Rozhovor pápeža pre argentínsky denník El Clarín: Nepácha ľudstvotýmto
neuváženým využívaním prírody samovraždu?
Ďalší zaujímavý rozhovor s pápežom Františkom vyšiel v uplynulých dňoch, 500 dní od
začiatku pontifikátu. Zverejnil ho argentínsky denník El Clarín vo svojej týždennej
prílohe „Viva“ 24. júla. Týka sa mnohých zaujímavých tém, počnúc spomienkami z detstva,
až po témy ako prisťahovalectvo, či úvahy o zmysle života. Interview vkladá ďalšie
časti do mozaiky, ktorá je charakteristikou už všeobecne známej osobnosti, so srdcom
vždy otvoreným dokorán voči ľuďom, ich utrpeniu a ich nádejam.
Spomienky Svätého
Otca na detstvo sú vyjadrením láskyplnej vďačnosti žene, ktorá pomáhala jeho matke
s domácimi prácami a ktorú opäť stretol už ako dospelý a napokon i ako kňaz, keď
bola na smrteľnej posteli. Dostal od nej medailón Božského Srdca, ktorý – ako hovorí
– vždy večer pred spaním pobozká. Zomrela šťastná, s úsmevom a dôstojnosťou tých,
ktorí pracovali, hovorí pápež s naozajstným obdivom, ktorý pokorní ľudia vždy v ňom
vzbudzovali.
Malý svet Bergogliovho domu sa potom v rozprávaní rozšíril do
úvah o veľkom svete medzinárodného spoločenstva, ktoré ale často zostáva malé v štedrosti
k potrebám tých, ktorí zanechajúc hrôzy rôznych druhov, nastavujú ruku a hľadajú pohostinnosť.
Európa sa bojí, hovorí pápež na margo prisťahovalectva, a chváli Švédsko, ktoré bolo
schopné v posledných rokoch poskytnúť životný priestor pre 800-tisíc prisťahovalcov.
Pápež
František v rozhovore pre denník El Clarín nabáda ďalej k uvedomeniu si toho, ako
svet neustále plytvá Božími darmi, a to pre ľahostajnosť či pre osobné záujmy: „Keď
sa napríkladchce začať s ťažbou surovín,
pretože sa získaviac touto metódou, než inou, hoci táto kontaminuje
vodu, nikoho to nezaujíma. Atakto sa pokračuje v znečisťovaní prírody.
Myslím, žeotázka, ktorú si nekladieme,
znie: „Nepácha ľudstvotýmto neuváženým a krutým využívaním prírody
samovraždu?“
Otázka zostala visieť ohľadom kolektívneho svedomia, zatiaľ
čo celkom spontánna bola reakcia na otázku reportéra, ako by sa pápež František vnímal
ako možný víťaz Nobelovej ceny. Svätý Otec odpovedal priamo, že nikdy o tom nepremýšľal,
pretože je veľmi ďaleko od jeho úvah snaha o ocenenia a doktoráty. Skôr dáva prednosť
snahe o ľudskosť a úsiliu prepracovať sa viac k rodovej kultúre „pastierov“ a „argentínskych
Indiánov“ („gauchos“ a „pampa“), nádherne opísanej Ricardom Guiraldesom v jeho diele
„Don Segundo Sombra“:
„V DonoviSegundoviSombrovije jedna veľmikrásnavec.
Človek, hrdina, ktorý prechádza hodnotením
svojhoživota hovorí, žeakomladýmuž bolnezdolateľným bralom,
nesúcimvšetko, akodospelý bolriekou, ktorá sa valí dopredu,aževosvojom starom vekusa cítil v pohybe,
alebežípomaly. Chcelby
som použiťtentoobrazbásnikaaspisovateľaRicardaGuiraldesa, toposledné slovo: pokojne. Schopnosť hýbaťsasozhovievavosťouapokorou,
pokojomživota.“ -jk-