2014-07-13 14:03:02

Peter Dufka SJ: Duchovné putovanie


RealAudioMP3 Obdobie prázdnin a dovoleniek charakterizuje cestovanie. Človek akosi spontánne pociťuje potrebu opustiť bežnú každodennosť a ísť niekam inam, odpočinúť si a obohatiť sa poznaním nových miest čí krajín. Je však rozdiel medzi turistikou a putovaním, púťou, ktorá okrem odpočinku a nových poznatkov prináša i duchovné obohatenie. Skúsme sa pri našom dovolenkovom putovaní inšpirovať tromi cestami stredovekého mystika Jána z Kríža, ktoré na seba vzájomne nadväzujú a vedú k stretnutiu s Bohom:
    cesta očistenia – via purgativa
    cesta osvietenia – via illuminativa
    cesta zjednotenia – via unitiva

Cestovanie na pútne miesta môže niesť stopy týchto ciest. Takto sa naše fyzické putovanie stane i putovaním duchovným.

1. Cesta očistenia – via purgativa

Príprava na cestovanie obyčajne predpokladá istú znalosť prostredia alebo krajiny, do ktorej cestujeme. Bez tejto znalosti ľahko zabudneme na niečo dôležité. I s prípravou na púť je to podobne. Ide o prípravu na stretnutie s posvätnými miestami a treba o nich niečo vedieť. Okrem poznania histórie a tradície miesta, na ktoré sa chystáme cestovať, je už na začiatku potrebné pripraviť priestor pre duchovné ovocie, ktoré nám má púť priniesť. Táto príprava podľa viacerých autorov spočíva v očistení srdca. Jedine takéto vnútro zachytí duchovné bohatstvo pútneho miesta a nezostane len pri estetickom alebo spoločenskom zážitku. Podľa sv. Tomáša Akvinského sa človek potrebuje neustále očisťovať, pretože kontaktom s prízemnými vecami sa často znečistí. Toto očisťovanie sa deje predovšetkým prostredníctvom sviatosti zmierenia. Florenský píše, že cieľom akéhokoľvek sebazáporu, ovládania ale najmä sviatosti zmierenia nie je to, aby sa človek stal dobrým, ale aby sa stal duchovne pekným. Vnútorná krása človeka sa odráža na jeho tvári. Nezostáva skrytá vo vnútri človeka, ale zasahuje i najbližšie okolie. O duchovných osobách sa vždy hovorilo, že ich spôsob života neočisťuje len ich samotných, ale očisťuje a skrášľuje celý svet.
Na cestu si obyčajne nemôžeme vziať veľa vecí - musíme teda selektovať a niektorých vecí sa zriecť. Tak, ako letecké spoločnosti určujú maximálnu povolenú hmotnosť batožiny, ktorú si cestujúci môžu vziať do lietadla, podobne je to i v duchovnej oblasti. Príprava na púť si vyžaduje selektovanie a zriekanie. Asketická literatúra často zdôrazňuje nenaviazanosť na materiálne dobrá. I psychológovia hovoria o potrebe nechať všetky svoje starosti doma. V opačnom prípade človek síce pri putovaní opustí miesto, kde žije celý rok, ale v srdci si toto miesto i s jeho starosťami nesie so sebou. Niečo podobné platí i pre náš duchovný úžitok. Bl. Ján Solitario, ktorý žil v Sýrii na začiatku VI. storočia, rozlišuje tri stupne opustenia alebo odstupu:
1. fyzický odstup od materiálnych dobier,
2. psychický odstup od vášní a zlých návykov,
3. duchovný odstup od presadzovania len svojej vôle, svojich názorov.
Ľudia, ktorí nedokážu aspoň čiastočne realizovať tieto tri odstupy, nedokážu vnímať ani jemné duchovné podnety pútnických miest, ktoré vstúpia len do pripraveného srdca.

