Zamyslenie P. Bubáka k Slávnosti Najsvätejšej Trojice

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD k Slávnosti Najsvätejšej Trojice (Jn 16, 12-15): Obraz Boha

Jedného dňa sa Boh počas svojej vychádzky hore-dolu po obrovskom africkom kontinente – hovorí istá africká legenda – zastavil pri jednom kmeni a zistil, že jeho členovia strácajú vieru v neho. A tak sa rozhodol, že sa zjaví štyrom mužom, ktorí práve pracovali na tom istom poli neďaleko dedinky, kde kmeň žil. Každý z týchto mužov pracoval na inom rohu štvorcového poľa. Boh sa im zjavil rovno v strede a tak každý sa pozeral na neho z inej strany. Ako tak uvideli Boha, najprv boli udivení, potom sa začali k nemu približovať, až nakoniec každý z nich padol na kolená a začal sa Bohu klaňať v nemom úžase.

Boh sa im po chvíli spred očí stratil, no predsa pozoroval, čo sa stane. Títo štyria muži sa rozbehli do dediny, zhromaždili ľudí a začali ohlasovať výsledok toho, čo práve zažili: „Niet pochybností, že Boh jestvuje, a že sa o nás stará. Vieme to, lebo nás práve navštívil. A preto by sme ho mali všetci začať horlivo uctievať.“ Ľudia prijali túto správu s nadšením. Všetkým bolo jasné, že títo štyria muži mali videnie Boha. Avšak , aby si tým boli predsa len istí naozaj úplne, pýta sa jeden z dedinčanov: „Čo mal Boh oblečené“?

„Mal oblečený červený plášť,“ odpovedá prvý. „Nie, mal oblečený modrý plášť,“ hovorí druhý. „Nie, obaja sa mýlite. Mal oblečený zelený plášť,“ odpovedá tretí. „Ste blázni“, hovorí štvrtý, „nevideli ste predsa, že mal oblečený žltý plášť“?

Po tomto sa začali všetci medzi sebou hádať. Ich hádka sa zmenila na bitku. Po tomto všetkom sa rozišli, začali sebou navzájom pohŕdať a hlboko sa nenávidieť. Samozrejme, ich svedectvu nikto viac neveril.

A pritom stačilo tak málo: trocha reflexie a mohli sa dohodnúť. Záblesk Boha videl každý jeden z nich, a preto namiesto toho, aby každý z nich trval na tom, že videl Boha kompletne, presne takého aký je, každý si mal uvedomiť, že jeho zážitok Boha bol iba čiastočný, a že by snáď nebolo zle vypočuť si aj tých ostatných a z toho, čo sa dozvedia, si potom utvoriť celý obraz Boha. Takto by každý jeden odchádzal zo stretnutia obohatený o plnší a kompletnejší obraz Boha.

V nedeľu slávime, milí priatelia, sviatok Najsvätejšej Trojice. Je to sviatok, ktorý je akýmsi prirodzeným vyvrcholením sviatkov liturgického roka. Katechizmus katolíckej Cirkvi o tajomstve Najsvätejšej Trojice hovorí, že „je hlavným tajomstvom viery a kresťanského života. Je to tajomstvo Boha v ňom samom. Je teda prameňom všetkých ostatných tajomstiev viery a svetlom, ktoré ich osvetľuje. Je najzákladnejším a najpodstatnejším učením v „hierarchii právd viery“. Toto tvrdenie katechizmu nás snáď i prekvapuje: Učenie o Najsvätejšej Trojici je tak dôležité, že je prameňom všetkých ostatných tajomstiev viery a svetlom, ktoré ich osvetľuje. Ak to tak je, ako je potom možné, že na jej základe vzniklo v dejinách cirkvi toľko kontroverzií, bludov, zvád a nedorozumení?

Je tomu tak preto, lebo Boh je väčší, ako my všetci dohromady. Boha nebudeme schopní nikdy pochopiť naplno. Máme problémy pochopiť dokonca i všedné, každodenné pozemské veci. Ako potom môžeme naplno pochopiť veci nebeské? Božie cesty nám môže pomôcť pochopiť iba dar múdrosti. Je veľa ľudí, ktorí poznajú pravdy viery a predsa nepoznajú Boha. Čo nám dar múdrosti ale hovorí? To, že Boha síce úplne nikdy pochopiť nedokážeme, ale dokážeme ho pochopiť natoľko, aby nám to stačilo. A tiež čím viacerí sa o zážitky s Bohom delíme ako Cirkev – teda spoločenstvo viery, tým viac o Bohu vieme.

Taktiež nám múdrosť hovorí, že snahy poznávať Boha by sme sa nemali nikdy vzdávať. Je totiž veľmi dôležité mať správny obraz Boha. Ak náš obraz Boha je nesprávny, potom všetko, s čím sa v našom živote stretávame, budeme vidieť z nesprávneho zorného uhla. Ako sa je možné modliť správne, alebo ako je možné mať správny vzťah k Bohu, ak máme nesprávny alebo priam pokrivený obraz Boha? My kresťania chápeme život ako odpoveď na Božiu iniciatívu. Čo ale, ak túto Božiu iniciatívu nevidíme, alebo ak ju vidíme zle? Naša odpoveď bude potom, pochopiteľne, negatívna.

Ak chceme vedieť, aký je obraz Boha, stačí, keď sa pozrieme na Ježiša. Slovami apoštola Pavla: „On je obraz neviditeľného Boha.“ Aký je Ježiš? Evanjeliá nám ponúkajú množstvo kamienkov, z ktorých si môžeme poskladať svoj obraz Ježiša. Ak pôjdeme do hĺbky, žiaden z týchto obrazov nebude statický, ale naopak bude to obraz dynamický, t.j. obraz, v ktorom sa odvíja určitá spásna udalosť, v ktorej vystupuje nielen Ježiš ale celá Trojica. Napríklad obraz Ježiša, cez ktorého Otec víta kajúceho hriešnika a mu odpúšťa. Alebo cez ktorého zamestnávateľ dá plnú mzdu aj človeku, ktorý pracoval najkratšie. Alebo Ježiš ako Dobrý Pastier, ktorý vydal život za svoje ovce. V Ježišovi vidíme lásku Otca k nám. A kde tu je Duch Svätý? Duch Svätý je puto lásky medzi Otcom a Synom, medzi nimi a nami. Duch Svätý je hýbateľom všetkého toho dobra, ktoré sa v spomenutých obrazoch odohráva.

Tajomstvo Trojice nie je na to, aby sme sa o ňom hádali, ba dokonca nie je ani na štúdium. Je to skorej čosi, nad čím sa máme modliť a čo máme žiť. Kresťan žije vo svete Otca, Syna a Ducha Svätého. Tento svet nie je niekde vo vesmíre, mimo našej planéty. Je to svet nášho bežného každodenného života. Ako nám to hovorí vyššie spomenutá africká legenda, je to svet, kde sa Boh zjavuje každému jednému z nás a je na nás, či sa o svoje zážitky navzájom delíme a takto obohacujeme.

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu.