Zamyslenie P. Bubáka k 12. nedeli v cezročnom období
Zamyslenie pátra Milana
Bubáka SVD na 12. nedeľu v cezročnom období: Mt 10, 26-33: Zastrašovanie a
hodnota
Žiaden človek, žiadna skupina, žiaden národ nemá rád, keď ho niekto
do niečoho tlačí. Každý z nás je rád, keď môže prísť k rozhodnutiu sám od seba a nie
na základe tlaku alebo dokonca zastrašovania zo strany silnejšieho, ktorý si od nás
nasilu alebo manipuláciou vynúti poslušný súhlas. Takéto niečo nás hlboko ponižuje
a potupuje. Každý z nás má rád slobodu. A aj v prípade, že sa ukáže, že naše rozhodnutie
nebolo správne, predsa dávame prednosť slobode dopustiť sa chýb, na ktorých sa môžeme
poučiť, než byť donútení urobiť to, čo je správne, na základe názoru druhých. Čo však
v prípade, že niekto stojí pri vašich dverách a dáva vám ponuku a jeho ľudia (niekedy
obrazne, niekedy doslova) stoja nenápadne za ním so samopalmi namierenými na vás?
Hovorí sa, že takáto ponuka by sa nemala odmietať, bolo by to príliš nebezpečné. No
sú ľudia, ktorí odmietnu aj takúto ponuku. A sú to – záleží samozrejme na uhle tvojho
pohľadu – buď ľudia strelení alebo mučeníci.
Tento bod je pekne ilustrovaný
v príbehu o Filipovi II, ktorý bol kráľom Macedónska okolo polovice 4. storočia pred
Kristom. Filip bol panovníkom, ktorý sa rád chválil tým, že čo sa mu nepodarilo získať
diplomaciou, získal dobytím. Postupne si podriadil všetky grécke mestské štáty. Všetky
okrem jedného: Sparty. Tá zostala tvrdohlavo nezávislá a Filip sa rozhodol, že im
urobí ponuku, ktorú nebudú môcť odmietnuť. Jeho posolstvo znelo takto: „Musíte sa
mi podriadiť a to bez meškania. Keď dotiahnem so svojou armádou do vašej krajiny,
zničím vaše farmy, pozabíjam váš ľud, zmietnem z povrchu zeme vaše mesto.“ Sparťania
mu odpovedali jedným slovom, prevzatým z Filipovej vyhrážky: „keď“.
Nemali najmenšej chuti nechať sa zastrašiť Filipom. A on sa rozhodol nechať ich na
pokoji.
Keď sa na ľudí tlačí, ľudia reagujú rozlične. V nedeľnom prvom čítaní
z Proroka Jeremiáša budeme počuť, ako prorok Jeremiáš odmietne nechať sa zastrašovať
terorom zo všetkých strán. To samozrejme neznamená, že by sa tohto teroru nebol bál
– bol človekom a nie robotom. Znamenalo to iba to, že nemal najmenšej chuti teroru
dovoliť, aby sa na ňom podpísal, alebo aby mu diktoval, kým je. Za jeho kázanie ho
jeho protivníci vrhnú do väzenia a vojenská rada sa mu vyhráža, že ak nezmení svoj
tón, že skončí smrťou. No Jeremiáš odmietne nechať sa šikanovať a násilím donútiť
k súhlasu. Robí tak preto, lebo je presvedčený, že – citujúc jeho slová - „Pán je
so mnou sťa mocný bojovník.“ To, čo udržovalo Jeremiáša pri zdravom rozume uprostred
všetkého toho prenasledovania bola jeho hlboká viera, že Boh sa o neho stará. A tiež,
povediac to menej duchovne, pevná nádej, že Boh dochytí všetkých týchto jeho nepriateľov
v pravú chvíľu a naloží s nimi náležite.
Aj v evanjeliu Ježiš veľmi silne
hovorí proti zastrašovaniu. Ani trocha nezakrýva pravdu, že jeho učeníci naisto budú
konfrontovaní zo strany tých, ktorí majú tendenciu iných ohrozovať, šikanovať a zastrašovať
a to preto, aby si ich dostali do podriadeného súhlasu. Ježišova rada je jasná: nielen
že si želá, aby jeho učeníci odmietli podriadiť sa obchodníkom so smrťou, ale dokonca
ich vyzýva, aby sa ich ani len nebáli: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu
zabiť nemôžu“, hovorí.
Nasledovníci Ježišovi budú stáť tvárou tvár terorizmu,
budú stáť pred ponukami, dávanými im pod pochybnými podmienkami, o ktorých im bude
jasné, že ich nebudú môcť odmietnuť. Ježiš im ale káže odmietnuť ich. Majú na výber:
buď sa vzdať Ježiša a jeho lásky, alebo ho vyznať a tým si vybrať istú smrť. To je
iste veľmi desná vyhliadka. No Ježiš hovorí: „Nebojte sa!“
Ako je možné pre
Ježišovho učeníka nebáť sa? Akú moc majú k dispozícii učeníci, aby boli schopní prekonať
strach? Ježiš nás učí, že Otec sa o pravého učeníka intenzívne stará. Ako príklad
uvádza vrabca, ktorý bol v jeho dobe pokladaný za najbezcennejšieho vtáčika. Vrabce
sa predávali na trhu ako pokrm pre najchudobnejších – dva za halier a päť za dva haliere.
Ten piaty teda nestál nič. „A predsa“, hovorí Ježiš, „ani jeden nepadne na zem bez
vedomia vášho Otca. ... Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ Ježišova
pointa je veľmi dôležitá: neboj sa; ty si cenný. Podľa Ježiša tvoj vlastný
pocit vlastnej hodnoty je dosť silný na to, aby si za jeho pomoci prekonal pocit strachu.
Ak si kdesi v hĺbke svojej bytosti presvedčený, že si bezcenný, potom nemáš
spôsob, aby si prekonal čokoľvek. Vrabca je schopný vystrašiť každý. Znamená to, že
toho, kto na seba hľadí ako na bezcenného, bude schopný vystrašiť ktokoľvek a čokoľvek.
No ak si presvedčený, že to, čo si a to, za čo stojíš má cenu, potom
budeš schopný s tým, kto znevažuje teba a tvoje hodnoty si to rozdať. Samozrejme v
pokore, slušnosti a dôstojnosti. Toto je Ježišova pointa. Tvoja skutočná cena pred
Bohom je mocnejšou silou, ako tvoj skutočný strach pred tými, ktorí ťa šikanujú a
prenasledujú. Tento tvoj pocit hodnoty bude schopný povzniesť sa nad nenávisť všetkých
tvojich prenasledovateľov. To je dôvod, prečo Ježiš, Jeremiáš, a všetci ostatní kresťanskí
mučeníci boli schopní postaviť sa zoči-voči svojim prenasledovateľom s odvahou, ktorá
v ľuďoch vzbudzovala bázeň: oni všetci vedeli, že ich skutočnú cenu a hodnotu nebude
môcť zabiť nikto a nič.
Výzva vyznať meno Ježišovo pre inými je výzvou, ktorá
sa predkladá každej jednej generácii a každému jednému kresťanovi. Zastrašovanie,
ktoré budeme za to zakusovať alebo ktoré za to už zakusujeme, nemusí mať zrovna podobu
teroru alebo otvoreného prenasledovania. No keď budeme trvať na vernosti tomu, čo
vyznávame pred tými, ktorí odporujú evanjeliu, zastrašovanie v tej či onej podobe
bude možné vždy zacítiť. Keď sa napríklad bude jednať o kresťanské hodnoty, obyčajným
znakom zastrašovania veriaceho môžu byť raz ironické poznámky, povýšenecké vysmievanie,
hulvátsky smiech, či vylučovanie alebo vytláčanie človeka na okraj spoločnosti alebo
spoločenstva. Ironické poznámky a zastrašovanie sa od seba líšia iba stupňom odporu,
inak znamenajú to isté.
Tento druh zastrašovania budeme schopní vždy prekonať,
avšak iba za podmienky, že budeme poznať svoju cenu pred Bohom. Náš skutočný pocit
hodnoty nám pomôže prekonať skutočný pocit strachu. Nebeský Otec nám ponúka svoju
večnú a trvalú lásku. Keď budeme túto jeho ponuku mať stále pred svojimi očami, všetky
ostatné ponuky začnú vyzerať v porovnaní s ňou naozaj veľmi lacno.