Očakávania Južnej Kórey pred pápežovu návštevou – rozhovor
Južná Kórea 17. júla - Cirkev v Južnej Kórei sa intenzívne pripravuje na návštevu
pápeža Františka, od ktorej nás delia menej než štyri týždne. Ako je známe, ústrednými
momentmi návštevy, ktorá sa uskutoční v dňoch od 13. do 18. augusta, budú účasť Svätého
Otca na Dňoch ázijskej mládeže a blahorečenie 124 kórejských mučeníkov pri slávení
Eucharistie za pokoj a zmierenie. Situáciu a očakávania zo strany miestnej cirkvi
priblížil v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas hovorca Soulskej arcidiecézy, otec Hur
Young-yup:
„Kórejská cirkev je prvou cirkvou Ázie, ktorá privíta pápeža
Františka. Prostredníctvom tejto významnej udalosti sa kórejská cirkev stane bránou
k evanjelizácii v Ázii. Svätý Otec príde ako pastier, aby stretol ľudí,
a príde stretnúť mládež Ázie. Možno povedať, že Kórea je krajinou, ktorá symbolizuje
potreby sveta, akými sú pokoj a zmierenie. Návšteva Svätého Otca teda môže priniesť
našej krajine dôležité posolstvo nádeje a pokoja.“
Aký názor na
pápeža Františka majú Kórejčania? „Nielen katolíci, ale všetci Kórejčania majú
pápeža Františka radi. Oceňujeme jeho ústretové spôsoby a jeho jednoduchosť;
oceňujeme spôsob, akým sa stará o chudobných a o osoby vylúčené na okraj. Celý kórejský
ľud sa už nevie dočkať stretnutia s pápežom Františkom.“
Prípravy
na návštevu Svätého Otca hovorca arcidiecézy charakterizuje takto: „Spoločne
s kórejskou cirkvou aj naša vláda plne podporuje prípravy pastoračnej
návštevy Svätého Otca. Takže myslím, že vnútorné prípravy sú tak isto dôležité
ako tie vonkajšie. Návšteva Svätého Otca nie je len ojedinelou príležitosťou
kórejskej cirkvi, ale aj dôležitou príležitosťou k vnútorným reformám
a k evanjelizácii navonok.“
Predchádzajúca pápežská návšteva Kórey
sa udiala v roku 1989, teda pred 25 rokmi. Aké plody zanechala? „Návšteva Jána
Pavla II. priniesla kórejskej cirkvi pozitívne efekty. Katolícka cirkev sa
stala v spoločnosti známejšou a u obyvateľstva získala dobrú povesť.“
Proces sekularizácie typický pre priemyselné krajiny sa týka aj Južnej
Kórey. Ako sa naň snaží odpovedať kórejská Cirkev? „Dnes je naša krajina vážne
zasiahnutá ideológiou materializmu, individualizmu, sekularizmu, náboženskou apatiou.
Ten istý problém existuje aj vo vnútri Cirkvi. Takže je dôležité, aby Cirkev
našla nové cesty a nové metódy ako čeliť týmto otázkam. Myslím, že toto je dôležitá
úloha a cieľ novej evanjelizácie.“
Ako je to s novou evanjelizáciou v Kórei? „Nová
evanjelizácia je novou metódou na pomoc k obnove našej viery v tomto svete
rýchlych zmien. Je veľmi dôležité, aby sa v prvom rade zmenila Cirkev sama, aby „vyšla
von“ smerom k svetu a aby šírila evanjelium prostredníctvom nových prostriedkov a
s novými výsledkami. Kórejská cirkev má pred sebou ešte dlhú cestu, no snažíme
sa robiť čo najviac pre to, aby sme evanjelizáciu previedli do činnosti.“
Osobitosťou
kórejskej cirkvi je to, že evanjelium sa tam na počiatku, po roku 1700, začalo šíriť
prostredníctvom laikov: „Katolicizmus prišiel do našej krajiny po tom, ako boli
katolícke knihy preložené do kórejčiny a kórejskí učenci ho potom začali študovať.
Následne vytvorili katolícke komunity a kázali o svojej viere ďalším osobám. Takže
najosobitnejšou záležitosťouživota kórejskej cirkvi je to, že sa začal prostredníctvom laikov, a nie prostredníctvom misionárov. Kórejská
cirkev podstúpila mnohé prenasledovania. Napriek tomu, naši predkovia si uchovali
svoju vieru a pokračovali v šírení radostnej zvesti o Ježišovi Kristovi.“
Najhlbšou
ranou kórejského národa je rozdelenie. Hovorca arcidiecézy Soul otec Hur Young-yup
hovoril aj o potrebe pracovať na poli zjednocovania: „Toto je misia kórejskej
cirkvi: pracovať smerom k zmiereniu a zjednoteniu našej krajiny. Verím,
že humanitárna pomoc a úprimný dialóg sú najpotrebnejšou vecou. Cirkev pokračovala
v poskytovaní humanitárnej podpory aj vtedy, keď vzťah medzi Severom a Juhom bol napätý.“
Zjednocovanie
má súvis aj s medzináboženským dialógom, ktorý kórejská cirkev tiež považuje za dôležitý: „Medzináboženský
dialóg je dôležitou otázkou, ktorá by nemala mať nič spoločné s politickými cieľmi.
Myslím, že by bolo pekné, keby sa ľudia rôznych náboženstiev medzi sebou navzájom
poznali a oceňovali by krásu, ktorú každé z náboženstiev prinieslo pre
človeka.“ -zk-