2. Cesta osvietenia – via illuminativa

Psychológia hovorí o istej komfortnej zóne, v ktorej sa človek cíti bezpečný a nerád ju opúšťa. Komfortná zóna však neraz udržuje i pocit falošnej bezpečnosti. Na to, aby z človeka vyrástla dospelá osobnosť, potrebuje ju opustiť a podstúpiť isté riziká. I pri duchovnom putovaní je to podobne. Človek riskuje, že sa stratí, že nezvládne podnety, ktoré sa mu ponúkajú v novom, neznámom prostredí. Avšak môže ísť aj o proces iluminácie, osvetlenia a nových pozitívnych podnetov.
V duchovnej tradícii sa putovanie často spájalo s rytmickým opakovaním krátkych modlitieb, ktoré sledovali rytmus krokov. Toto recitovanie malo svoju obrannú funkciu proti rušivým myšlienkam a otváralo srdce človeka k pozitívnym podnetom.
Očisťovanie a zriekanie ako príprava na putovanie má svoje opodstatnenie. Je podmienkou na získanie nových duchovných dobier. Sv. Pavol to vyjadruje takto: „Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť“ (Kol 3,12).
Vyzliecť sa zo života hriechu a obliecť si nového človeka bolo jedným z centrálnych aspektov liturgie krstu. Skôr ako katechumeni zostúpili ku krstnému prameňu, vyzliekli sa zo svojich šiat a pokrstení si obliekli nový odev. Keď sa človek vymaňuje z hriechu a zakúsi víťazstvo nad ním, postupne sa v ňom začínajú rozvíjať čnosti. Môžeme povedať, že prechádza z cesty očistenia na cestu osvietenia v momente, keď v ňom začínajú prevažovať dobré návyky nad zlými.
Toto nové obdobie sa nazýva osvietenie, pretože človeku umožňuje nanovo objavovať pravdy viery. V oblasti nových vedeckých objavov a vynálezov sa niekedy hovorí, že náhoda praje iba pripravenej mysli. Znamená to, že človek v oblasti vedeckého bádania vynaloží veľké úsilie na nahromadenie poznatkov, ale samotný objav alebo vynález neraz zíde človeku na um akosi spontánne. V tichu, na ceste alebo pri inej činnosti príde zrazu myšlienka, ktorá akoby nebola výsledkom diskurzívneho uvažovania samotného bádateľa a ktorá jeho samotného prekvapí.
I pri putovaní dochádza k takýmto spontánnym objavom právd viery. Zrazu sa nám niečo z týchto právd vyjasní. Nie že by sme o nich nevedeli, ale nikdy sme si ich neosvojili, neobťažkali a osobne nezažili. Pri putovaní samotný Kristus stvárňuje úsudok človeka, jeho pocity a napredovanie. Človek obyčajne v určitom štádiu putovania získava istý stupeň slobody, zrelosti vo viere a stáva sa priateľom vnútorného mlčania.

3. Cesta zjednotenia – via unitiva

Po putovaní, ktoré môže trvať rôzne dlho, obyčajne dorazíme na pútne miesto. Môžeme sa dotknúť miesta zjavenia, zázraku alebo priamo relikvií svätých. Pútne miesto je prostredníkom k zjednoteniu sa s Bohom. Podľa viacerých autorov sa milosti, ktoré ľudia môžu dostať na pútnych miestach, nedajú dosiahnuť vlastným úsilím. Sú darom Ducha Božieho. Ide o silný zážitok slobody a istoty, že všetko je v Božích rukách. Takýto zážitok nezostane bez dôsledkov a poznačí život človeka i v ďalšom období. Duchovný zážitok sa do istej miery podobá estetickému zážitku. Nikdy nezabudnem, ako sa nám v orchestri zdôveril jeden staručký dirigent o svojej potrebe hudobného zážitku. Povedal: „Keď týždeň alebo dva nepočujem dobrú hudbu na koncerte, cítim sa nesvoj. Necítim sa dobre.” Podobne by nám, kresťanom, nemala chýbať túžba po zážitku zo stretnutia s Bohom. Samotný zážitok prichádza zvonka, od Darcu všetkého, avšak my ho môžeme do istej miery ovplyvniť. Tým, že sa vyberieme na púť s čistým srdcom, ktoré má odstup od vášní a zlých návykov – via purgativa, tým že putujúc nanovo prežijeme niektoré pravdy viery – via illuminativa a tým, že sa prostredníctvom posvätných miest otvoríme Božiemu dotyku – via unitiva. Tým že otvoríme naše srdce voči všetkému, čím nás chce Pán aj pri návšteve pútnych miest obohatiť.







All the contents on this site are copyrighted ©.