Svätý Otec pozdravil účastníkov medzináboženského stretnutia za pokoj

Vatikán/ Belgicko 8. septembra - „Vzájomná úcta, dialóg a spolupráca“ sú kľúčové slová v posolstve pápeža Františka pre výročné stretnutie za pokoj, ktoré Komunita sv. Egídia organizuje tohto roku v belgických Antverpách. Téma konferencie, konanej od 7. do 9. septembra, znie: „Pokoj je budúcnosťou“. Zúčastňujú sa na nej predovšetkým náboženskí predstavitelia, ale aj politici a intelektuáli. Posolstvo Svätého Otca bolo prečítané včera večer počas inauguračnej ceremónie stretnutia.

Pápež František v ňom pripomína sto rokov od začiatku Prvej svetovej vojny: „Toto výročie nás učí, že vojna nikdy nie je uspokojivým prostriedkom pre nápravu nespravodlivostí, ani prostriedkom na dosiahnutie vyvážených riešení politických a sociálnych sporov. Každá vojna, ako prehlásil pápež Benedikt XV. v roku 1917, je «zbytočným krviprelievaním». Vojna vovádza národy do špirály násilia, ktorá sa potom ukazuje ako ťažko kontrolovateľná, ničí to, čo budovali celé generácie a pripravuje cestu ešte horším nespravodlivostiam a konfliktom.“

Svätý Otec ďalej píše, že zoči-voči „vojnám“, „ktoré v súčasnosti sužujú svet a ničia životy tých najmladších ako aj starcov, ktoré nútia rodiny a celé spoločenstvá k úteku“, nemôžeme zostať pasívnymi. Rozličné náboženské tradície zjednotené v duchu Assisi, môžu podľa slov Svätého Otca prispieť k pokoju silou modlitby a dialógu: „Modlitba a dialóg sú v úzkej spojitosti a navzájom sa obohacujú.“

„Vojna nikdy nie je nevyhnutná, ani neodvratná. Vždy sa môže nájsť alternatíva: je ňou cesta dialógu, stretnutia a úprimného hľadania pravdy, zdôraznil v posolstve pápež František a prítomných vyzval: „Náboženskí predstavitelia sú povolaní byť mužmi a ženami pokoja. Naše spoločenstvá musia byť školami úcty a dialógu s inými etnickými či náboženskými skupinami.“

Predseda Komunity sv. Egídia Marco Impagliazzo v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas o stretnutí povedal:

„Klíma vojny prevláda počnúc Blízkym východom, cez konflikt Ruska a Ukrajiny, ako aj v mnohých ešte otvorených konfliktoch v Afrike, myslím najmä na strednú Afriku. A tak sa môžeme spýtať, čo znamená hovoriť o pokoji vo chvíli, keď sa zdá, že vojna prevláda, lebo, žiaľ, mnohí si ešte stále myslia, že jediným spôsobom skoncovania s vojnou je ďalšia vojna. Naopak tu, v Antverpách, za účasti mnohých náboženských predstaviteľov, nasledujúc ducha stretnutia z Assisi, sme presvedčení presne o opaku, že jediným spôsobom na prekonanie vojny je vyhrať nad ňou pokojom.“

Na otázku ako je možné udržať nádej vo svete, skúšanom terorizmom a fundamentalizmom, predseda komunity sv. Egídia odpovedal:

„Myslím, že musíme pamätať na to, že svet potrebuje budúcnosť, že všetci potrebujeme zajtrajšok a predovšetkým potrebujeme udržať pri živote nádej, počnúc výkrikom, utrpením irackých žien, detí, starcov, všetkých obetí vojny. Toto volanie je pre nás záväzkom a novou výzvou k zodpovednosti. Musím povedať, že náboženstvá tu v Antverpách sú pozývané aj k istej sebakritike: nakoľko sme boli schopní budovať svet pokoja? Veľmi málo. A tak výkriky trpiacich sú novým apelom k solidarite a k silnejšiemu úsiliu za pokoj vo svete. Tu sa rodí nádej: nádej sa rodí vtedy, keď sa dotýkame utrpenia.“ -zk-