Príhovor pápeža Františka občanom Isernie: Jubilejný rok sv. Celestína
„Drahí bratia a sestry, ďakujem za toto vaše srdečné prijatie! Ďakujem Mons. Camillovi
Cibottimu, novému biskupovi Isernie, jeho predchodcovi Mons. Salvatoremu Viscovi,
starostovi, popredným predstaviteľom a všetkým, ktorí spolupracovali na tejto návšteve.
Ide o posledné dnešné stretnutie a koná sa na symbolickom mieste, na Katedrálnom námestí.
Námestie je miestom, kde sa stretávame ako občania a katedrála je miestom, kde sa
stretávame s Bohom, načúvame jeho slovu, aby sme žili ako bratia, občania a bratia.
V kresťanstve niet protirečenia medzi posvätným a svetským; v tomto zmysle: občania
a bratia. Je jedna silná myšlienka, ktorá ma zasiahla, keď som premýšľal o odkaze
sv. Celestína V. On mal podobne ako sv. František z Assisi veľmi silný zmysel pre
Božie milosrdenstvo a pre skutočnosť, že Božiemilosrdenstvoobnovujesvet.
Pietro del Morrone ako aj František
z Assisi poznali dobre spoločnosť svojej doby, s jej veľkou chudobou. Boli veľmi blízko
k ľuďom, k národu. Mali rovnaký Ježišov súcit s mnohými unavenými a skleslými ľuďmi.
Ale neobmedzovali sa na rozdávanie dobrých rád alebo zbožnej útechy. Oni ako prví
urobili rozhodnutie života ísť proti prúdu, rozhodli sa spoliehať sa na Prozreteľnosť
Otca, a to nielen osobnou askézou, ale aj prorockým svedectvom o otcovstve a bratstve,
ktoré sú posolstvom evanjelia Ježiša Krista.
Vždy ma oslovuje, že vďaka tomuto
svojmu silnému súcitu s ľuďmi títo svätí cítili potrebu daťľuďomtonajdôležitejšie, to najväčšie bohatstvo:
Otcovo milosrdenstvo, odpustenie. «Odpusť nám naše viny, ako i my
odpúšťame svojim vinníkom.» V týchto slovách Otčenáša je celý životný plán,
založený na milosrdenstve. Milosrdenstvo, zhovievavosť, odpustenie hriechov, to nie
je len niečo zbožné, vnútorné, akýsi duchovný utišujúci prostriedok, nejaký druh olejčeka,
ktorý nám pomôže byť jemnejšími, lepšími. Nie! Je to proroctvo o novom svete, milosrdenstvo
je proroctvom o novom svete, v ktorom sú dobrá zeme a práce rovnomerne rozdelené a
nikto nie je bez toho, čo nevyhnutne potrebuje, pretože solidarita a delenie sa sú
konkrétnym dôsledkom bratstva. Títo dvaja svätí dali príklad. Vedeli, že ako klerici
- jeden bol diakonom, druhý biskupom, biskupom Ríma - ako klerici obaja musia dať
príklad chudoby, milosrdenstva a úplného vyzlečenia sa zo seba samého.
Tu je
potom zmysel novej občianskej príslušnosti, ktorú výrazne pociťujeme tu na tomto námestí
pred katedrálou, kde sa nám prihovára pamiatka svätého Petra Morroneho, Celestína
V. Tu je najaktuálnejší význam Jubilejného roku, Celestínskeho jubilejného roku, ktorý
teraz vyhlasujem za otvorený a počas ktorého budú pre všetkých dokorán otvorené dvere
Božieho milosrdenstva. Nie je to únik, nie je to útek od reality a jej problémov,
je to odpoveď, ktorá pochádza z evanjelia. Láska ako sila očisťujúca svedomie, sila
pre obnovenie sociálnych vzťahov, sila pre plánovanie inej ekonomiky, zameranej viac
na človeka, prácu, rodinu, než na peniaze a zisk.
Všetci sme si vedomí toho,
že to nie je cesta sveta. Nie sme rojkovia, pomýlení, ani nechceme vytvoriť oázu mimo
okolitého sveta. Skôr veríme, že táto cesta je tá správna pre všetkých, je to cesta,
ktorá nás naozaj približuje k spravodlivosti a pokoju. Ale tiež vieme, že sme hriešnici,
že my sami sme vždy v pokušení nejsť touto cestou a prispôsobiť sa mentalite sveta,
mentalite moci, mentalite majetkov. Preto sa spoliehame na Božie milosrdenstvo a usilujeme
sa dosiahnuť s jeho milosťou plody obrátenia a skutky milosrdenstva. Tieto dve veci:
obrátiť sa a robiť skutky milosrdenstva. Toto je, takpovediac, tá správna hudba tohto
roku, jubilejného roku, svätocelestínskeho roku. Nech nás neustále na tejto ceste
sprevádza a podporuje Panna Mária, Matka milosrdenstva.“
Po príhovore Svätý
Otec vyzval prítomných, aby spoločne zaspievali modlitbu Otče náš. Po nej predniesol
modlitbu na príhovor sv. Celestína, benediktínskeho mnícha, opáta a neskôr pustovníka
na vrchu Morrone, ktorý sa stal biskupom Ríma, a udelil požehnanie, spojené s odpustkami.