Omša za zmierenie v Kórei:Kristov kríž má moc obnoviť puto bratskej lásky
Homília pápeža Františka zo svätej omše za pokoj a zmierenie, slávenej v Katedrále
Mjon-don v Soule 18. augusta 2014.
Drahí bratia a sestry, môj pobyt v Kórei
sa chýli ku koncu a ja nemôžem iné, než poďakovať Bohu za mnohé dobrodenia, ktoré
dal tejto milovanej krajine, a osobitne Cirkvi v Kórei. Spomedzi týchto dobrodení
si zvlášť uchovávam skúsenosť, prežitú spolu v týchto posledných dňoch, z prítomnosti
toľkých mladých pútnikov pochádzajúcich zo všetkých kútov Ázie. Ich láska k Ježišovi
a ich nadšenie pre šírenie jeho kráľovstva boli inšpiráciou pre všetkých.
Moja
návšteva teraz vrcholí v tomto slávení svätej omše, v ktorej vyprosujeme od Boha milosť
pokoja a zmierenia. Táto modlitba má mimoriadnu ozvenu na Kórejskom polostrove. Dnešná
svätá omša je v prvom rade a predovšetkým modlitbou za zmierenie v tejto kórejskej
rodine. V evanjeliu nám Ježiš hovorí, aká silná bude naša modlitba, keď sa dvaja alebo
traja zhromaždia v jeho mene, aby o niečo prosili (porov. Mt 18,19-20). A o čo viac,
keď celý národ pozdvihne svoju úprimnú modlitbu k nebu!
Prvé čítanie predstavuje
Boží prísľub obnoviť v jednote a prosperite národ, rozptýlený katastrofou a rozdelením.
Pre nás, ako pre ľud Izraela, je to prísľub nádeje. Ukazuje na budúcnosť, ktorú už
dnes Boh pripravuje pre nás. Avšak tento prísľub je nerozlučne spojený s príkazom:
príkazom návratu k Bohu a poslušnosti jeho zákonu celým svojím srdcom (porov. Dt 30,2-3).
Boží dar zmierenia, jednoty a pokoja je neoddeliteľne spätý s milosťou obrátenia.
Ide o premenu srdca, ktorá môže zmeniť beh nášho života a našej histórie ako jednotlivcov
a ako národa.
Pri tejto svätej omši prirodzene počujeme tento prísľub v súvislosti
s historickou skúsenosťou kórejského ľudu, skúsenosťou rozdelenia a konfliktu, ktorý
trvá viac ako šesťdesiat rokov. Ale naliehavé pozvanie Boha k obráteniu tiež volá
nasledovníkov Krista v Kórei k tomu, aby skúmali kvalitu ich prínosu k budovaniu spravodlivej
a humánnej spoločnosti. Volá každého z vás premýšľať o tom, nakoľko ste ako jednotlivci
i ako spoločenstvo svedkami evanjeliového záväzku voči znevýhodneným, voči osobám
na okraji spoločnosti, voči tým, ktorí nemajú zamestnanie alebo sú vylúčení z prosperity
mnohých. Volá vás, ako kresťanov a ako Kórejčanov, rázne odmietnuť mentalitu založenú
na podozrievaní, na kontraste a na konkurencii a podporovať skôr kultúru formovanú
učením evanjelia a najušľachtilejšími tradičnými hodnotami kórejského ľudu.
V
dnešnom evanjeliu sa Peter pýta Pána: «Koľko ráz mám odpustiť môjmu bratovi, keď
sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?» Pán odpovedá: «Hovorím ti, nie sedemkrát,
ale sedemdesiatsedem ráz» (Matúš 18,21-22). Tieto slová sú jadrom posolstva zmierenia
a pokoja naznačeného Ježišom. V poslušnosti voči jeho príkazu voláme každý deň k nášmu
Nebeskému Otcovi, aby nám odpustil naše hriechy, «ako i my odpúšťame svojim vinníkom».
Ak sme neboli schopní urobiť to isté, ako môžeme úprimne prosiť za pokoj a zmierenie?
Ježiš
nás žiada, aby sme verili, že odpustenie je bránou, ktorá vedie k zmiereniu. V príkaze
odpustiť našim bratom bez výhrad nás žiada o niečo úplne radikálne, ale tiež nám dáva
milosť, aby sme to dokázali urobiť. Čo sa z ľudskej perspektívy zdá byť nemožné, nepriechodné,
a niekedy dokonca odporné, Ježiš to robí možným a užitočným vďaka nekonečnej moci
svojho kríža. Kristov kríž zjavuje Božiu moc prekonať každé rozdelenie, uzdraviť každú
ranu a obnoviť pôvodné putá bratskej lásky.
Toto je teda posolstvo, ktoré vám
zanechávam na konci mojej návštevy Kórey. Majte vieru v silu Kristovho kríža! Prijmite
jeho zmierujúcu milosť do vašich sŕdc a zdieľajte ju s ostatnými! Prosím vás, aby
ste vydávali presvedčivé svedectvo o Kristovom posolstve zmierenia vo vašich domovoch,
vo vašich komunitách a vo všetkých sférach života krajiny. Verím, že v duchu priateľstva
a spolupráce s inými kresťanmi, s príslušníkmi iných náboženstiev a so všetkými mužmi
a ženami dobrej vôle, ktorým leží na srdci budúcnosť kórejskej spoločnosti, budete
kvasom Božieho kráľovstva v tejto zemi. Potom naše modlitby za pokoj a zmierenie budú
stúpať k Bohu z čistejších sŕdc a skrze dar jeho milosti dosiahnu toto drahocenné
dobro, po ktorom všetci túžime.
Modlime sa teda, aby sa ukázali nové príležitosti
pre dialóg, pre stretnutie a prekonávanie rozdielov, pre nepretržitú veľkorysosť v
poskytovaní humanitárnej pomoci tým, ktorí sú v núdzi, a pre stále širšie uznanie
skutočnosti, že všetci Kórejčania sú bratia a sestry, členovia jednej rodiny a jedného
národa. Hovoria tým istým jazykom.
Pred odchodom z Kórey by som chcel poďakovať
pani prezidentke republiky, Park Geun-hyeovej, občianskym a cirkevným predstaviteľom
a všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli, aby bolo možné uskutočniť túto návštevu.
Predovšetkým by som sa chcel s osobným slovom uznania obrátiť na kňazov Kórey, ktorí
denne pracujú v službe evanjelia a budovania Božieho ľudu vo viere, nádeji a láske.
Prosím vás, ako vyslancov Krista a vysluhovateľov jeho zmierujúcej lásky (porov. 2
Kor 5,18-20), aby ste pokračovali v budovaní vzťahov úcty, dôvery a harmonickej spolupráce
vo svojich farnostiach, medzi vami a vašimi biskupmi. Váš príklad bezvýhradnej lásky
k Pánovi, vaša vernosť a oddanosť službe, rovnako ako vaše charitatívne úsilie v prospech
tých, ktorí to potrebujú, nech výrazne prispievajú k dielu zmierenia a pokoja v tejto
krajine.
Drahí bratia a sestry, Boh nás volá, aby sme sa vrátili k nemu a načúvali
jeho hlasu a sľubuje, že nás upevní na zemi v pokoji a prosperite väčšej, než kedy
poznali naši predkovia. Kiež by nasledovníci Krista v Kórei mohli pripraviť úsvit
tohto nového dňa, keď sa táto zem pokojného rána bude môcť tešiť z najštedrejšieho
Božieho požehnania harmónie a pokoja! Amen.