Zamyslenie P. Bubáka k slávnosti Zoslania Ducha Svätého

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD k slávnosti Zoslania Ducha Svätého: Ako rozpoznať prítomnosť Ducha Svätého vo mne?

Pripravujeme sa na Turíce. Tento sviatok nás upriamuje na nevyhnutnosť prítomnosti Ducha Svätého v nás samých a v našich spoločenstvách. Nakoľko spoločenstvá sú zložené z jedincov, Duch Svätý bude v spoločenstvách prítomný len vtedy, keď bude prítomný v jedincoch. Preto sa sústreďme na otázku: Ako spoznám, že je vo mne prítomný Duch Svätý? Totiž či som alebo nie som vedený Duchom Svätým? Táto otázka je pre veriaceho človeka bytostne dôležitá, pretože ak jeho život nie je postavený na poslušnosti Duchu Svätému, potom jeho smerovanie je otázne.

Je veľa odpovedí na túto otázku. Snáď najčastejšou je táto: Prítomnosť Ducha Svätého vo mne spoznám podľa ovocia. Sv. apoštol Pavol v liste Galaťanom menuje deväť ovocí, ktoré sú znakom prítomnosti Ducha Svätého v človeku: «Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť [sebaovládanie] » (Gal 5, 22-23). Je pravda, že dobré ovocie je znakom dobrého stromu. Lenže je tu jeden háčik: Ako spoznáme, že je na nás dobré ovocie? Máme ho začať menovať? Nebola by to pýcha? Človek, ktorý má pokoru, predsa nebude na sebe hľadať a menovať ovocie Ducha.

Niektorí hovoria, že znakom prítomnosti Ducha Svätého vo mne je vnútorný pokoj. Človek, ktorého vedie Duch Svätý je človekom pretrvávajúceho vnútorného pokoja. To je pravda, lenže aj pôvodcu pokoja, ako nám to hovoria duchovní autori, treba často preverovať. Nie každý pokoj môže totiž pochádzať od Ducha Svätého. A my chceme mať istotu, že náš život naozaj je pod vplyvom Ducha Svätého.

Aká je teda odpoveď na túto otázku? Mne osobne sa páči definícia prítomnosti Ducha Svätého v človeku, ktorá pochádza od jezuitu Richarda J. Hausera, SJ (viď pozn.). Ten hovorí toto: „V stupni, v akom sa v nás nachádza túžba milovať a slúžiť Bohu a blížnym, sme pod vplyvom Ducha Svätého; a naopak v stupni, v akom sa od tejto túžby vzďaľujeme, vplyv Ducha Svätého sa v nás umenšuje.“ Pozrime sa na túto vetu zblízka.

1. Ide v nej o odstupňovanie prítomnosti Ducha Svätého v nás. Naozaj, nie je možné sa na prítomnosť Ducha Svätého v nás pozerať podľa zásady buď/alebo: buď je alebo nie je v nás. Je tam možné stupňovanie alebo inými slovami rast. Rast v Duchu Svätom je proces, dynamika.

2. Sústreďujeme sa tu nie na skutky. Ako vieme, Ježiš nepokladal vždy skutky za neomylný znak, že človek je dobrý. V evanjeliách mal najväčší problém s
ľuďmi, ktorí konali najviac dobrých skutkov, s farizejmi. Ich skutky boli dobré, ale ich srdce Bohu nepatrilo. Preto to, na čo sa tu sústreďujeme, je kvalita srdca. Ktorý prejav našej osobnosti svedčí o kvalite nášho srdca najviac? Naše úmysly? Naše pocity? Naše myšlienky? Či naše túžby? Naša definícia hovorí, že sú to naše túžby. Túžby sú totiž výsledkom našej vôle, nášho chcenia. Túžba po láske a službe Bohu a blížnym, je základným kritériom na rozpoznanie toho, či nás vedie Duch Svätý. Teologické odôvodnenie tejto pravdy je jednoduché: Sami zo svojej vlastnej iniciatívy nie sme schopní urobiť žiaden pohyb smerom k dobru. A keďže túžba milovať a slúžiť Bohu a iným je hnutím smerom k dobru, musí teda pochádzať jedine od Ducha Svätého. Túžba po dobre je vždy dielom Ducha Svätého.

