Slová pápeža Františka mladým z regiónov Abruzzo a Molise
Drahí mladí, pekné popoludnie!
Ďakujem vám za vašu hojnú a radostnú účasť.
Ďakujem Mons. Pietrovi Santorovi za jeho službu v pastorácii mládeže. A vďaka patrí
Tebe, Sára – kde si zmizla? -, že si sa stala hovorkyňou nádejí a obáv mladých z Abruzza
a Molise. Molise je jedným z krajov Talianska, však?
Entuziazmus a sviatočná
atmosféra, ktoré viete vytvoriť, sú nákazlivé. Entuziazmus je nákazlivý. Viete, odkiaľ
pochádza slovo entuziazmus? Je z gréčtiny a znamená «mať niečo od Boha vo vnútri»
alebo «byť v Bohu». Ak je entuziazmus zdravý, značí, že niekto má niečo od Boha vo
svojom vnútri a radostne to prejavuje. Buďte otvorení – s týmto entuziazmom – pre
nádej a túžte po plnosti, túžte po tom, aby ste dali zmysel vašej budúcnosti, celému
vášmu životu, aby ste objavili správnu cestu pre každého z vás a vybrali si spôsob,
ktorý vám prinesie pokoj a ľudskú realizáciu. Vhodnú cestu, zvoľte si cestu... Čo
to značí? Nestáť nehybne – žiaden mladý nemôže stáť nehybne – a kráčať. To znamená
kráčať v ústrety niečomu, pretože niekto by sa mohol pohnúť, avšak to by nemuselo
značiť, že kráča, mohol by blúdiť, chodiť dookola, krúžiť v živote, a život nemáme
preto, aby sme v ňom krúžili. Máme ho preto, aby sme napredovali a toto je výzva pre
vás!
Na jednej strane hľadáte to, na čom vskutku záleží, to, čo zostane nemenné
v čase e definitívne, hľadáte odpovede, ktorá osvietia vašu myseľ a rozohrejú vám
srdce nie iba chvíľkovo, v jedno ráno alebo na krátky úsek cesty, ale navždy. Neprestajné
svetlo v srdci, neprestajné svetlo mysle, srdce rozpálené navždy, definitívne. Z druhej
strany máte zasa veľkú obavu, aby ste sa nepomýlili. Je to tak, pretože ten, kto kráča,
môže sa pomýliť. Strach nechať sa príliš zatiahnuť do vecí ste už veľakrát zažili,
taktiež pokušenie nechať si natrvalo pootvorené zadné dvierka, ktoré by vám v prípade
potreby mohli otvoriť nové scenáre a možnosti. Pôjdem týmto smerom, vyberiem si tento
smer, no ponechám otvorené tieto dvere, a ak sa mi to nebude páčiť, vrátim sa späť
a odídem. Táto provizórnosť neprospieva, neosoží, pretože ti vnáša do mysle tmu a
ochladí srdce.
Dnešná spoločnosť a jej prevládajúce kultúrne vzorce – napríklad
„kultúra provizórnosti“ – neposkytujú priaznivé ovzdušie pre formáciu stabilných životných
rozhodnutí s pevnými záväzkami postavených viac na skale lásky a zodpovednosti, ako
na piesku chvíľkového pocitu. Túžba po osobnej nezávislosti je vyhrotená až do takej
miery, že vždy všetko spochybní a s relatívnou ľahkosťou rozdrobí dôležité a dlho
zvažované rozhodnutia, slobodne zvolené spôsoby života prežívané s nasadením a obetavosťou.
Toto živí povrchnosť pri prevzatí zodpovednosti, pretože hrozí, že niekde v podvedomí
bude chápaná ako niečo, čoho je možné sa zbaviť. Dnes si vyberiem to, zajtra si zvolím
ono, idem tým smerom, ako fúka vietor, alebo, keď vychladne moje nadšenie, keď ma
prejde chuť, vyberiem sa inou cestou... Toto znamená krúžiť v živote ako v bludisku,
však? A cesta nie je bludisko. Ak ste v bludisku, skúšate paberkovať raz tu, raz tam,
zastavte sa. Hľadajte tú niť, aby ste z bludiska vyšli. Hľadajte niť, pretože si neslobodno
premárniť život takýmto krúžením.
Jednako však, drahí mladí, srdce človeka
túži po veľkých veciach, po dôležitých hodnotách, hlbokých priateľstvách, po zväzkoch,
ktoré zosilnejú v životných skúškach bez toho, aby sa rozpadli. Človek túži po tom,
aby miloval a bol milovaný: toto je naša najhlbšia túžba, milovať a byť milovaní.
Je to najhlbšia túžba. A má byť uskutočnená definitívne. Kultúra provizórnosti nenapomáha
našej slobode, ale oberá nás o náš pravý údel, o najpravdivejšie a najautentickejšie
ciele. Taký život je rozdrobený na kúsky. Je smutné dožiť sa istého veku, obzrúc sa
na cestu, ktorou sme prešli a zistiť, že je rozbitá na rozličné kusy, bez jednoliatosti,
bez definitívnosti: všetko bolo provizórne... Nenechajte si ukradnúť túžbu po tom,
aby ste vo svojom živote vytvorili veľké a solídne veci! Toto nás pobáda vpred! Neuspokojte
sa s malými cieľmi! Túžte po šťastí, buďte smelí, odvážni vyjsť zo seba samých, aby
ste v plnosti pracovali na svojej budúcnosti spolu s Ježišom.
