Pápež František vyzval k modlitbe za Svätú zem: „Nikdy viac vojnu!“

Vatikán 13. júla – Aj počas leta sa v nedeľu napoludnie Svätý Otec pravidelne stretáva s veriacimi pri modlitbe Anjel Pána na Námestí sv. Petra. V dnešný deň v príhovore pred modlitbou rozobral Ježišovo podobenstvo o rozsievačovi. Po požehnaní predniesol osobitnú výzvu k modlitbe za pokoj vo Svätej zemi, reagujúc tak na vystupňovaný konflikt medzi Izraelom a Palestínou. Na jeho výzvu zavládla na námestí chvíľa modlitby v tichu. V súvislosti s dnešným dňom, ktorý sa slávi aj ako „Nedeľa mora“, pápež František upriamil pozornosť veriacich na všetkých námorníkov a rybárov spolu s ich rodinami a tiež na kňazov a dobrovoľníkov, ktorí sa venujú tzv. „apoštolátu mora“. Pripomenul aj 400. výročie smrti sv. Kamila de Lellis, ktoré pripadá na pondelok 14. júla.

Výzva Svätého Otca s modlitbou za pokoj vo Svätej zemi

„Obraciam sa k všetkým vám z hĺbky srdca s výzvou naďalej sa naliehavo modliť za pokoj vo Svätej zemi, vo svetle tragických udalostí posledných dní. Mám ešte živo v pamäti stretnutie 8. júna s patriarchom Bartolomejom, prezidentom Peresom a prezidentom Abbásom, spolu s ktorými sme vyprosovali dar pokoja a načúvali sme výzve k prelomeniu špirály nenávisti a násilia.

Niekto by si mohol myslieť, že toto stretnutie azda vyšlo nazmar. Avšak nie! Modlitba nám pomáha nenechať sa poraziť zlom a ani nerezignovať pred tým, že by násilie a nenávisť odrovnali dialóg a zmierenie. Povzbudzujem zainteresované strany a všetkých s politickou zodpovednosťou na úrovni miestnej i medzinárodnej, aby nešetrili modlitbou a aby nijako nešetrili úsilím o ukončenie každej agresivity a dosiahnutie vytúženého pokoja pre dobro všetkých. Pozývam vás všetkých zjednotiť sa v modlitbe. V tichu sa všetci modlime. [Minúta modlitby v tichu.]

Teraz, Pane, pomôž nám ty! Ty nám daruj pokoj, ty nás nauč pokoju, ty nás veď k pokoju. Otvor naše oči a naše srdcia a daj nám odvahu povedať: «Nikdy viac vojnu! S vojnou je všetko stratené!» Vlej nám odvahu konať konkrétne gestá budujúce pokoj. Urob nás pripravenými načúvať volaniu našich občanov, ktorí nás žiadajú, aby sme premenili naše zbrane na nástroje pokoja, naše strachy na dôveru a naše trenice na odpustenie. Amen.“

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána: Podobenstvo o rozsievačovi

„Bratia a sestry, dobrý deň! Evanjelium tejto nedele (Mt 13,1-23) nám ukazuje Ježiša, ako káže na brehu Galilejského jazera, a keďže je okolo neho veľký zástup, vstúpi na loďku, odrazí kúsok od brehu a odtiaľ káže. Keď Ježiš hovorí k ľudu, používa mnoho podobenstiev, všetkým zrozumiteľný jazyk s obrazmi vzatými z prírody a zo situácií každodenného života.

Prvé podobenstvo, ktoré rozpráva, je úvodom ku všetkým podobenstvám: je to podobenstvo o rozsievačovi, ktorý bez šetrenia rozsieva osivo na každý typ pôdy. Pravým protagonistom tohto podobenstva je samotné osivo, ktoré prináša viac či menej úrody v závislosti od pôdy, na ktorú padlo. Prvé tri pôdy sú neproduktívne: pri ceste zrno vyzobávajú vtáky; na skalnatom teréne klíčky zaraz usychajú, pretože nemajú korene; uprostred krovia je zrno zadusené tŕním. Štvrtou pôdu je dobrá zem, a iba tu sa zrno ujíma a prináša úrodu.

V tomto prípade sa Ježiš neobmedzil iba na vyrozprávanie podobenstva, ale ho aj vysvetlil svojim učeníkom. Osivo padnuté na cestu označuje tých, ktorí počúvajú ohlasovanie Božieho kráľovstva, ale ho neprijímajú. Tak prichádza Zlý a uchytáva ho. Zlý totiž nechce, aby semeno evanjelia vyklíčilo v srdci ľudí. Toto je prvé prirovnanie. Druhé je to, ktoré hovorí o osive padnutom do skália: toto predstavuje ľudí, ktorí počúvajú Božie slovo, prijímajú ho rýchlo, ale povrchne, pretože nemajú korene a sú nestáli. A keď sa dostavia ťažkosti a súženia, títo ľudia sa hneď vzdávajú. Tretí prípad je osivo padnuté do krovia. Ježiš vysvetľuje, že sa vzťahuje na ľudí, ktorí počúvajú slovo, ale toto z dôvodu svetských starostí a zvodov bohatstva zostane udusené. Napokon osivo padnuté do úrodnej pôdy predstavuje tých, ktorí počúvajú slovo, prijímajú ho, opatrujú ho a porozumejú mu, a ono prináša ovocie. Dokonalým vzorom tejto dobrej zeme je Panna Mária.

Toto podobenstvo sa dnes prihovára každému z nás, tak ako sa prihováralo Ježišovým poslucháčom pred dvetisíc rokmi. Pripomína nám, že sme pôdou, na ktorú Pán neúnavne rozosieva semeno svojho slova a svojej lásky. S akou pripravenosťou ho prijímame? A môžeme si položiť otázku: Aké je naše srdce? Akej pôde sa podobá? Ceste, skáliu, kroviu? Od nás závisí, či sa stávame dobrou pôdou bez tŕnia a skália, starostlivo skyprenou a zúrodnenou, aby mohla prinášať dobré ovocie pre nás a pre našich bratov.

A bude pre nás dobré nezabúdať na to, že aj my sme rozsievačmi. Boh seje dobré semená, a aj tu si môžeme položiť otázku: Aký druh osiva vychádza z nášho srdca a z našich úst? Naše slová môžu vykonať mnoho dobrého a tiež mnoho zlého. Môžu uzdravovať a môžu zraňovať; môžu dodávať odvahu a môžu deprimovať. Pamätajte: rozhodujúce nie je to, čo vchádza, ale to, čo vychádza z úst a zo srdca. Nech nás Panna Mária svojim príkladom učí prijímať Slovo, opatrovať ho a dať mu zarodiť v nás i v druhých.“

(Preklad: Jozef Bartkovjak SJ)

Médiá priniesli z poludňajšieho podujatia na Námestí sv. Petra aj zábery na fanúšikov futbalu snárodnými symbolmi Argentíny a Nemecka. Pred blížiacim sa finálovým zápasom Majstrovstiev sveta v Brazílii pápež František v odkaze cez sociálnu sieť vyzdvihol hodnotu športu pri vytváraní kultúry stretnutia: „Vďaka futbalovým majstrovstvám sa stretli ľudia rôznych národov a náboženstiev. Kiežby šport vždy podporoval kultúru stretnutia.“