Konferencia o náboženskej slobode poukázala na jej racionálny základ

Pápež František sa v uplynulých dňoch vyjadril k téme náboženskej slobody. Zdôraznil, že napriek vážnej situácii náboženskej diskriminácie i priameho prenasledovania nie je namieste vykresľovať budúcnosť iba vo farbách konfliktu. Namiesto globálneho konfliktu hodnôt je ľudstvo schopné globálnej spolupráce. Vyžaduje si to však správne porozumenie problému. Priblížme si v nasledujúcich minútach túto problematiku na pozadí myšlienok Svätého Otca.

Americká univerzita St. John´s v New Yorku v spolupráci s talianskou univerzitou LUMSA v dňoch 20.-21. júna zorganizovali v Ríme medzinárodnú konferenciu na tému „Náboženská sloboda podľa medzinárodného práva a globálny konflikt hodnôt“. Experti v oblasti práva a náboženstva diskutovali o role a význame náboženskej slobody v kontexte konfliktu hodnôt, ktorý dominuje súčasnej medzinárodnej scéne. Konferencia mala za cieľ vytvoriť priestor pre plodnú diskusiu medzi osobami rôzneho náboženského vierovyznania ako aj tými, ktorý nevyznávajú žiadne náboženstvo. Chcela tiež prispieť k zlepšeniu poznania o význame práva na slobodu vierovyznania na medzinárodnej, regionálnej a národnej úrovni, ako aj definovať, akým spôsobom možno garantovať efektívne uplatnenie tohto práva vo svete.

Medzi expertmi sa konferencie zúčastnili aj rektor Univerzity Lumsa a špecialista v oblasti náboženskej slobody prof. Giuseppe Dalla Torre, osobitný relátor OSN pre náboženskú slobodu Heiner Bielefeldt, veľvyslanec USA pri Svätej stolici Ken Hackett, ako aj experti na islam a ľudské práva Abdullahi Ahmed An-Na´im a Olivier Roy, ktorí skúmali odpovede kresťanstva a islamu na medzinárodné záväzky vzťahujúce sa k náboženskej slobode.

Okolo 200 účastníkov konferencie prijal v piatok 20. júna aj Svätý Otec František. Vo svojom príhovore v Sále konzistória vo Vatikáne najprv pripomenul, že Katolícka cirkev má bohatú históriu podpory náboženskej slobody, ktorá vrcholí deklaráciou II. vatikánskeho koncilu s názvom Dignitatis humanae. „V skutočnosti, každá ľudská bytosť je hľadačom pravdy o vlastnom pôvode a o vlastnom určení. Vo jej mysli a srdci sa rodia otázky a myšlienky, ktoré sa nedajú potlačiť či udusiť, lebo vyvierajú z hĺbky a sú súčasťou prirodzenosti intímnej existencie osoby“, zdôraznil Svätý Otec. Tieto náboženské otázky o zmysle existencie a jej vzťahu ku kozmu, k histórii, potrebujú náboženskú slobodu na to, aby mohli byť naplno vyjadrené.

„Rozum rozpoznáva v náboženskej slobode základné právo človeka, ktoré odráža jeho najvyššiu dôstojnosť, tú, vďaka ktorej môže hľadať pravdu a priľnúť k nej, a rozpoznáva v nej nevyhnutnú podmienku k tomu, aby mohol rozvinúť celý svoj potenciál. Náboženská sloboda nie je len slobodou myslenia alebo súkromného kultu. Je to sloboda žiť podľa etických princípov vyplývajúcich z pravdy, ako súkromne tak aj verejne. Toto je veľkou výzvou v globalizovanom svete, kde oslabené myslenie znižuje aj všeobecnú etickú úroveň a v mene falošnej koncepcie tolerancie sa nakoniec dospieva k prenasledovaniu tých, ktorí obraňujú pravdu o človeku a jej etické dôsledky.“

Svätý Otec takto poukázal na nebezpečnú situáciu, keď sa tolerancia, ktorá v skutočnosti patrí k základom náboženskej slobody, v prekrútenej interpretácii stavia proti samotnej náboženskej slobode. Riešenie problému si teda vyžaduje dôslednú aplikáciu rozumu, aby sa nestalo to, že prijatím zdôvodňovaní zo strany myšlienkových prúdov tzv. „slabého myslenia“ bude s vodou z kúpeľa vyliate aj samotné kúpajúce sa dieťa, teda samotné náboženstvo. A to paradoxne práve v mene tolerancie. Štátne ako aj medzinárodné právne inštitúcie, majú preto podľa Svätého Otca „rozpoznať, garantovať a chrániť náboženskú slobodu, ktorá je právom vnútorne vlastným prirodzenosti človeka, jeho dôstojnosti vyplývajúcej z toho, že je slobodný, a je tiež aj ukazovateľom zdravej demokracie ako aj jedným z hlavných zdrojov legitimity štátu.“

„Náboženská sloboda uznaná v konštitúciách a zákonoch a premietnutá do dôsledného konania, napomáha rozvoju vzťahov vzájomného rešpektu medzi rôznymi vyznaniami ako aj ich zdravej spolupráci so štátom a politickou spoločnosťou, bez toho, aby došlo k pomiešaniu rolí a bez rivality. Namiesto globálneho konfliktu hodnôt je takto možná na základe jadra univerzálne zdieľaných hodnôt globálna spolupráca so zreteľom na všeobecné dobro.“

Pápež František týmto pripomenul, že ľudstvo nie je odkázané na neodvratný hodnotový konflikt, ale je tu cesta k spolupráci, ktorá sa zakladá na hodnotách spoločných všetkým ľuďom. Popri tejto pozitívnej vízii však zároveň zdôraznil, že problém diskriminácie i priameho prenasledovania pre vieru je v
súčasnosti mimoriadne akútny. To, že sme ešte ďaleko od všeobecného rešpektovania práva na náboženskú slobodu, dokazujú fakty z viacerých krajín. Tieto navyše referujú o tom, že netolerancia i priame násilné incidenty v najväčšej miere dopadajú práve na kresťanov. Pápež František vo svojom príhovore neobišiel túto alarmujúcu situáciu:

„Vo svetle vymožeností rozumu potvrdených a zdokonalených prostredníctvom zjavenia a občianskym pokrokom národov sa javí ako nepochopiteľné a znepokojujúce to, že ešte stále zotrváva diskriminácia a obmedzovanie práv len kvôli príslušnosti a verejnému vyznávaniu určitej viery. Je neprijateľné, že existuje pravé a skutočné prenasledovanie kvôli náboženskej príslušnosti! Toto zraňuje rozum, útočí na mier a ponižuje dôstojnosť človeka. Dôvodom veľkej bolesti je pre mňa konštatovanie, že najväčší počet týchto diskriminácií vo svete podstupujú kresťania. Prenasledovanie zacielené na kresťanov je dnes dokonca silnejšie než v prvých storočiach Cirkvi a dnes existuje viac kresťanských mučeníkov než v tej dobe. Toto sa odohráva viac než 1700 rokov po Konštantínovom edikte, ktorý kresťanom poskytol slobodu verejne vyznávať svoju vieru.“

Význam konferencie o náboženskej slobode teda spočíva v hlbšom objasňovaní dôvodov, ktoré zaväzujú každú právnu inštitúciu rešpektovať a brániť náboženskú slobodu. Len z jej správneho porozumenia totiž môžu vyplynúť aj správne rozhodnutia. -zk, jb-