Mons. Tomasi v OSN: Požiadavky na pomoc Blízkemu východu
Vatikán/Ženeva 2. septembra - Stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN v Ženeve Mons.
Silvano Tomasi včera (1. septembra) vystúpil na osobitnom zasadaní Rady OSN pre ľudské
práva o Iraku. Svoj príhovor, obsahujúci konkrétne požiadavky na medzinárodné spoločenstvo,
sformuloval do ôsmich bodov:
1.V prvom bode Mons. Tomasi uvádza, že existujúce
centrá násilia vo viacerých častiach sveta, osobitne v severnom Iraku, si vyžadujú,
„aby medzinárodné spoločenstvá obnovili úsilie o upevnenie mieru.
Ešte pred zvažovaním humanitárneho práva a vojenského práva, nezávisle od okolností,
je nevyhnutnou požiadavkou rešpekt voči nedotknuteľnej dôstojnosti ľudskej
osoby, ktorá je základom všetkých ľudských práv“. K tragickému zlyhávaniu
dodržiavania týchto základných práv dochádza podľa slov Mons. Tomasiho najmä v
„samozvanej deštruktívnej entite, v takzvanom „Islamskom štáte“ (ISIS)“, kde dochádza
k stínaniu hláv osôb, ktoré stoja za svojou vierou, kde sú „ženy bez milostiznásilňované a predávané ako otrokyne na trhu, deti sú nútené bojovať, väzni
sú masakrovaní v rozpore so všetkými právnymi ustanoveniami“.
2.„Zodpovednosť medzinárodnej ochrany, obzvlášť, keď vláda nie je schopná zaistiť
bezpečnosť obetí, sa s istotou uplatňuje v tomto prípade, a preto
naliehavo a rozhodne musia byť prijaté konkrétne kroky, aby došlo k zastaveniu
nespravodlivého agresora, k znovunastoleniu spravodlivého pokoja a k
ochrane všetkých zraniteľných skupín spoločnosti. Pre dosiahnutie týchto
cieľov musia byť vynaložené adekvátne kroky.“
3.„Všetci
regionálni a medzinárodní aktéri musia explicitne odsúdiť brutálne, barbarské a necivilizované
správanie sa kriminálnych skupín bojujúcich vo východnej Sýrii a severnom Iraku.“
4.
„Zodpovednosť chrániť musí byť prijatá v dobrej viere, v rámci štruktúry
medzinárodného práva a humanitárneho práva. Občianska spoločnosť vo všeobecnosti
a osobitne náboženské a etnické spoločenstvá, by sa nemali stať nástrojom regionálnych
a medzinárodných geopolitických hier. Ani by sa na nich nemalo hľadieť
ako na „objekty ľahostajnosti“, kvôli ich náboženskej identite, či preto, že
iní hráči ich považujú za „zanedbateľné množstvo“. Ochrana, ak nie je efektívna, nie
je ochranou.“
5. „Príslušné agentúry OSN, v spolupráci
s miestnymi autoritami, musia poskytnúť adekvátnu humanitárnu pomoc, potraviny, vodu,
lieky a prístrešie tým, ktorí utekajú pred násilím. Táto pomoc by mala byť dočasnou
pohotovostnou službou. Násilne vysídlení kresťania, jazidi a iné skupiny
majú právo vrátiť sa do svojich domovov, prijať pomoc na prestavbu svojich domov a
miest kultu ako aj žiť v bezpečí.“
6. „Blokovanie toku zbraní
a nelegálneho trhu s ropou, ako aj každej nepriamej politickej podpory skupiny takzvaného
„Islamského štátu“ pomôže ukončiť násilie.“
7. „Páchatelia týchto
zločinov proti ľudskosti musia byť rázne stíhaní. Nesmie sa im
dovoliť konať beztrestne, a riskovať tak opakovanie krutostí, ktoré spáchala skupina
takzvaného „Islamského štátu“.“
8. V poslednom bode Mons. Tomasi cituje
slová pápeža Františka z listu generálnemu sekretárovi OSN Ban Ki-moonovi: «násilné
útoky...nemôžu neprebudiť svedomie všetkých mužov a žien dobrej vôle ku konkrétnym
činom solidarity na ochranu tých, ktorí sú zasiahnutí či ohrození násilím a na zaistenie
nutnej a urgentnej pomoci mnohým vysídleným ľuďom, ako aj ich bezpečného návratu do
svojich miest a domovov.» Mons. Tomasi pripomenul, že „to, čo
sa dnes deje v Iraku, sa v minulosti už stalo a mohlo by sa znovu odohrať v budúcnosti
na iných miestach. Skúsenosť nás učí, že nedostatočná reakcia, alebo ešte horšie,
úplná nečinnosť, častokrát spôsobuje ďalšiu eskaláciu násilia. Ak zlyháme
v ochrane Irackých obyvateľov, ak povolíme, aby boli nevinnými obeťami
týchto zločincov v atmosfére prázdnych slov, vzrastajúcich do globálneho ticha,
to bude mať tragické následky pre Irak, jeho susedné krajiny, aj pre zvyšok
sveta. Bude to tiež vážna rana proti vierohodnosti tých skupín a jednotlivcov,
ktorí sa snažia podporovať ľudské práva a humanitárne právo. Obzvlášť predstavitelia
rozličných náboženstiev nesú osobitnú zodpovednosť objasniť, že žiadne
náboženstvo nemôže ospravedlniť tieto morálne trestuhodné, kruté a barbarské
zločiny, ako aj všetkým pripomenúť, že ako jedna ľudská rodina, sme
ochrancami našich bratov“. -zk-