Generálna audiencia s pápežom Františkom: Cirkev je naša matka
Pri pravidelnom stretnutí s veriacimi pri generálnej audiencii v stredu 3. septembra
venoval Svätý Otec František v rámci svojho cyklu katechéz o Cirkvi téme „Cirkev je
matka“. Pred zaplneným námestím sv. Petra na úvod pripomenul, že kresťanom sa človek
nestáva sám, ale uprostred Cirkvi. V duchu konštitúcie II. vatikánskeho koncilu o
Cirkvi Lumen gentium dal do súvisu materstvo Panny Márie s materstvom Cirkvi,
ktoré predstavuje „jeho predĺženie v dejinách“. Ježišov zrod
v lone Panny Márie predstavuje „predohru zrodu každého kresťana v
lone Cirkvi,“ vysvetlil Svätý Otec a dodal:„Náš prvý brat Ježiš sa
narodil z Márie, je vzorom, a my všetci sme sa zrodili v Cirkvi.“ Kresťania teda
nie sú sirotami, majú matku Cirkev a matku Máriu. Cirkev živí svoje deti Božím slovom,
privádza ich k Ježišovi a bráni ich pred ohrozeniami zo strany diabla.
Ako
matka je Cirkev ochotná dávať svoj život za svoje deti. Toto sa týka všetkých pokrstených,
zdôraznil Svätý Otec: „Všetci sme Cirkev!“ Zároveň pripomenul, že Cirkev neprijala
od Ježiša evanjelium na to, aby si ho držala len pre seba, ale aby ho veľkodušne odovzdávala
druhým, tak, ako robí matka: „V tejto službe evanjelizácie sa zvláštnym spôsobom
prejavuje materstvo Cirkvi.“
Po prednesení katechézy pápež František
vyslovil niekoľko osobitných pozdravov a výziev tlmočených do svetových jazykov, medzi
iným aj do arabčiny. Za pontifikátu pápeža Františka sa arabčina pri generálnych audienciách
ozýva pravidelne. Tentoraz Svätý Otec venoval svoje otcovské slová najmä Iračanom:
„Srdečne pozdravujem arabsky hovoriacich pútnikov, zvlášť tých,
ktorí pochádzajú z Iraku. Cirkev je matkou a ako všetky matky vie sprevádzať
dieťa v núdzi, pozdvihnúť dieťa, ktoré spadlo, liečiť chorých,
hľadať stratených, rozhýbať prispatých a tiež aj brániť
bezbranných a prenasledovaných synov. Dnes by som chcel uistiť najmä týchto posledne
menovaných, bezbranných a prenasledovaných synov: ste v srdci Cirkvi. Cirkev
trpí s vami a je na vás hrdá. Je hrdá, že má takých synov ako vy. Vy ste jej silou
a konkrétnym a autentickým svedectvom jej posolstva spásy, odpustenia a lásky. Všetkých
vás objímam! Pán vás žehnaj a ochraňuj!“
V príhovore poľským pútnikom
Svätý Otec venoval pozornosť výročiu rozpútania II. svetovej vojny: „Zdravím poľských
pútnikov. Drahí priatelia, v týchto dňoch si v rôznych poľských mestách pripomínate
75. výročie začiatku II. svetovej vojny. Zverujeme Božiemu milosrdenstvu
tých, ktorí stratili život z lásky k vlasti a k bratom, vzývame dar pokoja pre všetky
národy Európy a sveta na orodovanie Panny Márie, Kráľovnej pokoja. Pochválený buď
Ježiš Kristus!“
V rámci pozdravu talianskych pútnikov pápež František vyjadril
obavy z ťažkej situácie mnohých rodín v oblasti Terni, kde oceliareň Thyssenkrupp
plánuje veľké prepúšťanie zamestnancov. Svätý Otec vyslovil výzvu, aby neprevládla
logika zisku, ale logika solidarity a spravodlivosti: „Pri každej otázke, aj tej
pracovnej, vždy patrí ústredné miesto osobe a jej dôstojnosti! S prácou sa nezahráva!
