Homília Svätého Otca na slávnosť sv. Anny v Caserte

Pápež František slávil v sobotu večer 26. júla, v deň sviatku sv. Anny, patrónky juhotalianskeho mesta Caserta, svätú omšu za účasti 200-tisíc veriacich. Eucharistická slávnosť zo 17. nedele v cezročnom období sa konala pred bývalým kráľovským palácom. V homílii Svätý Otec vychádzal z liturgických čítaní a sústredil sa na tri otázky: Čo je nebeské kráľovstvo, ako ho možno nájsť a čo robiť pre získanie Božieho kráľovstva. Uvádzame plné znenie homílie:

„Ježiš sa na svojich poslucháčov obracal jednoduchými slovami, ktorým mohli rozumieť všetci. Aj dnes večer – ako sme počuli – k nám hovorí prostredníctvom krátkych podobenstiev, ktoré odkazujú na každodenný život ľudí tej doby. Podobenstvo o poklade ukrytom v poli a vzácnej perle majú za protagonistu chudobného nádenníka a bohatého obchodníka. Kupec po celý život hľadá cenný predmet, ktorý uspokojí jeho smäd po kráse a neúnavne chodí po svete v nádeji, že nájde, čo hľadá. Ten druhý, roľník, sa nikdy nevzdialil zo svojho poľa a ako vždy koná svoju každodennú prácu. A predsa je pre obidvoch konečný výsledok rovnaký – objavenie niečoho cenného, pre prvého je to poklad, pre druhého vzácna perla. Oboch spájajú aj rovnaké pocity prekvapenia a radosti, že dosiahli naplnenie všetkých túžob. Obaja nakoniec neváhajú predať všetko, čo majú, aby získali poklad, ktorý našli. Týmito dvoma podobenstvami Ježiš učí, čo je to nebeské kráľovstvo, ako ho nájsť a čo robiť pre jeho získanie.

Čo je to nebeské kráľovstvo? Ježiš si nerobí starosti, ako to vysvetliť. Ohlasuje ho od začiatku svojho evanjelia: «Priblížilo sa nebeské kráľovstvo», aj dnes je blízko, medzi nami. Jednako ho nikdy neukáže priamo, ale vždycky v odraze, rozprávaním o hospodárovi, o kráľovi, o desiatich pannách. Radšej ho necháva tušiť v podobenstvách a prirovnaniach a ukazuje hlavne na jeho účinky. Nebeské kráľovstvo je schopné zmeniť svet ako kvas skrytý v ceste, je maličké a nepatrné ako horčičné zrnko, z ktorého nakoniec vyrastie veľký strom. Obe podobenstvá, o ktorých chceme uvažovať, nám umožňujú chápať, že Božie kráľovstvo sa sprítomňuje v samotnej osobe Ježiša. On je skrytým pokladom, on je vzácnou perlou. Radosť roľníka i obchodníka je pochopiteľná – našli ho! Je to radosť každého z nás, keď objavíme Ježišovu blízkosť a prítomnosť vo svojom živote. Prítomnosť, ktorá premieňa život a robí nás otvorenými voči potrebám bratov, prítomnosť, ktorá nabáda k prijatiu druhých, vrátane cudzincov a imigrantov. Je to prítomnosť prívetivá, prítomnosť radostná a plodná. Takto je Božie kráľovstvo v nás.

Mohli by ste sa ma opýtať: Ako nájsť Božie kráľovstvo? Každý z nás má svoju cestu, každý má svoju cestu v živote. Pre niekoho je stretnutie s Ježišom očakávané, vytúžené a dlho hľadané, ako nám to ukazuje podobenstvo s obchodníkom, ktorý chodí po svete, aby našiel niečo hodnotné. Pre iného prichádza znenazdania a akoby náhodou, ako v podobenstve s roľníkom. To nám pripomína, že Boh sa tak či tak necháva nájsť, pretože on ako prvý túži po stretnutí s nami a ako prvý sa snaží stretnúť nás. Prišiel, aby bol «Boh s nami». A Ježiš je medzi nami, dnes je tu, ako povedal: ‚Keď ste zhromaždení v mojom mene, som medzi vami.‘ Pán je tu, je s nami a medzi nami. On nás hľadá a necháva sa nájsť aj tými, ktorí ho nehľadajú. On nás hľadá a dáva sa nájsť. Niekedy sa necháva nájsť na neobvyklých miestach a v nečakaných okamihoch. Keď Ježiša nájdeme, zostaneme ním podmanení, uchvátení a je radosťou zanechať náš bežný spôsob života, niekedy vyprahnutý a apatický, aby sme objali evanjelium a nechali sa viesť novou logikou lásky a pokornej, nezištnej služby. Ježišovo slovo, evanjelium. Nechcem sa vás tu pýtať, nechcem, aby ste odpovedali, ale spýtam sa: Kto z vás denne číta úryvok evanjelia? Nedvíhajte ruku, nie... Len sa pýtam. Ale koľkí z vás sa možno ponáhľate skončiť prácu preto, aby ste nezmeškali telenovelu... Majte po ruke Evanjelium, majte Evanjelium na nočnom stolíku, v taške, vo vrecku a otvorte ho, čítajte Ježišovo slovo. Takto prichádza Božie kráľovstvo. Kontakt s Ježišovým slovom nás približuje Božiemu kráľovstvu. Myslite na to. Mať vždy po ruke malé Evanjelium, otvárať ho náhodne a čítať, čo Ježiš hovorí. Ježiš je tam.