3. Podstatným prvkom v procese rozlišovania je teda túžba. Je omnoho spoľahlivejším kritériom ako city: jedného dňa sa môžeme prebudiť s chrípkou a vôbec sa nemusíme cítiť byť priťahovaní k službe Bohu a blížnemu, no napriek tomu si to stále želáme. Je spoľahlivejším kritériom aj ako vnútorný pokoj: v našom živote sú chvíle, kedy sme preniknutí smútkom z nefungujúceho vzťahu alebo sme znechutení z neúspechu vo svojej práci, ktorú robíme výslovne pre Boha. Vnútorný pokoj sa v nás v takýchto chvíľach nemusí nachádzať, avšak aj napriek tomu máme stále túžbu milovať Boha a blížneho. Za normálnych okolností sa obyčajne v stave vnútorného pokoja nachádzame - Pavol hovorí, že láska, radosť, pokoj a trpezlivosť sú ovocím prítomnosti Ducha Svätého - lenže o rast v túžbe po Pánovi sa budeme musieť snažiť dokonca aj vtedy, keď pokoja nemáme, aj počas období našej bezútešnosti, ktorá je normálnou súčasťou každodenného života.

4. Ďalším podstatným prvkom tejto definície je nasmerovanie na lásku. Táto Ježišova láska (agapé) však nie je záležitosťou citov ale vôle. Žiada od nás, aby sme kráčali životom tak, že potreby blížneho budeme považovať za rovnako dôležité, ako sú potreby naše. Táto láska stojí proti pokušeniu kráčať životom s individualistickým, iba na seba zameraným postojom, ktorý sa pozerá na naše vlastné potreby ako na prvoradé vo všetkom, čo robíme. Naša láska musí byť taká, aká je láska Božia - univerzálna a bezpodmienečná. Lenže mať takúto lásku je možné len vtedy, keď v nás prebýva Duch Boží.

5. A konečne našou túžbou musí byť služba. Naša túžba musí byť doprevádzaná skutkami. Aj keď sme si vyššie povedali, že skutky nie sú najdôležitejšie, že nie sú podľa Ježiša na prvom mieste, predsa sú dôležité. Skutky sú totiž ovocím Ducha Svätého, prejavom, že žije v nás. Faktom totiž je, že ak je v nás naozaj Duch Svätý, potom sú v našom živote aj skutky. Prítomnosť Ducha Svätého bez vonkajších skutkov by bola nezmyslom. Opak je ale možný. Človek môže mať skutky, ale nemusí mať Ducha. Nemôže však mať Ducha a nemať skutky. Skutky sú pri prítomnosti Ducha Svätého automatické. Evanjeliá už nemôžu byť v tomto ani jasnejšie. U Lukáša je rozprávanie Ježišovo o prikázaní lásky ilustrované príbehom o milosrdnom Samaritánovi. Taktiež na konci, pri poslednom súde, jediným kritériom bude služba: služba Bohu a ľuďom. Túžba po raste v láske a službe Bohu a blížnemu nás postupne vnútorne pretvára. Žiadna túžba nemá väčšie šance byť vypočutá, ako práve táto, pretože tu ide o túžbu po svätosti. Je to tým, že čím viac vecí sa v našom vnútri pod vplyvom túžby po dobre premení, tým silnejší je v nás aj hlas Ducha Svätého a zasa naopak, tým slabší v nás je hlas zla. Na začiatku duchovného rastu je to naopak: a to je dôvod, prečo musíme pri snahe o dobro prekonávať takú obrovskú námahu. Ak však budeme vo svojej túžbe napredovať, konanie dobra sa nám stane akoby druhou prirodzenosťou.

Ako som teda na tom ja? Je môj život vedený Duchom Svätým alebo nie? Všetko to bude záležať od sily túžby milovať a slúžiť Bohu a blížnemu. Duchu Svätý, daj aby som bol nástrojom Ježišovej lásky vo svete.

Poznámka: Richard J. Hauser, SJ: Each Mortal Thing Does One Thing and the Same – Selves: An Approach to Christian Discernment, článok v Handbook of Spirituality for Ministers, ed. by Robert J. Wicks, Paulist Press, New York, 1995, str. 207-227