Kardinál Sandri na samite vo Washingtone

Vatikán/ USA 10. septembra – Prefekt kongregácie per východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri včera vystúpil na inauguračnom samite organizácie Na obranu kresťanov (In Defense of Christians - IDC). Na tomto zhromaždení, ktoré sa vo Washingtone koná od 9. do 11. septembra, sa zúčastňujú experti na ľudské práva, viacerí verejní činitelia, diplomati, či zástupcovia kresťanskej diaspóry Blízkeho východu. Hlavným dôvodom samitu je priviesť všetkých členov kresťanskej diaspóry na Blízkom východe k jednote a solidarite.

Kardinál Sandri sa vo svojom príhovore, ktorý adresoval Stálej rade Konferencie biskupov USA, sústredil na situáciu kresťanov na Blízkom východe, s dôrazom na Irak a Sýriu. Konflikty pretrvávajúce v týchto krajinách podľa jeho slov „zraňujú ľudskú dôstojnosť, najmä kresťanských bratov a sestier, ako katolíkov, tak aj iných kresťanov“. Kardinál Sandri spomenul utrpenie tých najslabších skupín obyvateľstva, ako sú deti, ženy a starci, pripomenul množstvo utečencov, ale aj unesených biskupov a kňazov v Sýrii. Keďže samit sa odohrával v USA, nemohol nespomenúť aj dvoch brutálne zavraždených amerických novinárov v Iraku.

V príhovore sa kardinál zaoberal aj otázkou ťažkej situácie kresťanských cirkví na Blízkom východe: „Cirkvi, ktoré v apoštolskej ére veľkou časťou prispeli k šíreniu evanjelia, sú teraz otrasené od základov a ich existencia je ohrozená“. Spomenul cirkev v Jeruzaleme, Antiochijskú cirkev, ako aj Chaldejskú cirkev Babylónie. „Ak sú tieto cirkvi - historické matky evanjelizačnej misie – zasiahnuté pri základoch, my ako ich deti, nemôžeme zostať ticho“, povedal kardinál Sandri. Pokračujúca prítomnosť týchto cirkví na mieste ich pôvodu sa dotýka zdroja spoločnej kresťanskej viery. „Boh si vybral túto časť sveta za «kolísku univerzálneho plánu spásy».“ Citujúc slová pápeža Františka z plenárneho zasadania členov východnej kongregácie v novembri 2013 pripomenul náš dlh vďačnosti voči týmto cirkvám.

V mene „bratov kresťanského východu“ kardinál poďakoval americkým biskupom a za ich pozornosť a štedrosť veriacich voči Zbierke pre Svätú zem, ktorá sa koná každý rok na Veľký piatok, ako aj za účasť na modlitbe za pokoj v Iraku (17. augusta) a v neposlednom rade aj za osobitnú zbierku pre Irak z minulej nedele.

Zdôraznil, že irackí utečenci sa nachádzajú v stave extrémnej núdze a okrem základných potrieb na prežitie je tiež dôležité vynaložiť úsilie pre zabezpečenie ich návratu do ich domovov, či premiestniť ich do bezpečnejších častí krajiny. Kresťania by tiež nemali byť nútení odísť zo svojej krajiny, pretože to by podľa kardinála viedlo len k zhoršeniu destabilizácie Iraku. Biskupov a najmä apoštolské nunciatúry vyzval k tomu, aby dohliadali nad efektívnym použitím zozbieraných prostriedkov.

Z hľadiska vzťahov s islamským svetom kardinál spomenul koncilovú deklaráciu Nostra Aetate, ako aj apoštolskú exhortáciu Ecclesia in Medio Oriente, kde sa hovorí o dialógu spájajúcom v sebe jasnosť ako aj bratskú úctu. Biskupom pripomenul aj zodpovednosť k výchove veriacich v tomto smere.

Na záver zdôraznil, že ako americkí občania sú povolaní podporovať rolu OSN, ktoré je prítomné aj v New Yorku a je „orgánom na konanie rozhodnutí a intervencií v medzinárodných záležitostiach“, aby sa tak stalo efektívnejším fórom, vďaka ktorému by sa predišlo opakovaniu násilia. -zk-