuálnej situácie, ktorú nazval treťou svetovou vojnou, „vedenou
po častiach“: „Aj dnes je mnoho obetí... Ako je to možné? Je to možné preto,
že v zákulisí existujú záujmy, geopolitické plány, chamtivosť po peniazoch
a moci, je tu zbrojný priemysel, ktorý sa zdá byť veľmi dôležitým! A tí, čo plánujú
teror, títo organizátori konfliktu, ako aj tí, čo obchodujú so zbraňami, majú v srdci
napísané: ‚Čo je mňa do toho?‛.“ Vzápätí pápež dodal výzvu na obrátenie srdca,
obrátenie od onoho Kainovho ‚Čo je mňa do toho?‘ k plaču: „K plaču
nad všetkými padlými počas «zbytočného krviprelievania», za všetky obete vojnového
šialenstva všetkých čias. Plač, bratia, ľudstvo potrebuje plakať, a toto je hodina
plaču.“ (Plné znenie homílie je publikované nižšie.)
Na konci svätej
omše bola prednesená modlitba za padlých a obete vojen. Svätému Otcovi za návštevu
Redipuglie poďakoval Mons. Marcianò, vojenský ordinár. Talianska ministerka obrany
Roberta Pinottiová podarovala pápežovi prenosný vojenský oltár, používaný počas Prvej
svetovej vojny. Náčelník štábu admirál Luigi Binelli Mantella spolu s armádnym generálom
Claudiom Grazianom dali pápežovi Bergogliovi historickú listinu, výpis z matriky s
uvedením mena a niekoľkých dát pápežovho starého otca: „Giovanni Carlo Bergoglio,
narodený v Asti v roku 1884, ktorý ako člen pluku talianskych ostrostrelcov bojoval
počas Prvej svetovej vojny v zákopoch pri rieke Isonzo.“ „Prosím, prijmitetento darakoprejavodhodlanianášhovojska premeniť dejinyvojnyna
dejiny pokoja“ – povedal vojenský ordinár.
Pápež František následne
odovzdal prítomným ordinárom a biskupom votívnu lampu sv. Františka z Assisi na znak
posolstva pokoja. Svetlo lampy bude v ich diecézach pripomienkou hrôz a následkov
vojen, ale tiež akéhokoľvek násilia a nespravodlivosti.
Potom, ako Ján Pavol
II. v roku 1992 prišiel ako pútnik do Redipuglie, dnes teda opäť prišiel pápež na
miesto, kde odpočíva vyše 100-tisíc vojakov, z nich 60-tisíc neznámych. Počas dnešnej
návštevy používal pápež František na presun uzavreté auto na zvýraznenie a zachovanie
atmosféry uzobrania a modlitby, čo bolo cieľom dnešnej pastoračnej návštevy, trvajúcej
len štyri hodiny. Krátko popoludní sa pápež František vrátil späť do Vatikánu. -jk-
Nasleduje
plné znenie homílie pápeža Františka:
Po tom, ako som mal možnosť obdivovať
krásu tohto regiónu, kde muži a ženy pracujú a starajú sa o svoje rodiny, kde sa deti
hrajú a starší ľudia snívajú... nachádzajúc sa tu, na tomto mieste, blízko tohto cintorína,
môžem povedať len jedno: vojna je šialenstvom.
Kým Boh pokračuje v udržiavaní
svojho stvorenstva a my, ľudia, sme povolaní spolupracovať na jeho diele, vojna ničí.
Ničí aj to najkrajšie, čo Boh stvoril: človeka. Vojna všetko obracia na ruby, dokonca
aj bratské puto. Vojna je šialená, plánom jej rozvoja je skaza: chce sa rozvíjať prostredníctvom
ničenia!
Chamtivosť, netolerancia, ambícia mať moc... to sú motívy, ktoré vedú
k šialenému rozhodnutiu a tieto motívy sú častokrát ospravedlňované ideológiou. Ale
ešte predtým je tu vášeň, je tu nezriadený impulz. Ideológia je ospravedlnením, a
ak neexistuje ideológia, je tu Kainova odpoveď: «Neviem.(Čo je mňa do toho
– preklad talianskeho textu, pozn. red.) Či som ja strážca svojho brata?»
(Gen 4, 9). Vojna nikomu nehľadí do tváre: starcom, deťom, mamám, otcom... ‚Čo je
mňa do nich?‛
Nad vstupom do tohto cintorína sa vznáša posmievačné motto vojny:
‚Čo je mňa do toho?‛. Všetci títo ľudia, ktorí tu odpočívajú, mali svoje plány, svoje
sny..., no ich životy boli pretrhnuté. Prečo? Pretože ľudstvo vravelo: ‚Čo je mňa
do toho?‛.
Aj dnes, po druhom krachu ďalšej svetovej vojny, môžeme azda hovoriť
aj o tretej vojne, vedenej akoby „po častiach“ – prostredníctvom zločinov, krviprelievania,
skazy... Ak chceme byť úprimní, na prvých stranách novín by mal byť titulok: ‚Čo je
mňa do toho?‛. Kain by povedal: «Či som ja strážca svojho brata?»
Tento
postoj je presným opakom toho, o čo nás žiada Ježiš v evanjeliu. Počuli sme, že on
sa nachádza v tom najmenšom z našich bratov: on, Kráľ, Sudca sveta, on je hladným,
smädným, cudzincom, chorým, väzňom... Ten, kto sa postará o brata, vstúpi do radosti
Pánovej. Kto to však nerobí, kto svojím zanedbávaním dobrého hovorí: ‚Čo je mňa do
toho?‛, zostáva vonku.
Na tomto mieste a na tom druhom cintoríne sa nachádza
mnoho obetí. Dnes si ich pripomíname. Je tu plač, žiaľ, bolesť. Pripomíname si tu
obete všetkých vojen sveta. Aj dnes je mnoho obetí... Ako je to možné? Je to možné
preto, že v zákulisí existujú záujmy, geopolitické plány, chamtivosť po peniazoch
a moci, je tu zbrojný priemysel, ktorý sa zdá byť veľmi dôležitým! A tí, čo plánujú
teror, títo organizátori konfliktu, ako aj tí, čo obchodujú so zbraňami, majú v srdci
napísané: ‚Čo je mňa do toho?‛
Múdrym prináleží uznať chyby, pocítiť za ne
bolesť, kajať sa, prosiť o odpustenie a plakať. S postojom: ‚Čo je mňa do toho?‛,
ktorý majú v srdci vojnoví špekulanti možno získajú mnoho, no ich skorumpované srdce
stratilo schopnosť plakať. Kain neplakal, nemohol plakať. Kainov tieň nás tu, na tomto
cintoríne, dnes zahaľuje. Vidieť ho tu. Vidieť ho v histórii od roku 1914 až po dnešné
dni. A je ho vidieť aj v našej dobe.
Srdcom syna, brata, otca vás všetkých
žiadam a pre nás všetkých prosím o obrátenie srdca: o obrátenie od: ‚Čo je mňa do
toho?‛ k plaču. K slzám nad všetkými padlými počas „zbytočného krviprelievania“, za
všetky obete vojnového šialenstva všetkých čias. Plač. Bratia, ľudstvo potrebuje plakať
a toto je hodina plaču.