Začiatkom augusta
boli zverejnené dva zaujímavé prieskumy verejnej mienky. Nechala si ich vypracovať
agentúra SITA. Až na pár výnimiek však ich výsledky boli tzv. mienkotvornými médiami
odignorované. Aspoň sa tak zdalo. O pár dní však prišla na prvý pohľad zvláštna reakcia.
Panika. Panika z toho, čo tieto prieskumy ukázali. A tak bolo potrebné zavaliť verejnú
mienku iným prieskumom verejnej mienky. Ale poďme postupne. Pozrime sa na čísla, ktoré
vyvolali u istých ľudí doslova paniku.
Prvý prieskum verejnej mienky sa týkal
práce v nedeľu a počas sviatkov. S akým výsledkom? V nedeľu a cez štátne sviatky by
mal byť na Slovensku maloobchodný predaj zakázaný, za zákaz sa vyslovilo 58,1 percenta
ľudí. Možnosť rozhodne áno v prieskume označilo 41,5 percenta opýtaných. Za zákaz
predaja je ďalších 16,6 percenta, ktorí sa priklonili k možnosti skôr áno ako nie.
Rozhodne by nemal byť predaj zakázaný podľa 18,3 percenta respondentov, k možnosti
skôr nie ako áno sa priklonilo 16,9 percenta. Na otázku nevedelo odpovedať vyše šesť
percent účastníkov prieskumu.
Druhý prieskum sa týkal prípadného referenda,
o ktoré sa snaží Aliancia za rodinu. Výsledok? „Súhlasili by ste s tým, aby párom
alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie - adopcia detí a
ich následná výchova?“ Podľa výsledkov agentúry by mali mať takéto páry adopciu detí
a ich následnú výchovu zakázanú. Túto možnosť rozhodne podporilo 47,2 percenta opýtaných,
skôr za takúto možnosť by sa postavilo 17,9 percenta. S adopciou aj pre páry alebo
skupiny osôb rovnakého pohlavia naopak rozhodne súhlasí iba 9,6 percenta opýtaných,
skôr áno 16,9 percenta. „Súhlasili by ste s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať
žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“ Rozhodne
by malo heterosexuálne manželstvo dostať exkluzivitu podľa viac ako dvoch tretín respondentov
(67,7 percenta). Medzi možnosť skôr áno by si zvolilo 10,7 percenta, skôr nie 11,3
percenta. Nazývať registrované partnerstvo manželstvom by vôbec neprekážalo iba 3,3
percentám opýtaných. „Súhlasili by ste s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí
na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania sa či eutanázie, ak ich rodičia alebo
deti nesúhlasia s obsahom vyučovania?“ Proti „vynútenému“ vyučovaniu sa postavilo
bezmála 28 percent respondentov, naopak proti takejto povinnosti by nebolo vyše 18
percent z nich. Skôr by s ním súhlasilo necelých 17 percent, a skôr nesúhlasilo 18,9
percenta. Nerozhodných ostalo 18 percent respondentov. „Súhlasili by ste s tým,
aby iné formy spolužitia osôb ani v budúcnosti nemali takú ochranu a podporu štátu,
akú má dnes manželstvo muža a ženy?“ Proti budúcej ochrane a podpore štátu pre iné
formy spolužitia sa postavilo takmer 46 percent opýtaných, naopak podporilo a vyžadovalo
by ju deväť percent. Nižšiu podporu by skôr schvaľovalo 17,3 percenta, skôr za jej
posilnenie by sa postavilo 14,3 percenta respondentov.
Už chápeme následnú
hystériu? Už chápeme, prečo následne okrem urážajúcich karikatúr a povrchných komentárov
musel odvšadiaľ trčať lavicovo orientovaný sociológ, ktorý na cirkvi ešte nepovedal
pozitívne slovo? Keď som sa novinárov, ktorí spracovávali jeho prieskum pýtal, či
si porovnali čísla s inými výskumami v európskych krajinách, len negatívne pokrútili
hlavou. Stačil im tzv. nezávislý komentár pána sociológa. A tak sme sa mohli dozvedieť
absurdity, ako tú, že jedna tretina je vlastne väčšina. Až doteraz som si myslel,
že tretiny sú tri. Nuž čo. Kresťania prežili prenasledovanie za rímskych cisárov,
prežili besnenie francúzskej revolúcie, nacizmu i komunistov. Zaiste prežijú aj besnenie
homoloby. Na to však bude potrebné byť informovaní. A vedieť rozlíšiť propagandu od
reality.