A ten, kto z dôvodu peňazí, podnikania, vyšších ziskov, oberá
ľudí o prácu, nech si je vedomý, že ich oberá o dôstojnosť,“
povedal Svätý Otec.
Na audiencii boli prítomní aj pútnici zo zboru duchovnej
hudby „Radosť“ zo Senca, ktorí si vykonali púť v rámci saleziánskeho jubilejného
roka 200 rokov od narodenia sv. Jána Bosca. Mládežnícky spevácky zbor má za sebou
27 rokov svojej činnosti s množstvom vystúpení v chrámoch a na festivaloch a početnými
nahrávkami CD diskov. Pútnikov, ktorí pred Rímom navštívili aj Assisi, sprevádzal
okrem zakladateľa zboru Františka Podolského aj salezián don Jozef Lančarič SDB. -jb,
zk-
Plné znenie katechézy Svätého Otca
„Drahí bratia a sestry,
dobrý deň!
V predošlých katechézach sme mali možnosť viackrát podotknúť, že
kresťanmi sa nestávame sami od seba, čiže vlastnými silami, autonómnym spôsobom, kresťanmi
sa nestávame ani v laboratóriu, ale vo viere sa rodíme a rastieme vnútri toho veľkého
tela, ktorým je Cirkev. V tomto zmysle je Cirkev naozaj matkou, našou matkou Cirkvou.
Je pekné povedať to takto: naša matka Cirkev. Je to matka, ktorá nám dáva život v
Kristovi a ktorá nám pomáha žiť so všetkými ostatnými bratmi v spoločenstve Ducha
Svätého.
1. V tejto svojej materskosti má Cirkev za vzor Pannu Máriu, najkrajší
a najvyšší vzor, aký len môže byť. V tomto mali jasno už prvé kresťanské spoločenstvá
a II. vatikánsky koncil to vyjadril obdivuhodným spôsobom (porov. Lumen gentium,
63-64). Materstvo Márie je istotne unikátne, jedinečné a uskutočnilo sa v plnosti
času, keď Panna priviedla na svet Božieho Syna, ktorý sa počal z Ducha Svätého. A
pri tom všetkom má materstvo Cirkvi svoje miesto práve v kontinuite s tým Máriiným,
ako jeho predĺženie v dejinách. Cirkev v plodnosti Ducha naďalej rodí nových synov
a dcéry v Kristovi, vždy v načúvaní Božieho slova a v oddanosti jeho plánu lásky.
Cirkev je matka. Ježišovo zrodenie v Máriinom lone je vlastne predohrou zrodenia každého
kresťana v lone Cirkvi, keďže Kristus je prvorodeným medzi mnohými bratmi (porov.
Rim 8,29) a náš prvý brat Ježiš sa narodil z Márie, je vzorom, a my všetci sme sa
zrodili v Cirkvi. Chápeme teda, aký nesmierne hlboký je vzťah spájajúci Máriu s Cirkvou:
Hľadiac na Máriu objavujeme najkrajšiu a najnežnejšiu tvár Cirkvi. A hľadiac na Cirkev
rozpoznáme jemné črty Márie. Nuž, my kresťania nie sme sirotami, máme mamu, máme matku
a toto je úžasné! Nie sme siroty! Cirkev je matkou, Mária je matkou.
2. Cirkev
je našou matkou, lebo nás zrodila v krste. - Zakaždým, keď krstíme dieťa, stáva sa
synom Cirkvi, vstupuje dovnútra Cirkvi. - A od toho dňa nám ako starostlivá mama dáva
rásť vo viere a silou Božieho slova nám ukazuje cestu spásy, chrániac nás od zlého.
