Svätý Otec v homílii: Napomínajme, ale v láske, pravde a pokore
Vatikán 12. septembra 2014 - Skutočné bratské napomínanie je bolestivé, pretože vychádza
z lásky, pravdy a pokory. Povedal pápež František pri dnešnom slávení Eucharistie
z liturgickej spomienky Mena preblahoslavenej Panny Márie v kaplnke Domu sv. Marty.
Upozornil pritom, že ak nám napomínanie robí radosť, tá nie je od Boha. V evanjeliu
dňa (Lk 6, 39-42) Ježiš karhá tých, ktorí vidia triesku v oku svojho brata, a nevnímajú
brvno vo svojom vlastnom oku. V komentári k tomuto úryvku sa Svätý Otec vracia k téme
bratského napomenutia. Ako poznamenal, brat, ktorý urobí chybu, by mal byť napomenutý
s láskou:
„Nemožno napomínať človekabez láskyamilosrdenstva. Nemožno robiťchirurgický
zákrokbezanestézie. Nemôže sa to,
pretože pacientzomrieod bolesti. Aláskaje akoanestetikum, ktorépomôžeprijaťliečbuaakceptovaťnapomenutie. Zobrať ho na bok a povedať mu to sjemnosťou, láskou.“
Na druhom mieste, musíme
hovoriť pravdu, pokračoval Svätý Otec: „Nehovor niečo, čo nie je pravda. Koľkokrát
sa v našich komunitách hovorí o inej osobe, čo nie je pravda, iba klebety. Ak by to
aj bola pravda, ničí to povesť tej osoby.“ „Ohováranie zraňuje; ohováranie je fackou
na povesti človeka, na srdci človeka. Iste, keď ti povedia pravdu, nie je príjemné
počuť to, ale ak je povedaná s láskou a milosrdenstvom, je ľahšie prijateľná.“ Z tohto
dôvodu „musíme hovoriť o chybách iných“ s láskou. Tretím bodom je napomínať s pokorou:
Ak musíš napomenúť za nejakú maličkú chybu, pamätaj, že ty ich máš mnohé a väčšie!“
„Bratské
napomenutiejeskutkom na uzdravovanietelaCirkvi. Keď je niekde diera v tkanive Cirkvi,
musí byť zašitá. Je toako keď mamy
ababičkyzašívajú, je nutné postupovaťopatrne,tak sa musí postupovať aj pribratskom
napomínaní. Ak nie sischopnýtourobiť sláskou, milosrdenstvom, pravdouapokorou, spôsobíš krivdu, zraneniesrdcatejosoby, ak pridáš navyše klebetu,ktorá
zraňuje, stanešsaslepýmpokrytcom,
ako hovoríJežiš. «Pokrytec, vyhoď najprv
brvno zo svojho oka!» Pokrytec! Uvedomtesi,
žety si väčšíhriešnikako ten druhý,
ale akobratmusíšpomáhať ausmerňovaťiných.“
„Znakom, ktorý nám snáď
môže pomôcť, je skutočnosť, že keď cítime „istú radosť“, keď vidíme niečo čo sa nemá
a máme nutkanie napomenúť za to. Vtedy musíme „byť na pozore, pretože to nie je od
Pána“:
„Pri Pánovi je vždykríž, ťažkosťrobiť dobrúvec; pri Pánovi jevždyláska, ktoránásprivádza kjemnosti. Nesúďte. Mykresťaniamámepokušenie počínať si akolekári:
stavať samimohryhriechuamilosti, akoby sme bolianjeli.Nie! To je to, čohovorí Pavol:
«Aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý.» Akresťan,
ktorýv komunitenerobí tieto veci,anibratskénapomenutiev láske,
v pravdeapokore, sa diskvalifikovaný!
Nedokázal staťsazrelýmkresťanom.
Kiežnám Pánpomôževtejtobratskejslužbe, takej krásnejatakejbolestivej, pomáhať našimbratomasestrám, byťlepšímia
nech nám pomáharobiťto vždy sláskouvpravdeapokore.“
-jk-