Čo robiť pre získanie Božieho kráľovstva? Ohľadne tohto bodu sa Ježiš vyjadruje veľmi explicitne. Nestačí nadšenie, radosť z objavu. Je potrebné dávať prednosť drahocennej perle kráľovstva pred akýmkoľvek pozemským dobrom. Je potrebné klásť Boha na prvé miesto vo svojom živote, dávať mu prednosť pred všetkým. Dať primát Bohu znamená mať odvahu povedať nie zlu, nie násiliu, nie akémukoľvek útlaku, aby sme žili život služby druhým v prospech zákonnosti a všeobecného dobra. Keď človek objaví Boha, pravý poklad, opúšťa štýl egoistického života a snaží sa s druhými deliť o dobročinnú lásku, pochádzajúcu od Boha. Kto sa stáva priateľom Boha, má rád bratov, snaží sa chrániť ich život a ich zdravie a rešpektovať aj životné prostredie a prírodu. Viem, že trpíte pre tieto veci. Dnes, keď som prišiel, jeden z vás sa ku mne priblížil a povedal mi: ‚Otče, dajte nám nádej.‘ Ja vám ale nemôžem dať nádej. Môžem vám len povedať, že kde je Ježiš, tam je nádej, kde je Ježiš, tam sa bratia majú radi, usilujú sa o ochranu ich života, ich zdravia aj prostredníctvom úcty k životnému prostrediu a prírode. Toto je nádej, ktorá nikdy neklame a ktorú dáva Ježiš. To je obzvlášť dôležité v tomto vašom nádhernom kraji, ktorý si žiada, aby bol chránený a obraňovaný, vyžaduje odvahu hovoriť nie každej forme korupcie anezákonnosti. Všetci poznáme meno týchto foriem korupcie a nezákonnosti. Vyžaduje si to od všetkých, aby boli služobníkmi pravdy a zachovávali v každej situácii evanjeliový štýl života, ktorý sa prejavuje sebadarovaním a pozornosťou voči chudobným a vylúčeným na okraj. Biblia je plná takýchto povzbudení. Pán hovorí: Robíte toto a tamto, to ma nezaujíma, mňa zaujíma, či sa dostalo starostlivosti sirote, vdove, prijatia vydedencovi, zaujíma ma, či bolo chránené stvorenie. Toto je Božie kráľovstvo.

Dnes je sviatok sv. Anny a ja jej rád hovorím Ježišova babička. Je to tak? Dnešný deň je pekným dňom pre sviatok starých mám. Keď som incenzoval súsošie sv. Anny a Panny Márie, zbadal som niečo pekné. Socha sv. Anny nemá korunku, ale korunovaná je dcéra. A to je krásne. Svätá Anna je žena, ktorá pripravila svoju dcéru, aby sa stala kráľovnou, kráľovnou neba a zeme. Táto žena odviedla skvelú prácu! Svätá Anna, patrónka Caserty priviedla na toto námestie rôzne zložky diecézneho spoločenstva spolu s biskupom za účasti predstaviteľov občianskych a rôznych spoločenských inštitúcií. Rád by som vás všetkých povzbudil, aby ste sviatok vašej patrónky prežívali v slobode, nie zaťažení rôznymi okolnosťami, ako číry výraz viery ľudu, ktorý sa považuje za Božiu rodinu a upevňuje zväzky bratstva a solidarity. Sv. Anna možno počula svoju dcéru Máriu prednášať slová hymnu Magnificat, pretože Mária určite často opakovala tieto slová: «Mocnárov zosadil z trónov, povýšil ponížených, hladných nakŕmil dobrotami» (porov. Lk 1,51-53). Nech vám ona pomáha hľadať ten jediný poklad, Ježiša, a naučí vás objavovať kritériá Božieho konania. On prevracia svetské súdy, prichádza na pomoc chudobným a maličkým a zahŕňa dobrom pokorných, ktorí svoj život zverujú jemu. Majte nádej. Nádej nezahanbuje. A rád opakujem: Nenechajte si ukradnúť nádej!“

(Preklad sr. Jaroslava Kochjarová CJ)