Sami to však
nedokážeme. Stojac pred tlakom udalostí a módy, samotní nikdy nedokážeme nájsť správnu
cestu, a ak by sme ju aj našli, nebudeme mať dosť sily, aby sme vytrvali, aby sme
čelili stúpaniam a nepredvídaným prekážkam. A tu prichádza Ježišovo pozvanie: „Ak
chceš... nasleduj ma“. Pozýva nás, aby nás sprevádzal na ceste, nie aby nás využil,
nie aby z nás urobil otrokov, ale aby nás urobil slobodnými. V tejto slobode nás pozýva,
aby nás mohol sprevádzať na ceste. Je to tak. Iba spoločne s Ježišom, modliac sa a
nasledujúc ho, budeme mať jasnú víziu a dosť síl, aby sme ju uskutočnili. On nás miluje
definitívne, vybral si nás definitívne, definitívne sa daroval každému z nás. Je naším
obhajcom a starším bratom a bude naším jediným sudcom. Aké je pekné môcť čeliť striedavým
obdobiam existencie v Ježišovej spoločnosti, mať v blízkosti jeho osobu a jeho posolstvo!
On nám nevezme samostatnosť či slobodu; naopak, posilní našu krehkosť, umožní nám,
aby sme sa stali vskutku slobodní, slobodní pre konanie dobra, silní, aby sme ho konali
neprestajne, schopní odpúšťať a schopní žiadať odpustenie. Toto je Ježiš, ktorý nás
sprevádza, taký je Pán!
Rád opakujem jedno slovo, pretože naň často zabúdame:
Boh sa nikdy neunaví v odpúšťaní. Veru tak. Je to pravda! Jeho láska je taká veľká,
že je nám stále nablízku. Sme to my, ktorí sa unavia pýtať si odpustenie, avšak on
vždy odpúšťa, zakaždým, keď ho o to poprosíme. Odpúšťa definitívne, vymaže a zabúda
na náš hriech, ak sa k nemu obrátime s pokorou a dôverou. Pomáha nám, aby sme nezmalomyseľneli
pri prekážkach a nepovažovali ich za neprekonateľné. A tak, dôverujúc mu, znova hodíte
siete, aby ste zažili prekvapivý a hojný rybolov, nájdete odvahu a nádej čeliť aj
ťažkostiam, ktoré pochádzajú z dôsledkov ekonomickej krízy. Nádej a odvaha sú darované
všetkým, avšak osobitne sa pripisujú mladým: odvaha a nádej. Budúcnosť je celkom iste
v Božích rukách, on je prozreteľný a uisťuje nás, že sú tu ruky prozreteľného Otca.
To neznamená popierať ťažkosti a problémy, ale vidieť ich ako prechodné a prekonateľné.
Ťažkosti, krízy, spolu s Božou pomocou a dobrou vôľou všetkých, môžu byť prekonané,
premožené a premenené.
Nechcem ukončiť tento príhovor bez toho, aby som povedal
pár slov na adresu vášho problému, problému, ktorý práve prežívate: nezamestnanosť.
Je smutné stretnúť mladých „ani-ani“. Čo znamená toto „ani-ani“? Neštudujú, pretože
nemôžu, nemajú možnosť a ani nepracujú. To je výzva, ktorú musíme my všetci spoločne
zdolať. Musíme ísť vpred, aby sme ju zdolali! Nemôžeme ostať rezignovaní a takto stratiť
celú jednu generáciu mladých, ktorí nemajú silnú dôstojnosť pracujúceho! Práca nám
dáva dôstojnosť a my všetci musíme urobiť všetko preto, aby sa nestratila táto generácia
mladých. Použime našu tvorivosť na to, aby mladí prežívali radosť z dôstojnosti, ktorú
so sebou prináša práca. Generácia bez práce je budúcou porážkou pre celú krajinu i
pre ľudstvo. Musíme proti tomu bojovať. Pomáhajme si navzájom nájsť východisko, pomoc,
spolupatričnosť.
Mladí sú odvážni, už som to povedal, mladí majú nádej, a
do tretice, mladí majú schopnosť byť solidárni. A toto slovo, solidarita je slovo,
ktoré sa dnešnému svetu nepáči počuť. Niektorí si myslia, že je to azda nejaká nadávka.
To veru nie, nie je to nadávka. Je to kresťanské slovo: ísť vpred s bratom, aby sme
mu pomohli prekonať ťažkosti. Odvážni, s nádejou a solidaritou.
Zhromaždili
sme sa pre svätyňou Bolestnej Panny Márie, založenej na mieste, kde sa dvom dievčatám
z tohto kraja, Fabiane e Serafine v roku 1888 zjavila Panna Mária, keď pracovali na
poli. Mária je matka, vždy nás podporuje, keď pracujeme aj keď si hľadáme prácu, keď
máme jasné idey, i keď sme zmätení, keď z nás spontánne vychádza modlitba, i keď máme
vyprahnuté srdce. Ona je tu neprestajne, aby nám pomohla. Mária je Božia Matka, naša
matka a matka Cirkvi. Toľkí muži a ženy, mladí i starší sa k nej obracajú, aby jej
ďakovali i naliehavo prosili o nejakú milosť. Mária nás privádza k Ježišovi, Ježiš
nám daruje pokoj. Priblížme sa k nej, dôverujúci v jej pomoc, s odvahou a nádejou.
Pán nech požehná každého z vás, na vašej ceste, na vašej ceste odvahy, nádeje a solidarity.
Vďaka.
A teraz sa všetci spoločne pomodlime k Panne Márii: Zdravas Mária...
Prosím vás, modlite sa za mňa, prosím, robte tak! A nezabudnite: v živote sa kráča
a nikdy nie krúži! Ďakujem.