Cirkev
od Ježiša prijala vzácny poklad evanjelia nie preto, aby si ho držala pre seba, ale
aby ho štedro dávala druhým, tak, ako zvykne robiť mama. V tejto službe evanjelizácie
sa osobitným spôsobom prejavuje materstvo Cirkvi, ktorá je ako matka zaujatá tým,
aby dala svojim deťom duchovnú výživu, ktorá sýti kresťanský život a robí ho plodným.
Všetci sme takto povolaní s otvorenou mysľou a srdcom prijímať Božie slovo, ktoré
Cirkev každý deň podáva, lebo toto slovo má schopnosť premieňať nás zvnútra. Jedine
Božie slovo nás dokáže premeniť zvnútra, od našich najhlbších koreňov. Božie slovo
má túto moc. A kto nám dáva Božie slovo? Matka Cirkev. Kojí nás týmto slovom už od
detstva, v priebehu celého života nás týmto slovom vychováva a toto je úžasné! Je
to matka Cirkev, ktorá nás Božím slovom zvnútra premieňa. Božie slovo, ktoré nám dáva
matka Cirkev, nás premieňa, dáva našej ľudskosti pulzovať nie podľa svetskosti tela,
ale podľa Ducha.
Vo svojej materskej starostlivosti sa Cirkev usiluje ukázať
veriacim cestu, ktorou treba ísť, aby mohli žiť život plodný na radosť a pokoj. Osvecovaní
svetlom evanjelia a podopieraní milosťou sviatostí, obzvlášť Eucharistiou, dokážeme
nasmerovať naše rozhodnutia smerom k dobru a s odvahou a nádejou prechádzať chvíľami
temnosti, ako aj tými najkrivolakejšími cestami. Tie veru existujú, a vyskytujú sa
aj v živote. Cesta spásy, ktorou nás vedie a sprevádza Cirkev silou evanjelia a podporou
sviatostí, nám dáva schopnosť brániť sa pred zlom. Cirkev má odvahu matky, ktorá vie,
že musí brániť svoje deti pred nebezpečenstvami, ktoré pochádzajú z prítomnosti satana
vo svete, aby ich priviedla k stretnutiu s Ježišom. Matka vždy chráni svoje deti.
Táto obrana spočíva tiež vo vyzývaní k bdelosti: byť bdelými voči klamstvu a zvádzaniu
zlého. Lebo hoci Boh premohol satana, on sa vždy vracia so svojimi pokušeniami. Všetci
to vieme, my všetci sme pokúšaní, boli sme pokúšaní a sme pokúšaní. A je na nás, aby
sme neboli naivní. On prichádza „ako revúci lev“ hovorí apoštol Peter (porov. 1 Pt
5,8). Je teda na nás, aby sme neboli naivní, ale aby sme bdeli a odolávali pevní vo
viere. Treba odolávať za pomoci ponaučení matky, odolávať za pomoci matky Cirkvi,
ktorá ako dobrá matka vždy sprevádza svoje deti v ťažkých chvíľach.
3. Drahí
priatelia, toto je Cirkev. Je to Cirkev, ktorú všetci milujeme, ktorú milujem ja:
je to matka, ktorá má na srdci dobro svojich detí a ktorá je schopná dať život za
svoje deti. Nesmieme však zabudnúť, že Cirkev nie sú kňazi alebo my, biskupi, nie:
sme ňou my všetci! Súhlasíte? A aj my sme deťmi, ale zároveň aj matkami ďalších kresťanov.
Všetci pokrstení, muži aj ženy, sme spoločne Cirkvou. Koľkokrát v našom živote nevydávame
svedectvo o tomto materstve Cirkvi, o tejto materskej odvahe Cirkvi! Koľkokrát sme
ako zbabelci? Veru tak! Zverme sa teda Márii, aby nás ona, ako matka nášho prvého
brata, prvorodeného Ježiša, naučila osvojiť si jej materského ducha voči našim bratom,
s úprimnou schopnosťou prijímať, odpúšťať, dodávať silu a vlievať dôveru a nádej.
Toto je to, čo robí mama. Ďakujem!“